Ústava Slovenskej republiky v článku 37 v časti Hospodárske, sociálne a kultúrne práva zaručuje občanom právo na slobodné združovanie sa za účelom svojich hospodárskych a sociálnych záujmov a zaručuje právo na štrajk. Podmienky štrajku ponecháva na úpravu v zákonoch.

Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení noviel upravuje záruky na štrajk v ustanovení § 16 nasledovne:
1. Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk.
2. Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.
3. Solidárnym štrajkom sa rozumie štrajk na podporu požiadaviek zamestnancov štrajkujúcich v spore o uzavretie inej kolektívnej zmluvy.
4. Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil. Zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku.
Každý zamestnanec sa musí pre účasť na štrajku rozhodnúť slobodne. Zamestnancovi sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku, ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku. Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.
Niektoré kategórie zamestnancov štrajkovať nemôžu. Títo zamestnanci sa potom nepočítajú ani do celkového počtu zamestnancov pri zisťovaní súhlasu so štrajkom. Pre riešenie pracovnoprávnych nárokov je podstatné, aby výsledky hlasovania boli podložené písomne, nakoľko ide o dôkazový materiál.

Povinnosti odborového orgánu pri štrajku
Príslušný odborový orgán písomne oznámi zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku:
* deň začatia štrajku,
* dôvody a ciele štrajku,
* menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.
V prípade zmeny zástupcov, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku príslušný odborový orgán je povinný tieto zmeny oznámiť písomne zamestnávateľovi.
Ďalšia povinnosť voči zamestnávateľovi vzniká príslušnému odborovému orgánu poskytnúť písomne zamestnávateľovi najmenej dva pracovné dni pred začatím štrajku informácie vo vzťahu k štrajku, ktoré sú mu známe a ktoré pomôžu zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a nevyhnutných služieb počas štrajku. Nevyhnutné činnosti a nevyhnutné služby sú také činnosti a služby, ktorých prerušením alebo zastavením dochádza k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov alebo iných osôb a ku škode na tých strojoch, zariadeniach a prístrojoch, ktorých povaha a účel neumožňuje, aby ich prevádzka bola prerušená alebo zastavená počas štrajku.
Zástupcovia príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku, musia umožňovať primeraný a bezpečný prístup na pracovisko zamestnávateľa a nesmú brániť zamestnancom, ktorí chcú pracovať, v prístupe na toto pracovisko a odchode z neho alebo im vyhrážať akoukoľvek ujmou; o prerušení práce s nimi môžu iba rokovať.
Príslušný odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, je povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť po celú dobu trvania štrajku pri zabezpečení ochrany zariadení pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo možnosť vzniku škody na týchto zariadeniach.

Povinnosti príslušného odborového orgánu pri ukončení štrajku
Štrajk je ukončený, ak o tom rozhodol odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí. Ukončenie štrajku musí príslušný odborový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi.

Kedy je štrajk nezákonný?
-- V zákone dôvody nezákonnosti štrajku sú vymedzené taxatívne. Ustanovenie § 20 vymedzuje nezákonný štrajk nasledovne. Ide o štrajk:
* ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom; to neplatí v prípade solidárneho štrajku,
* ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,
* ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v § 17 zákona,
* vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v § 16 zákona,
* solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých požiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,
* v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,
* zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnej starostlivosti, pokiaľ by štrajkom došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
* zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
* sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
* príslušníkov zborov požiarnej ochrany, zamestnancov závodných jednotiek požiarnej ochrany a členov záchranných zborov zriadených podľa osobitných predpisov pre príslušné pracoviská a zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku, pokiaľ by štrajkom došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov, prípadne majetku,
* zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.

Oprávnenia zamestnávateľa
Zákon umožňuje, aby zamestnávateľ, prípadne organizácie zamestnávateľov alebo prokurátor mohli podať návrh na určenie nezákonnosti štrajku na krajský súd, v ktorého obvode má sídlo príslušný odborový orgán, proti ktorému tento návrh smeruje. Návrh nemá odkladný účinok. Krajský súd postupuje pri rozhodovaní podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich konanie v prvom stupni.
Zákaz pre zamestnávateľa
V priebehu štrajku zamestnávateľ nesmie prijímať ako náhradu za účastníkov štrajku na ich pracovné miesta iných občanov.

Zodpovednosť za škodu
V ustanovení § 23 zákona o kolektívnom vyjednávaní zákonodarca určuje, že za škodu vzniknutú udalosťou, ku ktorej došlo v priebehu štrajku zodpovedá účastník štrajku zamestnávateľovi alebo zamestnávateľ účastníkovi štrajku podľa Občianskeho zákonníka (§ 420 a nasl.). Ak však ide o škodu, ku ktorej došlo pri zabezpečovaní činnosti podľa § 19 zákona, zodpovedajú podľa Zákonníka práce (§ 170 a nasl.). Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce štrajkom účastník štrajku zamestnávateľovi a zamestnávateľ účastníkovi štrajku nezodpovedajú. Pri zodpovednosti za škodu odborovej organizácie, ktorej orgán rozhodol o začatí štrajku, zodpovedá podľa osobitných predpisov (§ 373 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka) zamestnávateľovi za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona. V prípade, ak súd rozhodol, že štrajk je nezákonný, odborová organizácia, ktorej orgán štrajk vyhlásil, zodpovedá podľa osobitných predpisov (§ 373 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.) zamestnávateľovi za škodu, ktorá mu takým štrajkom vznikla.

