Rada EÚ minulý týždeň potvrdila to, čo sa očakávalo. Jednomyseľná podpora členských štátov na zriadenie novej Európskej prokuratúry nebola dosiahnutá. Hypotetická šanca na dosiahnutie konsenzu však stále existuje. Najmenej deväť krajín môže teraz predložiť znenie na rokovanie Európskej rade, ktoré sa má konať v marci. Pôjde o posledný pokus. Ak nevyjde ani ten, na rad príde alternatíva v podobe takzvanej posilnenej spolupráce.
Nie všetci
Zriadenie Európskej prokuratúry bolo vlajkovou loďou rezortu spravodlivosti počas slovenského predsedníctva. Ešte v októbri minulého roka sa ministrom spravodlivosti Únie dokonca podarilo schváliť znenie Nariadenia o zriadení európskej prokuratúry a taktiež rozhodnúť, že citlivá otázka vyšetrovania podvodov s DPH bude patriť pod úrad prokurátora Únie. Finálna dohoda sa očakávala už v decembri. Dnes je však náš rezort skeptický, čo sa týka dosiahnutia úplného konsenzu, a potvrdzuje, že v hre je skôr posilnená spolupráca. Tá znamená, že europrokuratúra by síce existovať mala, no pridá sa k nej menej členov Únie, ako sa pôvodne čakalo. „Žiaľ, ako sa ukázalo v decembri, niektoré štáty nie sú pripravené byť súčasťou tohto európskeho projektu za žiadnych okolností, čo znamená, že sa budú musieť začať diskusie o posilnenej spolupráci,“ povedala ministerka po stretnutí s komisárkou pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rodovú rovnosť EÚ Věrou Jourovou v polovici januára. Neparticipujúce štáty síce nariadením nebudú viazané, ale budú musieť s úradom Európskej prokuratúry spolupracovať na základe článku 4 Zmluvy o Európskej únii. Ten hovorí o princípe lojálnej spolupráce, podľa ktorého sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a pomáhajú si pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv. Cieľom je teraz pritiahnuť k dohode čo najviac štátov.
Možno dvadsiatka štátov
Momentálne je na čele Rady EÚ Malta, ktorá prevzala vedúcu pozíciu pri vyjednávaní. „O Európskej prokuratúre sa v zmluvách hovorí od roku 2009. Avšak za posledného šesť a pol roka sa ju stále zriadiť nepodarilo. Som si istý, že ak bude maltské predsedníctvo naďalej pôsobiť ako čestný sprostredkovateľ, dosiahne konkrétne výsledky, aby členské štáty, ktoré majú záujem o posilnenú spoluprácu, mohli takúto spoluprácu nadviazať počas tohto predsedníctva,“ tvrdí minister spravodlivosti Malty Owen Bonnici. Ani Malta však medzi štáty dohody pravdepodobne patriť nebude. Spoločne s Maďarskom sa jej nepáči to, že má europrokurátor riešiť aj podvody s DPH.
„Oficiálne sa proti návrhu postavilo iba Švédsko, ktoré napáda subsidiaritu a taktiež má obavy z ohrozenia efektivity vlastného systému trestného stíhania. Podobná kritika zaznela aj zo strany Holandska,“ tvrdí hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Rezort teraz očakáva, že na posilnenej spolupráci by sa mohlo zúčastniť 17 až 20 členských štátov Únie. „Predpokladáme, že dohoda o posilnenej spolupráci by mohla byť dosiahnutá na júnovom zasadaní Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci,“ dopĺňa Bubla.
Čo má europrokurátor riešiť
Samotná Európska prokuratúra má byť nezávislým orgánom Únie, ktorý bude mať právomoc vyšetrovať a stíhať podvody proti Únii, ale aj iné trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy európskeho spoločenstva. Europrokuratúra má taktiež podávať obžalobu a pred súdnymi orgánmi členských štátov vystupovať podobne ako národné prokuratúry.
Európska komisia pôvodne navrhla úrad európskeho prokurátora, ktorý by bol úplne nezávislý od členských štátov. Jemu by podliehali delegovaní prokurátori, zaradení v rámci národných prokuratúr. Členské štáty však žiadali, aby na delegovaných prokurátorov dohliadali úradníci z danej členskej krajiny. V praxi to znamená, že ak bude europrokurátor vyšetrovať napríklad prípad na Slovensku, bude ho mať na starosti delegovaný prokurátor v rámci našej prokuratúry. Na neho by zas dohliadal slovenský zástupca v Úrade európskeho prokurátora.
Tieto procesné postupy ešte treba doladiť. „Považujem za výsostne dôležité, aby boli vyvážené a podľa možnosti harmonizované procesné postupy Európskej prokuratúry a vnútroštátnych prokuratúr. Tým by sa malo v prvom rade predísť možnosti vzniku stavu duality či rozpoltenosti trestného procesného práva na úrovni členských štátov,“ vysvetľuje advokát Vendelín Benkóczki. Podľa neho momentálne v prípade Európskej prokuratúry „hrozí“ aj možnosť, že by sa vnútroštátne trestné činy vyšetrovali európskymi orgánmi podľa európskeho práva a následne súdili pred vnútroštátnymi súdmi podľa vnútroštátnych zákonov. „Dobre nastavený systém by tu nesporne mal pozitívny efekt, no prípadné chyby alebo prílišná komplikovanosť systému by, naopak, pôsobili vyslovene negatívne,“ myslí si advokát.
Ako má Úrad európskej prokuratúry fungovať
Európska prokuratúra by sa mala vytvoriť z Eurojustu. Ten momentálne pomáha vnútroštátnym orgánom spolupracovať v boji proti organizovanej trestnej činnosti páchanej vo viacerých členských štátoch.
Pozostáva z európskeho generálneho prokurátora, ktorý vedie prokuratúru ako celok a je vedúcim kolégia európskych prokurátorov, zo stálych komôr, z európskych prokurátorov a z európskych delegovaných prokurátorov nachádzajúcich sa v jednotlivých členských štátoch.
Každý členský štát by mal nominovať troch kandidátov na pozíciu európskeho prokurátora, ktorého vyberie a vymenuje Rada. Každé tri roky by potom malo dôjsť k čiastočnej obmene tretiny európskych prokurátorov.
Do kolégia by mal byť vymenovaný európsky prokurátor z každého členského štátu. Európski prokurátori by mali v mene príslušnej stálej komory vykonávať dozor nad vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami, ktorými sa zaoberajú európski delegovaní prokurátori vo svojich členských štátoch pôvodu.
Európsky prokurátor vykonávajúci dozor by mal skontrolovať aj to, či je každý pokyn v súlade s vnútroštátnym právom, a ak nie je, informovať o tom stálu komoru.
Právomoc Európskej prokuratúry týkajúca sa trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, by v zásade mala byť nadradená nad vnútroštátnymi nárokmi na právomoc.
Zdroj: Návrh nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry – konsolidované znenie