Aj Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) hodnotí reformu daní v SR ako výrazný impulz na rozvoj podnikania. "V prieskume PAS, v ktorom manažéri volili najlepší zákon, schválený parlamentom v roku 2003, získal najviac bodov práve zákon o dani z príjmov," skonštatoval Robert Kičina z aliancie. Manažéri daňovú reformu, ktorá je účinná od začiatku tohto roka, hodnotia ako jednoznačný prínos pre podnikateľské prostredie. Myslia si dokonca, že sa novej daňovej legislatíve podarí zredukovať daňové úniky a špekulácie. Podľa Kičinu je preto pravdepodobné, že v závere roka vznikne priestor na ďalšie zníženie daňového zaťaženia.
Práve zníženie dane z príjmu podnikateľov na Slovensku na 19 percent sa stalo terčom kritiky českej vlády. Niektoré české podniky pre nižšie dane presunuli svoje sídlo na Slovensko, hoci ich masový odlev nenastal. Podľa českých ekonómov sú totiž dane v ČR príliš vysoké a komplikujú život podnikateľom a spôsobujú vysokú nezamestnanosť. Českí odborníci pritom podľa ČTK upozorňujú aj na prílišnú zložitosť daňového systému, ktorá umožňuje rôzne daňové úniky a firmy zaťažuje zbytočnou byrokraciou. Život českým, ale aj slovenským podnikateľom však komplikujú nové zákony o dani z pridanej hodnoty, ktoré boli prijaté na poslednú chvíľu a v obidvoch krajinách ich čakajú viaceré zmeny.
Problematické odvody
Výrazným prínosom pre slovenské podnikateľské prostredie je podľa PAS aj novela Zákonníka práce. S odstupom času podnikatelia konštatujú, že v praxi okamžite pocítili vyššiu flexibilitu pracovno-právnych vzťahov pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov. Aj prieskum agentúry Ernst and Young medzi globálnymi top manažérmi ukázal, že na rozhodovanie o investíciách je flexibilita pracovného práva veľmi dôležitá, dokonca viac ako investičné stimuly. Podľa odborníkov dáva teda Zákonník práce väčšiu slobodu a flexibilitu, je impulzom na tvorbu nových pracovných miest a tým zvyšuje atraktivitu Slovenska z pohľadu investícií.
Štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý poukazuje na výrazný nárast záujemcov o investície od augusta minulého roka, pričom zdôrazňuje, že jedným z najčastejších dôvodov ich rozhodnutia je práve nový Zákonník práce. Potvrdzuje sa tak Beblavého presvedčenie, že novela bude mať aj priaznivý vplyv na trh práce a podporí trend znižovania nezamestnanosti.
Aj podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj majú tieto reformy prispievať k rastu zamestnanosti. Ako celkovo pozitívne hodnotí zmeny, ktoré nastali v legislatívnom rámci trhu práce, najmä flexibilnejšiu úpravu rozvrhnutia pracovného času aj Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS).
Na nový Zákonník práce čakajú aj Česi. Ten súčasný vznikol ešte za spoločnej histórie a od roku 1990 prešiel desiatkami novelizácií. O necelé dva roky by mal začať platiť nový liberálnejší kódex, ktorý nebude prikazovať, ale umožní vzájomnú dohodu zamestnanca so zamestnávateľom. Podľa ČTK by mal stanoviť minimálne a maximálne hranice, v rámci ktorých by sa mali pracovnoprávne vzťahy pohybovať.
Na oboch stranách však podnikatelia negatívne hodnotia aktívnu politiku trhu práce. ZPS odmieta, napríklad, snahy ministerstva práce o stimuláciu dopytu po práci prostredníctvom najrôznejších príplatkov a podporných schém, ktoré podľa ZPS ani zďaleka neprinesú očakávaný výsledok, stanú sa predmetom špekulatívneho správania a prinesú zbytočné administratívne komplikácie. Za najproblematickejšiu časť trhu práce pritom združenie označuje vysoké odvody na sociálne (zdravotné, nemocenské a dôchodkové) poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Dnešné opatrenia vlády podľa ZPS neumožňujú zásadné zníženie odvodov. Kičina si však myslí, že finančný prebytok fondu zdravotného poistenia, vytvorený prenesením povinnosti platiť prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca zo štátu na podniky, zníženie odvodov na nemocenské poistenie umožní. Aj preto sa pôvodná negatívna reakcia podnikateľov na schválenie zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca zmenila, a v prieskume PAS sa až 60 percent opýtaných podnikateľov priklonilo k názoru, že opatrenie má svoje opodstatnenie. V Česku sa však menil zákon o zamestnanosti, ktorý okrem doterajších nástrojov politiky trhu práce, zavádza napríklad príspevok na dopravu zamestnancov. Príspevok má byť najviac vo výške 50 percent nákladov vynaložených na túto dopravu.
