Návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti
Prosím o informáciu, ktorý zákon ustanovuje pre súd lehotu na rozhodnutie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti?
-- Od 1. januára 2002 došlo zákonom č. 501/2001 Z. z. k zmene a doplneniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Konkrétne § 176 bol doplnený o odsek 3, ktorý znie: "O návrhu vo veci náhradnej rodinnej starostlivosti, najmä o zverení dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča a o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do jedného roka od podania návrhu na zverenie dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča alebo návrhu na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Predĺžiť konanie možno, len ak z objektívnych príčin nie je možné vykonať dôkazy". Pripomíname, že podľa ods. 1 § 176 vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom, a to
* o výchove a výžive maloletých detí,
* o styku rodičov s deťmi,
* o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv,
* o schválení dôležitých úkonov maloletého a o záležitostiach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhodne rozsudkom o predĺžení ústavnej výchovy po dosiahnutí plnoletosti a o zrušení takého opatrenia. V ostatných prípadoch (ods. 2 § 176) sa rozhoduje uznesením (bližšie o úprave starostlivosti súdu o maloletých pozri tiež ustanovenia paragrafov 177 až 180 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení).

Iba súd môže pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony
Už asi rok sa u môjho švagra a jeho zaťa prejavujú príznaky duševnej poruchy. Na základe ich extrémneho správania, najmä pod vplyvom alkoholu v kombinácii s liekmi, to tvrdia aj ich najbližší príbuzní. Chcela by som vedieť, aká je právna možnosť pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť na právne úkony obmedziť.
-- Na úvod musíme zdôrazniť, že ide o problematiku veľmi citlivú a ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho zástupcovi a štátu konaním vznikli. V súvislosti s vašou otázkou treba tiež vedieť, že trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní išlo. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) súd celkom pozbaví fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony, ak nie je schopná vôbec robiť právne úkony v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná. Súd môže navrhovateľovi uložiť, aby v stanovenej lehote predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovanej osoby. Ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie (porovnaj § 186 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku -- zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). Príslušným na konanie je všeobecný súd fyzickej osoby, o spôsobilosti ktorej sa má konať (pokiaľ by išlo o fyzickú osobu, ktorá je bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotnej starostlivosti, bol by príslušný súd, v obvode ktorého sa toto zdravotnícke zariadenie nachádza -- § 88 ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku). Z ods. 2 § 10 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd môže obmedziť spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby, ktorá pre duševnú poruchu, pokiaľ nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony) rozsah obmedzení súd určí v rozhodnutí). Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré k nemu viedli (porovnaj ods. 3 § 10 Občianskeho zákonníka). Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v § 186 až 191 Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré odkazujeme.

Obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky
Študujem externou formou na fakulte, ktorá je súčasťou verejnej vysokej školy. V prvej polovici apríla t. r. pri odovzdávaní diplomovej práce ma vedúci katedry upozorňoval, že ak práca neobsahuje vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu, môžem mať pri jej obhajobe problémy. Poznamenávam, že ide o magisterské štúdium. Môžete priblížiť právnu úpravu rozdielov medzi záverečnou prácou, diplomovou a rigoróznou prácou a dizertačnou prácou?
-- Odpoveď na takto položenú otázku treba hľadať v zákone číslo 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z jeho obsahu o. i. (§ 2 ods. 5) vyplýva, že vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov (§ 51). Študijné programy sa uskutočňujú v troch stupňoch (pozri § 53 ods. 3). Študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program. Ďalšie študijné programy sú: magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program. Študijný program tretieho stupňa je doktorandský študijný program (§ 46). Z ods. 1 § 50 je evidentné, že študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho spomínaných troch stupňov. Dávame do vašej pozornosti aj ustanovenie ods. 2 § 50, podľa ktorého študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizuje najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopnosti a zručnosti, ktoré profilujú absolventa. Akcentujeme, že vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu (§ 83 ods. 1) v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov (§ 51 ods. 1 a 5). Treba vedieť, že podľa zákonodarcu študijný program je súbor vzdelávacích činností, najmä:
* prednáška,
* seminár,
* cvičenie,
* diplomová práca,
* projektová práca,
* laboratórne práce,
* stáž,
* exkurzia,
* dizertačná práca,
* odborná prax a
* súbor pravidiel zostavených tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie (porovnaj § 51 ods. 1 a 2). Obligatórnou požiadavkou zákonodarcu je, že súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca a že jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky (ods. 3 § 51). Inými slovami, záverečnou prácou pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu je bakalárska práca (§ 52 ods. 4). Záverečnou prácou pre štúdium podľa študijného programu druhého stupňa, čo je zrejme váš prípad, je diplomová práca (§ 53 ods. 4). V tejto súvislosti dávame do pozornosti, že absolventi študijných programov, ktorí získali titul magister, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie alebo v príbuznom študijnom odbore (§ 53 ods. 8). Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač preukázať, že v študijnom odbore:
1. má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a
2. je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a
3. je schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi (porovnaj ods. 9 § 53). Pokiaľ ide o doktorandské štúdium, tento, tretí stupeň, sa realizuje podľa doktorandského študijného programu v intenciách individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce (porovnaj ods. 3 § 54) . Pripomíname, že aj dizertačná práca je záverečnou prácou podľa už citovaného § 51 ods. 3, preukazuje sa ňou (ods. 14 § 54) schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť a tvorivú umeleckú činnosť. I z napísaného možno dôvodiť, že poznámka vedúceho katedry z inkriminovaného obdobia viac smeruje k naplneniu podmienok zakotvených v zákone o vysokých školách pre iný druh prác, t. j. predovšetkým pre rigorózne či dizertačné práce. Napokon pre vás právne relevantné bude rozhodnutie skúšobnej komisie, pred ktorou vykonáte štátnu skúšku (§ 63) vrátane obhajoby diplomovej práce. Komisia o. i. musí rešpektovať aj posudky oponentov a vedúceho diplomovej práce, pravda, za predpokladu, že vedúceho diplomovej práce máte. V tomto kontexte nemenej dôležité je i to, aby oponenti a prípadne vedúci diplomovej práce (členov komisie pre štátne skúšky nevynímajúc) mali aj adekvátnu kvalifikáciu korešpondujúcu s témou diplomovej práce a so študijným odborom.

Výživné
Môj manžel, ktorý je otcom maloletej dcéry, okrem iného tvrdí, že na jej výživu nemusí prispievať z príjmov, ktoré má z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Má toto tvrdenie právne opodstatnenie?
-- Nie. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný súdu preukázať svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie sprístupnenia údajov chránených podľa osobitného predpisu. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, má sa za to, že jeho priemerný mesačný príjem je päťnásobok sumy životného minima, ktorá je potrebná na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb tohto rodiča podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti pripomíname, že ak to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor zabezpečujúcich najmä prípravu na budúce povolanie (porovnaj § 85a zákona o rodine v platnom znení). Úprava životného minima a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok je premietnutá do zákona č. 125/1998 Z. z. v znení zákona č. 439/2000 Z. z. a zákona č. 724/2002 Z. z., na ktorý odkazujeme).