Čo je fiškálna decentralizácia?
Fiškálna alebo rozpočtová decentralizácia znamená nahradenie transferov -- dotácií zo štátneho rozpočtu do rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov na ich originálne kompetencie daňovými príjmami. O ich použití budú rozhodovať samosprávy samostatne. Kompetencie, ktoré obce a VÚC budú vykonávať v režime preneseného výkonu štátnej správy, budú však naďalej financované z kapitol príslušných rezortov.
Je podiel obcí a VÚC na výnose z dane z príjmu platenej fyzickými osobami hlavným alebo doplnkovým príjmom?
Originálnym, skutočne vlastným, príjmom územnej samosprávy sú miestne dane. Ich uplatnenie, zdaňovací základ, sadzbu, udeľovanie výnimiek a správu majú v rukách samosprávy. Pri dani z príjmu fyzických osôb, ktorá je objemovo vyššia, môžu obce a VÚC rozhodovať o použití výnosu. Nemôžu však rozhodovať o zdaňovacom základe, o sadzbe a správe dane, ktorú má naďalej vykonáva štát. V zákone je však aj táto daň definovaná ako vlastný príjem samosprávy.
Ako budú samosprávy po fiškálnej decentralizácii získavať svoje príjmy?
Daň z nehnuteľností a niektoré nové dane, ktoré nahradia súčasné miestne poplatky, budú obce, rovnako ako doteraz, vyberať samostatne. Daň z motorových vozidiel a dane z príjmu platené fyzickými osobami budú vyberať daňové úrady. Tieto zdroje sa však už nedostanú do rozpočtov samospráv prostredníctvom štátneho rozpočtu, ale daňové úrady ich budú posielať priamo na účty VÚC, miest obcí.
Prečo sa ruší kapitola štátneho rozpočtu Súhrnný finančný vzťah k obciam a k vyšším územným celkom?
Prostredníctvom tejto kapitoly sa doteraz poskytujú dotácie pre mestá, obce a VÚC na ich originálne kompetencie. Vzhľadom na to, že v rámci fiškálnej decentralizácie budú tieto dotácie nahradené daňovými príjmami, ktoré už nebudú prechádzať štátnym rozpočtom, nie je dôvod na zachovanie kapitoly Súhrnný finančný vzťah.
Ako sa bude riešiť finančné vyrovnávanie rôznej daňovej sily obcí a regiónov?
Rozhodujúca časť príjmov, ktorými v novom systéme budú disponovať obce a VÚC, je daň z príjmov fyzických osôb. Tá sa bude rozdeľovať z celoslovenského výnosu, a nie z výnosu v danej obci či VÚC. Vzorec, na základe ktorého sa výnos rozdelí medzi jednotlivé samosprávy, obsahuje štatisticky merateľné kritériá. Medzi nimi nie sú nijaké kritériá, ktoré by odzrkadľovali ekonomickú silu regiónov, napríklad miera nezamestnanosti či úroveň platov. Ekonomická sila regiónov teda nebude mať vplyv na rozdeľovanie dane z príjmov fyzických osôb. V praxi to bude znamenať, že výnos dane z príjmov fyzických osôb, vybraný od obyvateľov ekonomicky silnejších regiónoch, sa rozdelí v prospech slabších regiónov.
Je v rozpočtovej decentralizácii priama väzba medzi jednotlivými daňami a konkrétnymi kompetenciami samospráv?
Nie, a takáto väzba neexistuje v žiadnom inom daňovom systéme. Napríklad výnos DPH sa neviaže na financovanie školstva, obrany či iných verejných služieb. Aj samospráva bude môcť, podobne ako vláda o DPH, rozhodovať o použití zinkasovaných peňazí samostatne, bez ohľadu na ich zdroj.
Má sa stať decentralizácia nástrojom komunálnej reformy, ktorá vytvára tlak na menšie obce, aby sa spájali do väčších celkov?
Fiškálna decentralizácia nie je súčasťou komunálnej reformy a jej hlavným cieľom nie je ani naštartovanie zlučovania obcí. Tým je prispieť k vyššej efektivite, zvýšiť transparentnosť hospodárenia a rozhodovania, informovanosť o používaní daní, efektívnosť používania prostriedkov daňových poplatníkov. Čím menej prostriedkov samosprávy spotrebujú na svoju administratívu, tým menej môžu zaťažiť daňami občana, prípadne, zostane im viac na poskytovanie služieb občanom. Jedným zo spôsobov zvyšovania efektívnosti je napríklad pôsobenie spoločných úradovní obcí.
Prečo sa kompetencie obcí majú financovať z dane z príjmov fyzických osôb a nevytvoril sa namiesto toho podiel na celkovom výbere daní?
Systém založený na jednej dani je jednoduchý a transparentný. Výnosy dane z príjmov fyzických osôb sú podľa ministerstva financií dostatočné na to, aby dokázali nahradiť doterajšie zdroje, ktoré obce a VÚC dostávali prostredníctvom štátneho rozpočtu. Dôležitým dôvodom na rozhodnutie v prospech dane z príjmov fyzických osôb je očakávaný dynamický rast jej výnosu v nadväznosti na rast zamestnanosti a rast reálnych príjmov. Výnos z tejto dane by podľa odhadov rezortu mal rásť najrýchlejšie zo všetkých daní. Ďalším argumentom ministerstva je, že daň z príjmov fyzických osôb je najstabilnejšou daňou a jej výber je počas roka v porovnaní s ostatnými daňami najrovnomernejší.
Prečo je súčasťou vzorca na prerozdeľovanie dane z príjmov platenej fyzickými osobami aj veľkostný koeficient, ktorý zvyšuje príjmy väčších miest?
Väčšie mestá vykonávajú samosprávne funkcie aj pre obyvateľov prichádzajúcich z rôznych dôvodov do týchto miest -- za prácou, nákupmi, na návštevu. Ide napríklad aj o študentov, ktorí majú v sídlach svojich škôl prechodný pobyt. Tí všetci využívajú mestskú verejnú dopravu, používajú miestne komunikácie, produkujú komunálny odpad, využívajú mestské kúpaliská, služby, ktoré sú čiastočne dotované z mestského rozpočtu -- teda z prostriedkov ľudí, ktorí v tom meste trvalo bývajú. Práve na pokrytie spomínaných nákladov je určený veľkostný koeficient. Prostredníctvom neho sú pri rozdeľovaní časti dane z príjmov fyzických osôb zvýhodnené samosprávy s väčším počtom obyvateľov.
Čo znamená, že miestna daň je fakultatívna?
Fakultatívnosť predstavuje zvýšenie daňových právomocí samospráv, čo je jedným z cieľov fiškálnej decentralizácie. Orgány obce a VÚC môžu rozhodovať nielen o tom, aká bude výška sadzby príslušnej dane, ale i o tom, či bude daň, ktorú zákonodarca umožnil zaviesť, na území obce či VÚC uplatnená.
Môžu obce exekuovať majetok neplatiča miestnej dane?
Obce a mestá ako správcovia daní majú podľa zákona o správe daní presne rovnaké postavenie ako daňové úrady: Znamená to, že môžu exekvovať majetok neplatiča samy. Navyše oproti daňovým úradom majú možnosť postupovať aj spôsobmi exekúcie podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa zákona o exekútoroch a exekučnej činnosti.