Daňové priznanie je povinný podať každý daňový subjekt, ktorému vzniká v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov alebo osobitným právnym predpisom (najčastejšie zákonom o daniach z príjmov) daňová povinnosť. Daňové priznanie je navyše povinný na výzvu správcu dane podať každý daňový subjekt. Správca dane nie je pritom pri dávaní výzvy na podanie daňového priznania viazaný žiadnymi podmienkami. Závisí výlučne na jeho uvážení, koho na podanie daňového priznania vyzve a koho nie.
Daňové priznania sú k dispozícii bezplatne
Daňové priznania si daňovníci môžu vyzdvihnúť na každom daňovom úrade bezplatne. V podnikateľskej verejnosti panuje mylná predstava, že za tlačivá daňových priznaní treba platiť. Nie je to však pravda -- aspoň pokiaľ ide o daňové priznania vyzdvihnuté na daňovom úrade. Na druhej strane sa v maloobchodných predajniach voľne predávajú tlačivá daňových priznaní -- a za tie treba platiť. Tieto tlačivá daňových priznaní však nevytlačila tlačiareň autorizovaná Ministerstvom financií (MF) SR. V praxi je účelné zakúpiť daňové priznania napríklad pre daňového poradcu, ktorý ma desiatky klientov, pre ktorých vypracúva daňové priznanie a ktorému taký veľký počet tlačív daňových priznaní nechce vydať úradník na podateľni daňového úradu. Daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať len podľa vzoru, ktorý stanoví opatrenie MF SR vyhlásené v zbierke zákonov uverejnením oznámenia o jeho vydaní alebo na tlačive vydanom podľa tohto vzoru. To, že daňové priznanie možno podať aj na "tlačive vydanom podľa tohto vzoru" pootvára dvierka na tlač daňových priznaní aj pre iné tlačiarne, ako je tlačiareň autorizovaná MF SR. V praxi sa to však už deje dávno. Súčasťou daňového priznania alebo hlásenia sú aj prílohy označené na príslušnom vzore tlačiva alebo stanovené osobitným zákonom. Právna norma v tejto súvislosti v poznámke pod čiarou odkazuje na zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
V praxi zväčša osobne
Fyzické a právnické osoby podávajú daňové priznanie k dani z príjmov v praxi zväčša osobne na daňovom úrade (DÚ) alebo potom poštou. Podnikateľovi možno odporučiť osobný kontakt so správcom dane, pretože v prípade potreby mu daňový úradník ešte prekontroluje správnosť a úplnosť údajov. Súčasťou tlačiva je potvrdenie o podaní daňového priznania za konkrétne zdaňovacie obdobie. Daňovník môže žiadať, aby mu ho DÚ označil odtlačkom prezentačnej pečiatky. Ak daňovník podá priznanie poštou, možno mu odporučiť, aby ho zaslal doporučene alebo na doručenku, čiže do vlastných rúk. V takom prípade bude mať v ruke podací lístok alebo doručenku. Nevýhodou poštovej prepravy je, že nepreukazuje podanie daňového priznania s konkrétnymi výstupmi. Podľa informácií z daňových úradov pritom niektoré daňové subjekty pošlú správcovi dane prázdnu obálku, pričom sa preukazujú potvrdením, že mu zaslali daňové priznanie. Výhodou poštovej prepravy na druhej strane je, že daňové priznanie možno podať v posledný deň po úradných hodinách správcu dane na pošte. Zákon považuje aj takéto daňové priznanie za včas podané, bez ohľadu na to, kedy ho daňový úrad v skutočnosti dostal.
