Skrátený pracovný úväzok a dovolenka
Zamestnávame učiteľku v pracovnom pomere na dobu neurčitú na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 5 hodín týždenne, ktoré odpracuje vždy v piatok. Aká výmera dovolenky jej patrí? Môže dovolenku na zotavenie čerpať celý týždeň alebo vždy v piatok, ktorý je jej pracovným dňom? Ak by výmera jej dovolenky bola v dĺžke 40 dní (učiteľka) a čerpala by ju vždy v piatok, nebola by v práci celý rok.
-- Dohodnutý kratší pracovný čas môže spočívať v tom, že zamestnanec síce pracuje každý pracovný deň, ale s menším počtom hodín, alebo jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky, pretože aj zamestnanec s kratším pracovným časom má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky, ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je však v tom, že ak pracuje denne, ale s menším počtom hodín, deň jeho dovolenky bude primerane kratší. Ak kratší pracovný čas zamestnanca je rozvrhnutý len na niektoré dni v týždni, jeho týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracuje. V prípade vašej zamestnankyne je týždňom dovolenky jeden pracovný deň. To znamená, že má nárok na osem týždňov dovolenky tak ako každý učiteľ, t. j. na 8 piatkov. Ak by dovolenku čerpala v kuse, vynechala by 8 piatkov za sebou, teda chýbala by osem týždňov. Aj v jej prípade sa má postupovať tak, ako pri ostatných učiteľoch, ktorým sa nariaďuje čerpanie dovolenky najmä počas školských prázdnin.

Materská dovolenka
Tridsaťtri ročná zamestnankyňa v trvalom pracovnom pomere poberala rodičovský príspevok pri prvom dieťati do 30. 4. 2001 a dňom 1. 5. 2001 nastúpila na materskú dovolenku s druhým dieťaťom. Táto materská dovolenka trvala až 14. 1. 2002. Vznikol tejto zamestnankyni za rok 2001 nárok na celoročnú dovolenku na zotavenie v dĺžke 25 dní alebo len na pomernú časť dovolenky za 8 mesiacov?
-- Zamestnanec má nárok na celú dovolenku za kalendárny rok, ak jeho pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi trval nepretržite po celý kalendárny rok a odpracoval v ňom aspoň 60 dní. Za odpracovaný čas sa považuje aj doba čerpania riadnej materskej dovolenky. Na pomernú časť dovolenky vzniká nárok vtedy, ak zamestnanec, ktorého pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi netrval nepretržite po celý rok, ale odpracoval uňho aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vrátane čerpania riadnej materskej dovolenky. Vzhľadom na to, že zamestnankyňa bola v pracovnom pomere nepretržite po celý rok 2001 a čerpala riadnu materskú dovolenku dlhšie ako 60 kalendárnych dní, vznikol jej nárok na celoročnú dovolenku v rozsahu 25 dní. Táto dĺžka dovolenky sa kráti o čas ďalšej materskej dovolenky (podľa nového Zákonníka práce ide o rodičovskú dovolenku ), po ktorú čerpá rodičovský príspevok, a to za každých 100 dní tejto materskej dovolenky o jednu dvanástinu a za každých ďalších 22 dní tejto materskej dovolenky o ďalšiu jednu dvanástinu. Uvedená zamestnankyňa podľa našich výpočtov čerpala v roku 2001 ďalšiu materskú dovolenku v rozsahu menšom ako 100 dní, preto sa jej nárok na celoročnú dovolenku v dĺžke 25 dní nekráti.

Náhradné voľno za pracovnú cestu
Majú riaditeľ a manažéri nárok na náhradné voľno za pracovnú cestu?
-- Zákonník práce pozná pojem náhradného voľna v súvislosti s prácou nadčas a prácou vo sviatok. Preto pri odpovedi na túto otázku je potrebné rozobrať najskôr problematiku práce nadčas. Práca nadčas je práca nad určený týždenný pracovný čas a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom. Pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase je prácou nadčas toľko hodín, koľko predstavuje prekročenie dĺžky týždenného pracovného času. Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, keď zamestnanec odpracuje v jednotlivých týždňoch rozdielnu dĺžku pracovného času podľa harmonogramu jeho pracovných zmien, je prácou nadčas práca vykonávaná mimo rámca tohto rozvrhu pracovných zmien. Za prácu nadčas prislúcha zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % priemerného hodinového zárobku. V kolektívnych zmluvách alebo vnútornom predpise zamestnávateľa je možné určiť aj vyššie sadzby mzdových zvýhodnení, a to aj podľa toho, či je práca nadčas vykonávaná v noci, v deň nepretržitého odpočinku, vo sviatok. Zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť na čerpaní 1 hodiny náhradného voľna za 1 hodinu práce nadčas. Vtedy zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie. (Pre poriadok uvádzame aj otázku náhradného voľna za prácu vo sviatok, kedy možno dohodnúť namiesto mzdového zvýhodnenia vo výške 50 % priemerného zárobku čerpanie náhradného voľna v rozsahu 1 hodiny za jednu hodinu práce vo sviatok). Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi po výkone práce nadčas alebo práce vo sviatok náhradné voľno počas troch nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom čase, je povinný zaplatiť mu mzdové zvýhodnenie. Podľa zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sa čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, považuje za výkon práce. To znamená, že za výkon práce sa na pracovnej ceste považuje v rámci pracovnej doby zamestnanca skutočný výkon práce ako aj čas, keď zamestnanec prácu nevykonáva, pretože napr. cestuje, zabezpečuje si ubytovanie, čaká na spoj, alebo jeho pracovné povinnosti už skončili. Za tento čas dostáva zamestnanec mzdu. Čas na pracovnej ceste mimo pracovnú dobu, pokiaľ zamestnanec nepracuje, sa neodmeňuje. Rovnako sa neuhrádza ani náhrada za čas strávený na ceste mimo pracovného času zamestnanca. Ak však výkon práce na pracovnej ceste po pracovnom čase alebo mimo pracovného času zamestnanca je nadčasom vzhľadom na to, že spadá do času presahujúceho fond týždenného pracovného času zamestnanca, zamestnanec má nárok na mzdové zvýhodnenie alebo na náhradné voľno. Pre vedúce a manažérske funkcie sa spravidla dojednáva mzda v kolektívnej alebo pracovnej zmluve už s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas. Preto takému zamestnancovi neprislúcha mzda ani mzdové zvýhodnenie alebo náhradné voľno za výkon nadčasovej práce.