Naši sudcovia fungujú v nevyhovujúcich podmienkach. Kancelárie sú stiesnené, niektorým kolegom môže byť v nich naozaj nepríjemne, tvrdí predsedníčka najvyššieho súdu Daniela Švecová.
Po vašom zvolení sa terajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vyjadrila, že táto voľba môže prispieť k upokojeniu situácie na najvyššom súde. Na jeho čele ste už viac ako dva roky. Podarilo sa to?
S týmto zámerom som nastupovala do funkcie. Situácia bola skutočne veľmi napätá. Toto napätie sa podstatne uvoľnilo, vzťahy sa podstate zlepšili, ale k celkovému upokojeniu nedošlo, lebo keď je veľký kolektív, vždy treba riešiť rôznorodé situácie.
V čom konkrétne boli vzťahy medzi zamestnancami napäté?
Nespokojnosť vyplývala predovšetkým z nesprávneho pracovného zaradenia sudcov a zamestnancov a tiež aj z niektorých neodôvodnených disciplinárnych konaní. Snažila som sa preto pripraviť taký rozvrh práce, v zmysle ktorého boli sudcovia zaradení do kolégií, ktoré zodpovedali ich odbornosti. Na najvyššom súde sa totiž musí preferovať predovšetkým odborné zameranie sudcovského stavu. Neodôvodnené návrhy na začatie disciplinárneho konania som vzala späť, lebo disciplinárne konania možno iniciovať iba v prípadoch, ak zo strany sudcov dôjde k disciplinárnemu previneniu.
Aká je situácia teraz?
Ojedinele sa na každom pracovisku vyskytujú malé nezrovnalosti, ktoré rýchlo vyriešime. Spomínať však osobu, ktorá vyvoláva závažné problémy, ktorých je hlavným zdrojom a vrhá negatívne svetlo na najvyšší súd, teraz nepovažujem za vhodné.
Mohlo spomínané upokojenie situácie na najvyššom súde spôsobiť aj zvýšenie dôvery verejnosti voči celej slovenskej justícii? Tá vyplýva z posledného prieskumu.
Som presvedčená, že áno. Okrem vecí, ktoré som už spomínala musím zdôrazniť, že aj komunikácia najvyššieho súdu s médiami sa jednoznačne zlepšila. Sme v kontakte aj s mimovládnymi organizáciami, počúvame ich názory a rozumiem aj ich požiadavke na väčšiu informovanosť z justičného prostredia. V rámci našich možností im odpovedáme na ich zvedavé otázky a snažíme sa rešpektovať aj ich požiadavku na väčšiu otvorenosť justície. Navyše, od nástupu do mojej funkcie som v neustálom kontakte s ľuďmi, ktorí tu mali svoje problémy, a snažím sa ich riešiť.
Hovoríte o lepšom kontakte s verejnosťou. Vydávate vlastný časopis, máte napríklad aj LinkedIn účet. Čo sa dá ešte v tomto smere urobiť? Budete verejnosti ešte viac vysvetľovať vaše rozhodnutia?
Vysvetľovať verejnosti každý môj krok v riadení inštitúcie nepovažujem za účelné, ani za možné. To platí rovnako aj o veciach, ktoré najvyšší súd rozhoduje. Na druhej strane nemožno dopustiť, aby médiá kritizovali rôzne rozhodnutia, hoci nepoznajú ani obsah spisu, ani dôvody, ktoré viedli k jeho vydaniu. Vtedy spravidla musíme postoj najvyššieho súdu obhájiť. Treba tiež povedať, že máme zámer zriadiť jednotné informačné miesto. Tu by účastníci konania mohli v rámci svojho procesného práva nazerať do spisu a bude sa im venovať osobitný zamestnanec. To považujem za ďalší stupeň komunikácie s verejnosťou, aj týmto spôsobom chceme smerovať k zvýšeniu dôveryhodnosti slovenskej verejnosti voči justícii. Samozrejme, že vydávame aj vlastný časopis DE IURE, v rámci ktorého informujeme o aktuálnom dianí na najvyššom súde.
Na tému médií a transparentnosti justície dokonca organizujete tento štvrtok a piatok medzinárodnú konferenciu. Prečo?