Financovanie začínajúcich podnikateľov
Vstupom do Európskej únie sa slovenským podnikateľom otvorila možnosť financovania svojich aktivít vo forme čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Nejednotné podmienky na vyhodnocovanie projektov na jednotlivých ministerstvách však spôsobujú komplikácie pri ich čerpaní. Podľa Kičinu to vytvára priestor na korupciu a klientelizmus.
Naproti tomu dostupnosť finančných zdrojov si dlhodobo zachováva charakter najlepšie hodnotenej položky indexu podnikateľského prostredia tvoreného Podnikateľskou alianciou Slovenska. "Zaujímavým zistením bolo, že hoci sa prístup k financovaniu podľa vyjadrení podnikateľov zlepšuje, v inom prieskume bol ohodnotený ako štvrtý najproblematickejší faktor podnikania na Slovensku," konštatuje Kičina. Toto na prvý pohľad kontroverzné hodnotenie možno podľa neho vysvetliť tým, že úverové financovanie zo strany bánk sa stalo prístupnejším najmä vďaka poklesu úrokových mier a rozširovaním úverových produktov a rastúcou konkurenciou medzi bankami. Pravidlá na poskytovanie úverov sú však nastavené tak, aby minimalizovali riziko banky. Možnosti získania úveru sú potom priamo úmerné finančnému zdraviu podniku a jeho možnostiam ručenia za úver.
Ešte stále je málo rozvinuté financovanie malých začínajúcich podnikateľov, či už prostriedkami rizikového kapitálu alebo podnikateľských inkubátorov. Podobný problém vyčítala nedávno Európska komisia aj Českej republike. Ťažkosti s financovaním pritom dokladá tým, že malé a stredné podniky vytvárajú iba 40 percent HDP, čo je podstatne menej ako v únii. Pod úrovňou celosvetového priemeru je zase rozvinutosť kapitálového trhu v Slovenskej republike, hoci dôchodková reforma môže priniesť oživenie v podobe prostriedkov správcovských spoločností.
Podnikatelia chcú kvalitné predpisy
Veľkým problémom, ktorý sa zatiaľ nezlepšuje, je nedostatočná zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Časté zmeny legislatívy, pri ktorých absentuje zohľadňovanie ich dosahov na podnikateľskú sféru, vidí negatívne aj ZPS. Na neexistenciu tvorby dosahových štúdií pri koncipovaní novej legislatívy, čo je hlavnou príčinou vzniku nekvalitných zákonov, upozorňuje aj PAS.
"Väčšie či menšie nedostatky legislatívy sa odstraňujú priebežnými novelizáciami, čím vzniká neprehľadná spleť komplikujúca podnikanie na Slovensku," dodáva Kičina. V Česku by tento problém mala odstrániť novovytvorená Rada pre rozvoj podnikateľského prostredia. Jej úlohou je práve študovanie jednotlivých predpisov a stratégií a rozhodovať, či sú účelné a spravodlivé.
Slovenské podnikateľské prostredie, aj napriek drobným nedostatkom, posunul dopredu aj nový systém zápisov do obchodného registra, pričom zápis dnes trvá iba päť dní. Priemerná lehota registrácie novej spoločnosti sa tým skrátila na 50 dní a priblížila sa priemeru EÚ. Podobne aj v prípade katastrálnych úradov sa situácia vyriešila zavedením expresného príplatku, ktorý sa ukazuje ako efektívny a transparentný nástroj na urýchlenie administratívnych úkonov. Aj napriek týmto pozitívam ohodnotila lehotu potrebnú na začatie podnikania Svetová banka lepšie v Českej republike. Európsko-české fórum však skonštatovalo, že by aj napriek tomu bolo potrebné stanoviť kratšie lehoty na registráciu spoločnosti a uľahčiť jej zápis aj zavedením jednotných formulárov. Nový český registrový zákon by mal byť prijatý už tento rok. České ministerstvo priemyslu a obchodu pritom pripravuje aj ústredný register živnostenského podnikania. Ten by mal nahradiť súčasné roztrieštené systémy a skvalitniť evidenciu podnikateľov a ich aktivít. Nový systém sa už overuje na vybraných živnostenských úradoch. S jeho dobudovaním sa počíta na budúci rok. Na rozdiel od súčasnej praxe by mal nový systém zobrazovať čo najaktuálnejšie informácie. Bude zároveň spolupracovať s okolitými informačnými systémami, ako napríklad obchodný register, alebo register obyvateľov.