Aký je rozdiel medzi štrajkom a výlukou?
-- Na rozdiel od štrajku je výluka krajným prostriedkom riešenia sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy zo strany zamestnávateľa. Rovnako ako štrajk je výluka čiastočným alebo úplným zastavením práce, avšak zo strany zamestnávateľa. Právna úprava výluky je zakotvená v zákone o kolektívnom vyjednávaní, obdobne ako právna úprava štrajku. Výluku tiež nemožno vyhlásiť za zmenu kolektívnej zmluvy. Oprávneným subjektom výluky je zamestnávateľ. Začatie výluky, jej rozsah, dôvody, ciele a menný zoznam zamestnancov, voči ktorým je výluka uplatnená, musí zamestnávateľ písomne oznámiť príslušnému odborovému orgánu aspoň tri pracovné dni vopred. V rovnakej lehote je zamestnávateľ povinný oznámiť výluku zamestnancom, voči ktorým je uplatnená. Dôvody nezákonnosti výluky sú obdobné ako dôvody nezákonnosti štrajku. Výluka v zmysle ustanovenia § 30 zákona o kolektívnom vyjednávaní je prekážkou v práci na strane zamestnávateľa podľa ustanovenia § 142 Zákonníka práce s tým rozdielom, že zákon odlišne upravuje mzdové nároky. Náhradu mzdy neumožňuje v plnej výške, ale len vo výške polovice priemerného zárobku. V prípade nezákonnej výluky patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Za škodu vzniknutú udalosťou, ku ktorej došlo v priebehu výluky zodpovedá zamestnanec, voči ktorému bola uplatnená výluka zamestnávateľovi a zamestnávateľ zamestnancovi, voči ktorému bola uplatnená výluka podľa Občianskeho zákonníka (§ 420 a nasl.). Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce výlukou zamestnanec, voči ktorému bola uplatnená výluka zamestnávateľovi a zamestnávateľ zamestnancovi, voči ktorému bola uplatnená výluka, nezodpovedajú. Nároky z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia zamestnancov voči ktorým bola výluka uplatnená sa posudzujú ako keby k výluke nedošlo. O skončení výluky rozhoduje zamestnávateľ, ktorý ju vyhlásil. Bez zbytočného odkladu je povinný oznámiť príslušnému odborovému orgánu i zamestnancom ukončenie výluky, voči ktorým bola výluka uplatnená.

Aké sú pracovnoprávne nároky zamestnancov počas štrajku? Ako je to zo zamestnancami, ktorí sa štrajku nezúčastnia? Poberá účastník štrajku rodinné prídavky v prípade nezákonnosti štrajku? Započítava sa účasť na zákonnom štrajku ako doba zamestnania pre účely dôchodkového zabezpečenia?
-- Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov upravuje výkon práva na štrajk ako regulovaný proces. Počas účasti na štrajku neprislúcha zamestnancovi mzda ani náhrada mzdy. Finančné zabezpečenie štrajkujúcich zamestnancov je vecou odborovej organizácie, ktorá si na takéto účely vytvára fondy. Účasť na štrajku v dobe pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa posudzuje ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní. Počas trvania štrajku nepatrí účastníkovi štrajku nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny, ak dôvody pre poskytovanie týchto dávok vznikli v dobe účasti na štrajku. Nárok na dávky účastníkom, týkajúce sa nemocenského a podpory pri ošetrovaní člena rodiny, vzniká najskôr dňom nasledujúcim po ukončení účasti na štrajku, ak k tomuto dňu trvajú ustanovené podmienky, ktoré sa splnili až v dobe štrajku. Doba poskytovania týchto dávok sa o dobu trvania štrajku nepredlžuje.
Na účely dôchodkového zabezpečenia sa považuje účasť na štrajku, s výnimkou nezákonného štrajku, za výkon práce a dobu zamestnania. Doba účasti na takom štrajku sa vylučuje pri výpočte priemerného mesačného zárobku a započítava sa ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie, pokiaľ však účastník tohto štrajku vykonával podľa ustanovenia § 22 ods. 4 prácu zaradenú do I. (II.) pracovnej kategórie, započítava sa doba výkonu týchto prác ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie za podmienok ustanovených predpismi dôchodkového zabezpečenia. Pri zisťovaní výšky príjmu pre poskytovanie dávok a služieb sociálnej starostlivosti sociálne odkázaným občanom sa neprihliada na stratu alebo pokles príjmu z dôvodu účasti na štrajku. Po rozhodnutí súdu o nezákonnosti štrajku, sa ďalšia účasť na ňom považuje za neospravedlnenú absenciu. Preto odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil, musí okamžite po rozhodnutí súdu oznámiť zamestnancom ukončenie štrajku. Zamestnanci, ktorí sa štrajku nezúčastnia, musia mať zabezpečený výkon práce zo strany zamestnávateľa. Ak ich výkon počas vyhláseného štrajku nie je v súlade s ich pracovnou zmluvou, pretože boli prevedení na inú prácu, pri ich odmeňovaní pôjde o mzdu pri výkone inej práce. Ak nemôžu pracovať vôbec, majú nárok na náhradu mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa vo výške priemerného zárobku. Zamestnancom, ktorí nie sú účastníkmi štrajku, umožní zamestnávateľ výkon práce. Ak títo zamestnanci v dôsledku štrajku nemôžu vykonávať prácu, prípadne vykonávajú činnosti podľa § 19 zákona, na ich mzdové nároky sa vzťahujú osobitné predpisy, t. j. Zákonník práce. Účastník štrajku pri splnení podmienok poberania prídavkov na deti, tieto poberá počas celej doby štrajku a to bez ohľadu na to, či bol štrajk zákonný alebo nezákonný. Pre účely dôchodkového zabezpečenia sa účasť na zákonnom štrajku započítava ako výkon práce a tiež ako doba zamestnania. Pri nezákonnom štrajku sa doba štrajku nezapočítava ani ako výkon práce, ani ako doba zamestnania.