Na úvod danej právnej problematiky treba spomenúť ust. § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ide o subjektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zodpovedný subjekt musí škodu zaviniť a zodpovednosti sa v zmysle ods. 3 uvedeného § môže zbaviť preukázaním nezavinenia (exculpácia). Na rozdiel od uvedenej subjektívnej zodpovednosti existuje i zodpovednosť objektívna, ktorej príkladom je podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka prevádzateľ motorového vozidla a podľa § 190 a nasl. Zákonníka práce zamestnávateľ. Z titulu tejto objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode a za škodu pri pracovnom úraze, alebo chorobe z povolania existuje zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené vyhláškou č. 423/1991 Zb. z. v znení neskorších noviel, ako i zákonné poistenie organizácie pre prípad zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, alebo chorobe z povolania upravené vyhláškou č. 280/1993 Zb. z. v platnom znení. Objektívna zodpovednosť znamená, že zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke (živelná udalosť), alebo vlastným konaním poškodeného.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku uvedených dvoch prípadov objektívnej zodpovednosti za škodu je upravené vyhláškou Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 v znení neskorších noviel. Oprávnený subjekt, t. j. poškodený, môže preto od zodpovedného subjektu, t. j. od prevádzateľa dopravného prostriedku, ktorým mu bola spôsobená škoda na zdraví a u organizácii zamestnávateľa, u ktorej uňho došlo k vzniku choroby z povolania prípadne k pracovnému úrazu, domáhať sa odškodnenia jeho bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia zdravia. Zodpovedné subjekty môžu nárok poškodených osôb uznať s tým, že plnenie vo výške určenej vyhláškou č. 32/1965 Zb. zákonov v platnom znení v základnom rozsahu z dôvodu zákonného poistenia poskytne poisťovňa, a to i bez nutnosti súdneho rozhodnutia. Podľa § 7 ods.3 uvedenej vyhlášky o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia môže sa takýto poškodený subjekt domáhať na súde mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ v takomto občiansko právnom konaní je prirodzene podľa § 4 ods.2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb.z. v znení neskorších noviel (zákon o súdnych poplatkoch) od platenia súdneho poplatku za návrh oslobodený, čo znamená, že v prípade jeho úspešnosti v konaní bude na zaplatenie súdneho poplatku zaviazaný odporca súdnym rozhodnutím.
Odporcom takéhoto občiansko právneho konania je zodpovedný subjekt, t. j. prevádzateľ motorového vozidla, prípadne zamestnávateľ, pričom však titulom zákonného poistenia zodpovednosti za prevádzku motorových vozidiel, alebo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania možno navrhnúť účasť vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý z dôvodu zákonného poistenia daných zodpovedností bude na základe rozhodnutia súdu plniť navrhovateľovi za zodpovedného odporcu. Týmto vedľajším účastníkom na strane odporcu bude poistiteľ, t. j. poisťovňa s ktorou má zodpovedný subjekt uzavretú zmluvu o zákonnom poistení. Do postavenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa dostane alebo na návrh navrhovateľa, t. j. poškodenej osoby, alebo na návrh odporcu, t. j. osoby zodpovednej. Pred prípad odmietnutia plnenia zodpovedným subjektom je daná možnosť ako žalovaného účastníka v konaní označiť priamo poisťovňu. Z uvedeného vyplýva preto možnosť označiť za vedľajšieho účastníka na strane odporcu Slovenskú poisťovňu, a. s., prípadne inú poisťovňu, u ktorej má poškodený uzavreté zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a pre prípad odškodňovania pracovného úrazu alebo choroby z povolania počnúc 1. 4. 2002 Sociálnu poisťovňu, a.s. Ide o zmenu oproti úprave platnej pred 1. 4. 2002 spôsobenú ustanovením § 51 e) zákona č. 274/1994 Zb. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, podľa ktorého prešiel výkon agendy poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za takúto škodu zo Slovenskej poisťovne, a. s. na Sociálnu poisťovňu, a. s. Daný okruh účastníkov potom pre prípad výkonu súdneho rozhodnutia znamená, že napriek skutočnosti, že zaviazaným subjektom bude riadny účastník na strane odporcu, t .j. subjekt zodpovedný za škodu na zdraví, výkon rozhodnutia bude realizovať vedľajší účastník na strane odporcu titulom zákonného poistenia.
Odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
Už z názvu vyhlášky č. 32/1965 Zb. z. neskorších noviel vyplýva, že v dôsledku dopravných nehôd prípadne chorôb z povolania a pracovných úrazov dochádza k odškodňovaniu dvoch položiek, a to k odškodňovaniu bolesti a k odškodňovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré u poškodeného subjektu v dôsledku jeho škody na zdraví nastalo. Pokiaľ ide o odškodnenie za bolesť, v zmysle § 2 vyhlášky toto odškodnenie sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. V praxi ustanovenie predpokladá vystavenie lekárskeho posudku prepúšťacieho lekára v rámci prepúšťacej správy po hospitalizácii poškodeného o počte bodov bolestného, ktoré danému zraneniu prináležia. Podľa § 4 uvádzanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následky). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v aktuálnom znení pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Uvedené ustanovenie v praxi opäť predpokladá vystavenie lekárskeho posudku s uvedením počtu bodov prináležiacich sťaženiu spoločenského uplatnenia poškodeného v rámci prepúšťacej správy z hospitalizácie, ktorý môže byť následne doplnený znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru Psychológia, ktorý uvedie počet bodov odzrkadľujúcich negatívny dopad sťaženia spoločenského uplatnenia poškodenia na psychickú stránku osobnosti poškodeného.
V zmysle § 7 ods.1 aktuálneho znenia vyhlášky (vyhláška č. 19/1999 Zb.z. účinná od 1. 4. 1999) o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia výška tohoto odškodnenia sa určuje sumou 60 Sk za 1 bod. Podľa § 14 a) danej vyhlášky pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodňovaní choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov. Týmito predpismi sú vyhláška č. 78/1981 Zb. z. účinná od 1. 9. 1981, podľa ktorej výška odškodnenia sa určovala sumou 15 Sk za 1 bod a vyhláška č. 47/1995 Zb. z., účinná od 1. 4. 1995, ktorá stanovovala odškodnenie v hodnote 30 Sk za 1 bod. Znamená to, že ak poistná udalosť, t. j. dopravná nehoda, resp. vznik pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, nastal v čase pred 1. 4. 1995, odškodnenie za bolesť bude v hodnote 15 Sk za 1 bod, ak k tejto skutočnosti zakladajúcej nárok poškodeného došlo v čase medzi 1. 4. 1995 a 1. 4. 1999, odškodnenie za bolesť bude v hodnote 30 Sk za 1 bod a ak k takejto skutočnosti došlo po 1. 4. 1999, bude sa jednať o sumu 60 Sk za 1 bod. Ak však k poškodeniu na zdraví došlo napríklad 1. 1. 1995 a liečenie bolo skončené napr. 15. 4. 1995, náhrada bude stanovená sumou 30 Sk za 1 bod. Ďalej pre ilustráciu možno uviesť príklad, keď k poškodeniu na zdraví došlo napr. 1. 1. 1995 a liečenie bolo ukončené 11. 3. 1995. Dňa 1. 4. 1995 bola vykonaná ďalšia operácia súvisiaca s pôvodným poškodením na zdraví. Náhrada bude poskytnutá za bolestné za čas do 11. 3. 1995 sumou 15 Sk za 1 bod a za ďalšie bolestné od 1. 4. 1995 30 Sk za 1 bod.
V uvedenej časti sa hovorí zámerne len o odškodňovaní bolestného v závislosti od účinnosti jednotlivých vyhlášok upravujúcich odškodňovanie. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že ak pri odškodňovaní bolestného treba vychádzať z času, kedy k poškodeniu zdravia došlo, resp. kedy bolo ukončené liečenie, iná situácia je pri sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré mohlo nastať prirodzene až následne a zosumarizované bolo vystavenými znaleckými posudkami po dokončení prípadnej liečby. Pri určovaní sumy, ktorá bude zodpovedať bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného, je preto rozhodný čas vystavenia znaleckých posudkov o sťažení spoločenského uplatnenia, opäť v závislosti od účinnosti jednotlivých vyhlášok o odškodňovaní. Opäť ako praktický príklad pre aplikáciu tej ktorej vyhlášky možno uviesť, že za situácie, keď poškodený si uplatní až rok po dopravnej nehode a liečení nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku psychiatra, a to napr. dňa 1. 4. 1995, je potrebné skúmať či posudok nemohol byť vystavený skôr, t. j. do 31. 3. 1995 a ak áno, je potrebné stanoviť sumu 15 Sk za 1 bod. Z uvedeného vyplýva, že v prípade súdneho rozhodovania o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia môže dôjsť k rozdielnosti peňažného vyjadrenia bodov za bolestné a bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia. Celková suma odškodnenia má potom zodpovedať eventuálnej miere zavinenia poškodeného napríklad v zmysle relácie polície vyšetrujúcej dopravnú nehodu a môže dochádzať k percentuálnemu kráteniu.
(Pokračovanie v utorok 8. októbra)