Daňové priznanie podané cez e-mail
So súhlasom správcu dane možno daňové priznanie alebo hlásenie podať aj prostredníctvom elektronickej pošty (e-mail) prostredníctvom Internetu alebo na elektronickom záznamovom médiu. Elektronickým záznamovým médiom možno rozumieť najmä disketu alebo CD (compact disc). Podmienkou podania elektronického daňového priznania je, že údaje, ich obsah a usporiadanie daňového priznania sú totožné so vzorom, ktorý vydá ministerstvo financií. Zákon navyše hovorí, že ustanovenie § 20 ods. 4 ZSDP tým nie je dotknuté. Znamená to, že takéto daňové priznanie je aj tak potrebné do piatich pracovných dní od jeho odoslania doručiť v písomnej forme. Inak sa nepovažuje za doručené. Od podávania daňového priznania elektronickou poštou zákonodarca očakáva, že v čase blížiaceho sa termínu na podávanie daňového priznania vymiznú rady pred daňovými úradmi a najmä, že to daňovým subjektom uľahčí život. Zatiaľ im ho však viac komplikuje ako uľahčuje. Zákon totiž podávaniu daňových priznaní cez e-mail kladie do cesty viacero prekážok. Daňový subjekt musí priznanie aj tak do piatich pracovných dní podať v písomnej forme. To prakticky redukuje využitie tohto inštitútu na situáciu, keď daňový subjekt nestíha zákonný termín na podanie daňového priznania, a preto, aby ho nezmeškal a nebol za to pokutovaný, podá ho elektronickou poštou. Inak by to nemalo príliš praktický význam a znamenalo by to pre daňovníka duplicitnú robotu. Očakáva sa, že táto povinnosť dodatočného podávania daňových priznaní v písomnej forme po určitej skúšobnej dobe odpadne. Podobný model zvolili aj v Nemecku, kde v súčasnosti možno podávať daňové priznanie len v elektronickej forme. Problémom je, že v súčasnosti zatiaľ na Slovensku neexistuje zákon o elektronickom podpise. Jeho prijatie sa očakáva v prvej polovicu roku 2002. Nie je zatiaľ jasné, ako bude daňový subjekt elektronické daňové priznanie autorizovať, keďže vlastnoručne ho podpísať nemôže a naskenovaný podpis nemá žiadnu právnu relevanciu. Napokon, čo je určitý nonsens, daňové priznanie v elektronickej podobe možno podať len so súhlasom správcu dane. A ten bude v praxi zrejme podmienený najmä technickými možnosťami konkrétneho daňového úradu. Nie všetci zamestnanci správcu dane majú pritom pripojenie na Internet. Zákon tak vytvára nerovnaké podmienky pre daňové subjekty, pretože niektorým fakticky umožňuje podať daňové priznanie aj v elektronickej forme, zatiaľ čo iným daňovým subjektom túto možnosť odopiera.
Termínom je 31. marec
Daňové priznanie sa v zásade podáva najneskôr v termíne do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak ZSDP alebo osobitný právny predpis nestanovuje inak. Za zdaňovacie obdobie roku 2000 sa daňové priznanie k dani z príjmov podávalo až do 2. apríla 2001. Došlo k posunu lehoty na najbližší nasledujúci pracovný deň, pretože 31. marec 2001 pripadol na sobotu. Kalendár teda pridal v roku 2001 daňovníkom dva dni na vyrovnanie si vzťahov voči štátnemu rozpočtu. V roku 2002 sa bude daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2001 opäť podávať do 2. apríla. V tomto roku 31. marec pripadol na Veľkonočnú nedeľu a 1. apríl na Veľkonočný pondelok, čo sú dni pracovného pokoja. V tejto lehote je daňový subjekt povinný daň i zaplatiť. Inak stanovuje napríklad zákon o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého sa daňové priznanie podáva a daň z pridanej hodnoty je splatná najneskôr do 25. dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to mesačne alebo kvartálne podľa toho, či podnikateľ je mesačným alebo štvrťročným platcom DPH.