Konkurzy pod paľbou kritiky
Najvýraznejší problém slovenského, ale aj českého podnikateľského prostredia - slabú funkčnosť súdnictva a vymáhateľnosť práva - sa doteraz nepodarilo odstrániť. Aj napriek snahám slovenského ministerstva spravodlivosti pozitívne efekty alebo náznaky zlepšenia v tejto oblasti zatiaľ nie sú citeľné. Nedostatočná vymáhateľnosť práva, ako najčastejšie kritizovaný faktor podnikateľského prostredia zahraničnými investormi, pritom len čiastočne tkvie v dvoch základných systémoch vymáhania: exekučnom a konkurznom. Hlavná príčina je, že veľmi dlho trvá, kým sa firma dostane k právoplatnému a vykonateľnému rozsudku. Ten je potrebný hlavne na vymoženie pohľadávky. "Zlepšenie by mohla priniesť legislatíva v podobe nového Občianskeho súdneho poriadku a zákona o konkurze a reštrukturalizácii," mieni Kičina
Česká a slovenská úpadková legislatíva už totiž dlhší čas čelí ostrej kritike odbornej verejnosti. Ako sa vyjadrila hovorkyňa českého rezortu spravodlivosti Iva Chaloupková, "už roky nám Európska únia aj Európska banka pre obnovu a rozvoj vyčítajú v insolvenčnom zákone mnoho nedostatkov". V oboch prípadoch, slovenskom aj českom, ide o rovnaký zákon o konkurze a vyrovnaní z čias spoločnej histórie, z roku 1991. Súčasná legislatíva je na oboch stranách značne neprehľadná, slovenská bola viac ako 20-krát novelizovaná.
Ako pre HN uviedol Branislav Pospíšil z odboru civilnej legislatívy slovenského ministerstva spravodlivosti, zákon o konkurze je dosť neefektívny. "Počet ukončených konkurzov je kriticky nízky, zachovanie prevádzky podniku v úpadku je značne problematické a únik majetku z podstaty úpadcu je neprimerane vysoký," skonštatoval ďalej Pospíšil. Platný zákon podľa neho nedostatočne reflektuje na vyvíjajúce sa ekonomické prostredie Slovenska, nerieši problematiku cezhraničných konkurzov a nie je plne kompatibilný s komunitárnym právom. Zhodný názor zastáva aj jeho český kolega z legislatívneho odboru ministerstva spravodlivosti Johan Justoň. "Ani početnými novelizáciami sa náš zákon nezbavil svojich negatív, ktoré pramenia z jeho celkovej koncepcie a z obdobia, v ktorom vznikol," spresňuje.
Obom krajinám pri spracovávaní problematiky podala pomocnú ruku práve Svetová banka. Podľa Petry Vehovskej zo slovenskej pobočky Svetovej banky, Slovákom poskytla grant skoro 400-tisíc dolárov na reformu konkurznej legislatívy. Českej strane zase pomohla so spracovaním kritického materiálu poukazujúceho na nedostatky súčasnej konkurznej legislatívy. Podľa Svetovej banky nevyhovujúce úpadkové právo v Česku brzdí ekonomický rast. Rovnako podľa nich treba zlepšiť aj možnosti vymáhania dlhov, aby bol celý proces rýchlejší a menej nákladný. Súčasnú nedokonalú právnu úpravu by preto mal v oboch krajinách nahradiť nový predpis. "Na novej úprave pracujeme už dlhšie," tvrdí Chaloupková. Slovenský zákon o konkurze a reštrukturalizácii, sprevádzaný kritikou odbornej verejnosti, je už v parlamente a mal by platiť od polovice budúceho roka. Česi by sa nového zákona mali dočkať v januári 2006.