Jednou z mála odvážnych, ktorí sa na Slovensku rozhodli poskytovať verejnosti služby v opravárenskej branži, je Ľubomíra Krčmárová, majiteľka firmy MOODY, Banská Bystrica. Jej rozhodnutie je o to zaujímavejšie, že jej pôvodné povolanie bolo takejto orientácii na hony vzdialené. Je zaujímavé spoznať jej skúsenosti.
Rekvalifikovať sa z profesie poľnohospodárskej ekonómky na opravárku obuvi je nevšedné. Čo vás k tomu donútilo?
-- Ostala som bez práce. Po rekvalifikačnom kurze som sa dostala k šikovnému súkromníkovi, ktorého opravárenská firma zamestnávala 12 ľudí. Vyzbrojená teoretickými a už aj praktickými skúsenosťami som sa pred 10 rokmi osamostatnila a dosiaľ to nebanujem.
Má azda toto remeslo naozaj zlaté dno?
-- To teda nie, akurát že uživím seba a dvoch mojich zamestnancov. Ale netreba mať veľké oči. V priemere denne opravíme 40 až 50 párov topánok, ceny nemáme vysoké a snažíme sa robiť kvalitne. Opravárske služby sú dnes vyhľadávané a zákazníci si nás zatiaľ vždy našli.
Čo považujete vo vašom remesle za najväčší problém?
-- Nedostatok materiálu na opravy. Azda s výnimkou lepidiel a riedidiel všetko potrebné -- podrážkovú gumu, opätky, pätníky, náradie -- dovážame z Čiech. Okrem toho je na dnešnú módu slabý aj sortiment ponúkaných materiálov na opravy. Potrebovali by sme moderné opätky a podrážky, pretože opravujeme pomaly viac úplne nových topánok, ako starých. Ich kvalita totiž napriek vysokým cenám veľmi klesla.
A čo podmienky na podnikanie vo všeobecnosti?
-- Jeden týždeň dávam dokopy peniaze na odvody, druhý na materiál, na nájom, mzdy. Stále rátam, aby sme vyšli. Najviac zaťažujúce sú odvody. Máme veľa práce, ale pre odvody si nemôžem dovoliť zamestnať ďalšiu silu.
StoryEditor