V ústave, aj v celkom právnom poriadku je dané právo na informácie. Na druhej strane, naša právna úprava chráni aj osobné údaje. Aj jedno, aj druhé spomínané právo je ústavné. Ide tu o ich vzájomnú konkurenciu a súd musí rozhodnúť, ktorému z nich poskytnete ochranu. Sudca na to musí mať cit, musí zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a vydať svoje rozhodnutie. Aj o tomto probléme by sa na tejto konferencií malo hovoriť. Hranica transparentnosti je totiž variabilná, je iná v každom jednotlivom prípade. Zloženie lektorov a hostí, ktorí sa na tejto konferencií zúčastnia, je naozaj unikátne.
Prejdime na rozpočet. Najvyšší súd je samostatnou rozpočtovou kapitolou, tak ako napríklad ministerstvo spravodlivosti či súdna rada. Ako ste spokojná s navrhovanými financiami pre budúci rok?
Návrh rozpočtu sme na ústavnoprávnom výbore odôvodnili. Keď som nastúpila do funkcie predsedníčky najvyššieho súdu, administratívna tejto inštitúcie bola totálne poddimenzovaná. To isté platilo aj o asistentoch sudcov najvyššieho súdu. Od môjho nástupu do funkcie sa stav asistentov sudcov zvýšil o 26 zamestnancov a v nasledujúcom roku zvýšime tento počet o ďalších 55. So zreteľom na nové procesné kódexy je nevyhnutné čo najrýchlejšie vytvoriť dokumentačné stredisko.
Aký je zmysel tohto strediska?
Nové procesné kódexy sú účinné od júla tohto roka a v ich zmysle boli na každom kolégiu najvyššieho súdu vytvorené takzvané veľké senáty. Tie budú mať veľmi zodpovednú funkciu. Bez tohto strediska nebudú mať adekvátnu podporu a dostatočné informácie pre veľmi náročnú rozhodovaciu činnosť, ktorá musí zohľadňovať judikatúru európskych justičných orgánov, ako aj judikatúru samotného najvyššieho súdu. Dokumentačné stredisko sa bude venovať práve evidencii tejto judikatúry. Som však rada, že v tomto zmysle sa napĺňa aj programové vyhlásenie vlády v časti týkajúcej sa spravodlivosti a súdnictva.
Hovoríte o takmer šiestich desiatkach nových asistentov. Na všeobecných súdoch sa boria s fluktuáciou vyšších súdnych úradníkov, ktorých funkciu môžeme porovnať s funkciou asistentov. Nebojíte sa toho aj vy?
Asistentov chceme motivovať. Samozrejme, dôležitá je finančná stránka veci. V tomto smere preto budeme musieť mať do budúcnosti aj požiadavky na rezort financií. Treba však povedať, že odkedy som vo funkcii, evidujeme nárast záujmu o túto pozíciu. Podľa výsledkov predchádzajúceho výberového konania a tiež aj podľa prihlášok do výberového konania, ktoré máme vyhlásené v súčasnej dobe, sa na jedno miesto hlási priemerne až dvanásť uchádzačov. Naozaj si vyberieme tých najlepších. O miesto asistenta sudcu sa totiž neuchádzajú len mladí a neskúsení uchádzači, ale aj takí, ktorí majú náležitú prax a zodpovedajú našim požiadavkám, majú kvalitné vedomosti. Napríklad teraz máme otvorené pozície na päť miesť asistentov sudcov. Na tie sa hlási až 60 uchádzačov.
Koľko asistentov skutočne najvyšší súd potrebuje?
Plánujeme vytvoriť stav, aby každý sudca mal dvoch asistentov - seniora a juniora. Momentálne máme aj sudcov menej, ako ich máme mať. Plánovaný stav je 85 sudcov, dnes chýbajú siedmi sudcovia, ktorí majú prerušený výkon funkcie z rozličných dôvodov, najmä z dôvodu zastávania iných významných funkcií.
Budú mať vôbec noví ľudia kde pracovať? Už dlhodobo sa hovorí, že najvyšší súd funguje v priestoroch nevyhovujúcej budovy spoločne s ministerstvom spravodlivosti. Ministerstvo sa vyjadruje, že je ochotné vám budovu prenechať. Ako to teda je?