Päť tlačív daňových priznaní pre fyzické osoby
V roku 2001 pripravilo MF SR daňovníkom na dani z príjmov fyzických osôb prekvapenie v podobe várky nových tlačív daňových priznaní. Po minulé roky mali fyzické osoby k dispozícii len jeden formát daňového priznania. V roku 2001 však MF SR vydalo a Daňové riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici v druhej polovici januára distribuovalo päť nových tlačív daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb. Aby sa jednotlivé daňové priznania ľahšie identifikovali, každé tlačivo má inú farbu. Konkrétne ide o daňové priznania typu A, B1, B2, C a D. Typ daňového priznania je viditeľne označený v rámčeku na prvej strane tlačiva. Nové tlačivá majú priniesť väčšiu prehľadnosť pri plnení daňových povinností. Ich vypĺňanie by malo byť navyše vzhľadom na podrobnejšie poučenie ku každému tlačivu jednoduchšie ako vypĺňanie starých tlačív daňových priznaní.
Daňové priznanie typu A
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typu A je vytlačené na modrom podklade. Podávajú ho daňovníci, ktorí majú len príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky podľa § 6 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové priznanie je povinný podať zamestnanec, ktorý mal v zdaňovacom období príjmy plynúce od viacerých zamestnávateľov, alebo ak nepožiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, prípadne nepredložil v stanovenom termíne platiteľovi všetky potrebné doklady. Daňové priznanie je ďalej povinný podať daňovník dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý nemá na území Slovenska stálu prevádzkareň alebo ktorý mal príjmy zo zdrojov v zahraničí.
Daňové priznanie typu B1
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typu B1 je žltej farby. V praxi ide o najčastejšie používané tlačivo. Je to univerzálne daňové priznanie, ktoré má najširší záber. Siahnu po ňom daňovníci, ktorí majú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 zákona o daniach z príjmov alebo príjmy zo závislej činnosti v kombinácii s inými príjmami, prípadne príjmy z kapitálového majetku, prenájmu a ostatné príjmy. Daňové priznanie typu B1 využije napríklad daňovník zamestnanec v pracovnom pomere, z ktorého poberá príjmy, a okrem toho podniká popri zamestnaní. Podnikatelia fyzické osoby budú zväčša podávať daňové priznanie práve na žltom tlačive.
Daňové priznanie typu B2
Ružové daňové priznanie typu B2 podávajú daňovníci, ktorí si ešte počas platnosti predchádzajúceho zákona o daniach z príjmov (zákon č. 286/1992 Zb.), ktorý platil do 31. 12. 1999, uplatnili zníženie základu dane podľa ustanovenia § 41 ods. 16 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia zákona si do 31. decembra 1999 mohol daňovník poberajúci príjmy z podnikateľskej činnosti znížiť v prvom roku vzniku daňovej povinnosti základ dane o 50 %, v druhom roku o 30 % a v treťom roku ešte o 25 %. Podnikateľ, ktorý si uplatňoval tento tzv. daňový úver, si ho môže vyčerpať až do uplynutia doby, na ktorú sa pôvodne poskytol. Zákonodarca, ak chcel dodržať princíp daňovej spravodlivosti, nemohol v praxi zvoliť iný postup, ako napokon zvolil.
Daňové priznanie typu C
Daňovníci paušálnej dane podávajú daňové priznanie na zelenom tlačive typu C. Rok 2001 bol v poradí druhým rokom, v ktorom si fyzické osoby mohli uplatňovať osobitný spôsob zdaňovania príjmov v podobe paušálnej dane. V roku 2000 si však daňové priznanie k paušálnej dani podalo len necelé jedno percento živnostníkov. V roku 2001 bola situácia o niečo lepšia.
Daňové priznanie typu D
Hnedé tlačivo daňového priznania typu D podávali v roku 2001 daňovníci, ktorí si v roku 2000 zvolili osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa § 14 zákona o daniach z príjmov v znení platnom do konca roku 2000 a ktorí pôsobili v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve. Ide o samostatne hospodáriacich roľníkov. Tí však podľa novely podávajú od začiatku tohto roka daňové priznanie k paušálnej dani. Tlačivo daňového priznania typu D tak malo životnosť len jeden rok a bolo použiteľné len v roku 2001.
StoryEditor