Úrad priemyselného vlastníctva predložil minulý týždeň do medzirezortného pripomienkového konania veľkú novelu. Viaceré zákony týkajúce sa patentov, dizajnov či úžitkových vzorov chce zefektívniť a zjednotiť. Nie sú totiž systematicky previazané. „V praxi to spôsobovalo viaceré problémy tak na strane úradu, ako aj na strane občanov, podnikateľov a ostatných používateľov systému duševného vlastníctva," hovorí pre HN Tomáš Klinka z Odboru legislatívno-právneho na Úrade priemyselného vlastníctva.

Novinka pre vynálezcov
Po prvýkrát sa do slovenského patentového práva zavedie takzvaná rešerš medzinárodného typu. Služba je určená slovenským inovatívnym podnikateľom, vynálezcom či výskumným centrám a ústavom. Podporiť má ich patentové aktivity na zahraničných trhoch.

Prihlasovateľ patentu bude môcť od nového roka požiadať slovenský Úrad priemyselného vlastníctva, aby sprostredkoval rešerš jeho prihlášky. Takto by mal žiadateľ získať informáciu o patentovateľnosti vynálezu ešte predtým, ako sa rozhodne investovať do patentovej prihlášky v krajine svojho obchodného záujmu. Môže tak znížiť riziko, že jeho snaha o získanie patentu v zahraničí bude neúspešná. Záujemcom podľa ich vlastného výberu vykoná túto službu buď Európsky patentový úrad alebo Vyšehradský patentový inštitút.

Využitie služby je dobrovoľné. Do úvahy prichádza najmä u tých prihlasovateľov, ktorí uvažujú o patentovej ochrane nielen na našom území, ale aj v zahraničí. Samotná služba je spoplatnená, ale poplatky nevyberá priamo náš úrad. Napríklad v prípade Európskeho patentového úradu sa ceny pohybujú sa v sume od 1200 eur do 1800 eur.

Patentová stratégia
Prihlasovateľovi sa odporúča okrem rešerše aj odborné poradenstvo od skúseného patentového zástupcu.

„Ak niečo zanedbá, môže totiž stratiť šancu na získanie obchodného monopolu na danom území, kde požiadal o patentovú ochranu. Dokonca môže stratiť aj prípadnú ochranu vynálezu prostredníctvom jeho utajenia, čiže ako obchodné tajomstvo," upozorňuje Klinka.

Podnikateľ, ktorý plánuje vyrábať nové výrobky alebo používať technológie v zahraničí alebo ich vyvážať, by mal preto zvážiť, aký spôsob získania patentovej ochrany by bol pre neho najvhodnejší. „Ak by bol napríklad slovenskému prihlasovateľovi udelený patent od nášho úradu, ktorý platí len na Slovensku, nebude mu poskytovať žiadnu ochranu v zahraničí a konkurencia ho tam môže voľne zdarma využívať a zaujať miesto na danom trhu," vysvetľuje Klinka.

Zamestnanec vs. firma
Legislatívne novinky sa majú dotknúť aj vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec. V takzvanom zamestnaneckom režime platí pravidlo, že inštitúcii prednostne patria práva ku všetkým výsledkom vedecko výskumnej činnosti, ktoré vytvorili jej zamestnanci počas svojich úloh. Mali by tak byť na jednej strane chránené investície zamestnávateľa do svojich inovácií a zároveň zabezpečená primeraná odmena zamestnancov-vynálezcov. V praxi dochádzalo k zlyhaniu tohto režimu na škodu oboch strán. Novela by mala v značnej miere tieto problémy eliminovať. „Jednotná úprava zamestnaneckého režimu umožní v každom okamihu jednoznačne určiť, či práva k vynálezu alebo dizajnu patria pôvodcovi alebo jeho zamestnávateľovi," tvrdí Klinka.

Spory už len v Banskej Bystrici
Novinkou od júla minulého roka je už to, že akékoľvek spory týkajúce sa priemyselného vlastníctva rieši Okresný súd Banská Bystrica. Práve tu sídli aj Úrad priemyselného vlastníctva. Novela teraz otvára možnosť užšej spolupráce oboch inštitúcií. Súd bude mať možnosť - na návrh niektorej zo sporových strán - osloviť Úrad priemyselného vlastníctva so žiadosťou o odborné vyjadrenie ohľadne rozsahu ochrany konkrétneho patentu alebo úžitkového vzoru. Viazaný ním však nebude a vyhodnotí toto vyjadrenie ako jeden z dôkazov.

Len údržba
Podľa predsedu Slovenskej komory patentových zástupcov Vladimíra Neuschla je zatiaľ otázne, či sa nemalo pristúpiť radšej k celkovej zmene právnej úpravy. „Komplexná novela by bola určite prínosnejšia, ale vzhľadom na nie celkom jasný vývoj v oblasti európskeho patentu s jednotným účinkom a Európskeho patentového súdu bolo prijaté takéto čiastkové, nazvime to napríklad údržbárske riešenie,“ myslí si Neuschl.

Ako podať prihlášku na patent

O udelenie patentu na vynález sa žiada prihláškou podanou na Úrade priemyselného vlastníctva
Prihláška sa môže poslať aj elektronicky, treba ju však podpísať elektronickým podpisom, prípadne do jedného mesiaca aj v písomnej forme

Patentová prihláška musí obsahovať žiadosť o udelenie patentu v dvoch vyhotoveniach, opis vynálezu, najmenej jeden patentový nárok, výkresy, anotáciu s prípadným obrázkom či chemickým vzorcom zlúčeniny v jednom hlavnom vyhotovení a dvoch vedľajších

V patentovej prihláške musí byť uvedené, kto je pôvodcom vynálezu

Prihláška môže obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov, ktoré sú navzájom spojené tak, že uskutočňujú jedinú vynálezcovskú myšlienku

Podaním patentovej prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti

Vynález musí byť v patentovej prihláške vysvetlený a opísaný tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť

Úrad podrobí prihlášku predbežnému prieskumu, či neobsahuje zjavne nepatentovateľné riešenie a či nemá nedostatky, ktoré bránia jej zverejneniu

Úrad patentovú prihlášku zverejní po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a toto zverejnenie oznámi vo vestníku úradu

Ak predmet prihlášky spĺňa stanovené podmienky a boli zaplatené všetky príslušné poplatky, úrad udelí prihlasovateľovi patent

Prihlasovateľ sa stáva majiteľom patentu. Majiteľ patentu má výlučné právo využívať vynález, poskytovať súhlas na využívanie vynálezu iným osobám alebo na ne patent previesť a zriadiť k patentu záložné právo
Patent platí 20 rokov od podania patentovej prihlášky

Za udržiavanie platnosti patentu je majiteľ alebo ním splnomocnená osoba povinná zaplatiť poplatok