Od januára sa zvýšil maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Môžu z toho niektorí živnostníci profitovať?
Pre živnostníkov ide o ďalší náklad, takže asi ťažko hovoriť o nejakom profite. Okrem zrušenia stropu na platenie zdravotných odvodov sa zvýšil aj maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, a to z doterajšieho 5-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
Do konca roka 2016 bol strop na platenie sociálnych odvodov v sume 4 290 eur, od 1. januára stúpol na 6 181 eur mesačne. Ak nahliadneme napríklad k našim susedom do Česka, tam je strop na tento rok vo výške 1 359 552 Kč, čo je okolo 50 354 eur a mesačne 4 196 eur.
Zároveň podotýkam, že aj keď sa strop zvyšuje z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, dávky v prípade choroby sa budú po novom počítať najviac zo základu, ktorý stúpne len o 0,5-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Môže si podnikateľ vyplatené poistné na nemocenské poistenie za zamestnancov, ale aj za seba dávať do nákladov a znížiť daňový základ?
Áno, je to tak. Ide totiž o výdavok, o ktorý si môže znížiť základ dane. Ale na to, aby si mohol stále rastúce odvody dať do nákladov, musí vyvíjať stále vyššie úsilie, ako na tie rastúce odvody zarobiť.
Ako je to, ak zamestnávateľ platí PN-ku prvých desať dní, môže si aj vyplatenú sumu dať do nákladov a znížiť základ dane?
Áno, môže. Zamestnávatelia sa však snažia chorobám svojich zamestnancov skôr predchádzať. Niektorí dávajú rôzne benefity. Napríklad príspevky zo sociálneho fondu na vitamíny, vakcíny proti chrípke, prípadne niekoľko dní voľna nad rámec Zákonníka práce.
Napriek tomu, že ide o benefity v prospech zamestnancov, zdaňujú sa a platia sa z nich odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Naopak, vyplácaná náhrada príjmu pri pracovnej neschopnosti sa nezdaňuje a odvody sa z nej neplatia. Avšak prvé tri dni predstavuje celkovo štvrtinu zárobku zamestnanca. Takže za jeden deň péenky dostane najviac 14,51 eura a za ďalších sedem dní len polovicu zo svojho zárobku – za jeden deň najviac 31,93 eura.
Iveta Matlovičová.
Takže zamestnanci, ale ani živnostníci nezvyknú čerpať nemocenské?
Prax na Slovensku je často taká, že živnostník „si nemôže dovoliť maródovať“. Každý časový výpadok znamená pre neho dvojnásobnú stratu. Radšej by uprednostnili nižšie odvody ako ich zvyšovanie.
Zostalo by mu viac financií na rozvoj živnosti, čo by sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo nielen na kvalite jeho pracovného, ale aj osobného života. A malo by to podľa nášho názoru priamy dosah aj na jeho zdravie. Napríklad, viac času by mal na prevenciu, šport, relaxačné aktivity.
Dovolenka je určená len zamestnancom, živnostník nemá na ňu nárok. Nemala by však slúžiť na preliečenie. Myslíte si, že čerpanie dovolenky je správne?
Živnostníkovi dovolenku nemá kto zaplatiť. U zamestnancov je to trocha inak. Tam sa stáva, že namiesto péenky skutočne čerpajú dovolenku. Treba si však uvedomiť, že keď je zamestnanec uznaný lekárom za dočasne práceneschopného pre chorobu, čerpať dovolenku nemôže.
Zákonník práce to zakazuje. Ak je chorý, ale nemá doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavený ošetrujúcim lekárom, dovolenku čerpať môže. V takomto prípade možno vysloviť záver, že sa dovolenka jednoznačne nečerpá na účel, na ktorý je určená. V našich podmienkach, bohužiaľ, veľmi bežný jav.