Máte pravdu. V jednej kancelárii sú teraz viacerí zamestnanci súdu. Napriek tomuto nepriaznivému stavu budeme môcť riešiť túto situáciu lepším využitím pracoviska nachádzajúceho na námestí SNP a tiež aj lepším využitím priestorov, ktoré máme vo výpožičke od ministerstva spravodlivosti.Budúci spôsob riešenia nového sídla nedokážem predvídať, ale v rámci rôznych diskusií sa spomínajú len dve riešenia: z budovy na Župnom námestí môže odísť najvyšší súd alebo ministerstvo. Treba však pripomenúť, že táto budova bola už stavaná ako súd so všetkým vybavením potrebným na výkon súdnictva, ako sú napríklad pojednávačky či eskortné miestnosti. Je teda ekonomicky efektívnejšie prenechať túto budovu nám. Snaha o seriózne vyriešenie tejto otázky je obsiahnutá aj v programovom vyhlásení vlády, takže očakávame, že tento problém sa v dohľadnej dobe vyrieši.
Skúste však opísať podmienky, v ktorých fungujú sudcovia a ich asistenti.
Predovšetkým treba hovoriť o dôstojnosti. Takto sudcovia najvyššieho súdu nemôžu sedieť. Kancelárie sú stiesnené, niektorým kolegom môže byť v nich naozaj nepríjemne.
Ako vám pomohlo odsťahovanie sa súdnej rady? Tá odišla v prvej polovici tohto roka do Miestodržiteľského paláca.
Áno, samozrejme, využívame uvoľnené priestory. V nich chceme zriadiť aj spomínané informačné stredisko.
Súdna rada vymenúva členov disciplinárnych senátov. Pôsobia na najvyššom súde. Vy ste už viackrát spomínali, že disciplinárne konania tak, ako sú nastavené dnes, sú neefektívne.
Disciplinárne konania nie sú legislatívne doriešené. Novely príslušných zákonov sú v štádiu prípravy. Existuje viacero riešení, ktoré bude nakoniec vybrané, neviem predvídať. V súčasnosti disciplinárne súdy nepatria nikomu, a to je problém. Uvažuje sa napríklad, aby disciplinárne senáty spadali pod súdnu radu, ktorá ich členov aj vymenúva. V takom prípade by mohli byť funkčné. Sudcovia zrejme považujú disciplinárnu agendu za „vedľajšiu“, čo nie je správne, a preto by bolo vhodné, aby sa táto agenda robila plnohodnotne so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou.
Okrem toho váš súd zažil havarijný stav. Ten spôsobilo niekoľko tisíc žalôb, ktoré ochromili chod súdu. Týkali sa napríklad vymáhania koncesionárskych poplatkov. Ako ste vyriešili tento problém?
Áno, bol to veľký šok. Museli sme zostaviť špeciálny tím, ktorý tieto podania vôbec zaevidoval. Následne sa konalo aj stretnutie s predsedom Slovenskej advokátskej komory Ľubomírom Hrežďovičom, s ktorým bol tento stav taktiež prerokovaný. Bola prediskutovaná aj možnosť zavedenia takzvaného princípu numerus clausus ohľadne zúženia okruhu advokátov, ktorí by mali oprávnenie podávať mimoriadne opravné prostriedky. Začiatkom tohto roka som však túto agendu rozdelila medzi všetky kolégiá najvyššieho súdu, takže na vybavení enormného nápadu sa podieľali všetci sudcovia.
Kto je Daniela Švecová
Predsedníčkou najvyššieho súdu je od októbra 2014. V súdnictve začala pracovať hneď po skončení štúdia na právnickej fakulte – od roku 1974 bola justičnou čakateľkou na Okresnom súde v Trnave. Tu absolvovala v roku 1975 justičnú skúšku a do roku 1980 tu pôsobila vo funkcii predsedníčky senátu. V roku 1980 odišla na Okresný súd v Nových Zámkoch a v roku 1981 na Krajský súd v Bratislave. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky pôsobí ako sudkyňa od roku 1991, od roku 1999 aj ako predsedníčka senátu občianskoprávneho kolégia. V rokoch 2005 až 2010 bola podpredsedníčkou najvyššieho súdu.