Štrasburg riešil doživotné tresty v Rusku. Kvôli ženám

V Rusku môžu byť dvom osobám za tie isté spáchané trestné činy za tých istých okolností uložené úplne odlišné tresty. To bol hlavný argument Aslana Khamtokhua a Artyoma Aksenchika pred Európskym súdom pre ľudské práva. Kým mužom vo veku 18 až 65 rokov môže byť v Rusku uložený trest na doživotie, osobám mladším ako 18 rokov, starším ako 65 rokov a ženám bez ohľadu na vek takýto, podľa ruského trestného zákonníka najprísnejší trest, uložený byť nemôže.

Tamojší trestný zákonník totiž všeobecne ustanovuje, že je síce možné uložiť páchateľom trestných činov aj trest odňatia slobody na doživotie, napríklad za trestné činy proti životu či proti verejnej bezpečnosti, súčasne však upravuje výnimku, podľa ktorej doživotie nemožno vôbec spomínaným trom skupinám ľudí uložiť.

Štrasburský súd pri rozhodovaní jednoznačne konštatoval, že ruská právna úprava ukladania trestu odňatia slobody na doživotie vytvára stav, keď je s dvoma osobami zaobchádzané odlišne, a to len z dôvodu veku alebo pohlavia. Súd následne musel jednotlivo posúdiť, či toto odlišné zaobchádzanie je aj porušením Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dohovor zakazuje diskrimináciu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka či náboženstva v článku 14.

Diskriminácia detí a starších

Advokátka Barbora Ficeková hovorí, že osobitná ochrana mladistvých je dnes akceptovaná aj na medzinárodnej úrovni. Platí, že osobám mladším ako 18 rokov nemožno uložiť trest smrti ani trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia. „Cieľom trestu uloženého v trestnom práve nemá byť len postih, ujma, ale aj prevýchova, ktorá má najmä v prípade mladistvých oveľa vyššiu úspešnosť. Mali by preto dostať šancu viesť riadny život, aj keď sa vo veku mladistvých dopustili závažných trestných činov,“ tvrdí Ficeková.

K tomu sa plne v rozhodnutí priklonil aj Európsky súd pre ľudské práva. V „ruskom“ prípade podľa sudcov nešlo o neodôvodnené odlišné zaobchádzanie založené na veku.

Na druhej strane advokátka hovorí, že čo sa týka pozitívnej diskriminácie starších delikventov, široká medzinárodná zhoda neexistuje. Súd v rozhodnutí potvrdil, že trendom posledných rokov je podmienky uloženia trestu odňatia slobody na doživotie sprísňovať. Viaceré členské štáty Rady Európy, napríklad Azerbajdžan, Gruzínsko, Rumunsko a Ukrajina, taktiež zakazujú doživotné tresty pre osoby nad 60 či 65 rokov. Súd prihliadal aj na to, že staršia osoba odsúdená na doživotie napríklad vo veku 65 rokov, už nemusí mať reálnu možnosť dožiť sa toho, aby mohla byť po uplynutí určitého obdobia prepustená na slobodu. „To by znamenalo porušenie zákazu neľudských, krutých trestov,“ vysvetľuje advokátka. Podľa nej súd pravdepodobne zohľadnil aj to, že v Rusku je v súčasnosti predpokladaná dĺžka života len niečo málo nad 65 rokov,“ myslí si Ficeková.

Kritická časť o ženách
Najproblematickejšou časťou celého rozhodovania bola otázka týkajúca sa diskriminácie z dôvodu pohlavia. V nej napokon sudcovia pomerom hlasov desať k siedmim rozhodli, že ruská právna úprava nie je porušením zákazu odlišného zaobchádzania. S tým sa však advokátka nestotožňuje. Hovorí, že medzinárodne uznávaný všeobecný zákaz trestu odňatia slobody na doživotie ženám, a to bez ohľadu na to, či sú tehotné, v reprodukčnom veku alebo starajú o maloleté deti, neexistuje. Rovnaký zákaz platí okrem Ruska, aj v albánskom trestnom práve, azerbajdžanskom a moldavskom.

„Ruská právna úprava v tomto smere vytvára režimy odlišného zaobchádzania založené výlučne na pohlaví, ktoré nemajú žiadny ospravedlniteľný dôvod a predstavuje tak porušenie zákazu diskriminácie. V tejto časti preto predstavuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva pomerne nebezpečný precedens,“ tvrdí advokátka.

Výskyt podobných „diskriminačných“ prípadov v slovenskom trestnom práve

osobám mladším ako 18 rokov nie je u nás možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie
naopak, všetkým osobám nad 18 rokov, bez ohľadu na vek či pohlavie, trestný zákon za splnenia ďalších podmienok umožňuje tento trest uložiť
sudca rozhodujúci o treste zohľadňuje pri voľbe druhu a výmery trestu aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy
sudcovi sa umožňuje v každom jednom konkrétnom prípade zvážiť všetky osobité vlastnosti danej osoby, a to aj vek, prípadne pohlavie – ak je to opodstatnené, môže to tak byť napríklad u matiek dojčiacich dieťa
vek páchateľa je možné zohľadniť za určitých okolností pri výmere trestu aj ako poľahčujúcu okolnosť
trestný poriadok umožňuje predsedovi senátu výkon akékoľvek trestu odňatia slobody tehotnej žene alebo matke novonarodeného dieťaťa odložiť až na jeden rok po pôrode

ZDROJ: Advokátska kancelária Ficek & Ficeková