Dodatková dovolenka je samostatným nárokom, ktorý existuje popri nároku na dovolenku za celý kalendárny rok, jej pomernú časť alebo nároku za odpracované dni. Podmienky pre vznik nároku na dodatkovú dovolenku sú určené v nadväznosti na výkon určitej práce a dobu výkonu tejto práce, bez ohľadu na dĺžku pracovného pomeru. Nárok na dodatkovú dovolenku majú dve skupiny zamestnancov, a to zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a zamestnanci vykonávajúci zvlášť ťažké
alebo zdraviu škodlivé práce. Sú to zamestnanci, ktorí:
a) trvalo pracujú v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
b) sú pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavení priamemu nebezpečenstvu nákazy,
c) sú pri práci vo významnej miere vystavení nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
d) pracujú pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
e) ako vychovávatelia vychovávajú mládež za sťažených podmienok ale ako zdravotnícki zamestnanci pracujú v zdravotníckej službe zborov nápravnej výchovy aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
f) pracujú nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
g) vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú vystavení pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na ich zdravie,
h) pracujú s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy existovala ešte osobitná dodatková dovolenka:
* pre zamestnancov so stálym pracoviskom pod zemou pri ťažbe nerastov, pokiaľ odpracovali pracovné zmeny vopred určené ťažobným režimom na sobotu, právne upravená v nariadení vlády č. 75/1982 Zb. o osobitnej dodatkovej dovolenke zamestnancov pracujúcich v podzemí hlbinných a lignitových baní (títo zamestnanci mali nárok na osobitnú dodatkovú dovolenku v rozsahu jedného dňa za každú skutočne odpracovanú sobotu, a to aj vtedy, keď mali nárok na dodatkovú dovolenku);
* pre zamestnancov zamestnávateľov stavebnej výroby, pracujúcich na stavbách za zvlášť sťažených pracovných podmienok a v odlúčení od rodín, upravená v nariadení vlády č. 25/1985 Zb. o osobitnej dodatkovej dovolenke niektorých zamestnancov zamestnávateľov stavebnej výroby (nárok na túto dovolenku patril zamestnancom pracujúcim na stavbách za nepriaznivých vplyvov stavebnej technológie a pracovných postupov, za nepriaznivých klimatických podmienok, s vysokou fyzickou alebo neuropsychickou námahou, pri zvýšenom ohrození pracovnými úrazmi, v dĺžke jedného kalendárneho týždňa, ak v uvedených podmienkach pracovali celý kalendárny rok. Ak to bola len časť roka, patrila im jedna dvanástina osobitnej dodatkovej dovolenky za každých 25 takto odpracovaných dní);
* pre ďalších zamestnancov, ktorí vykonávali mimoriadne dôležité práce pre ekonomický rozvoj spoločnosti, a zamestnankyne a osamelých zamestnancov starajúci sa o viac detí. Pre týchto zamestnancov však vláda neurčila bližšie podmienky pre nárok na osobitnú dodatkovú dovolenku.
Pred účinnosťou nového Zákonníka práce boli otázky dodatkovej dovolenky zamestnancov pracujúcich pod zemou upravené v Zákonníku práce, otázky dodatkovej dovolenky zamestnancov vykonávajúcich práce zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé vo boli uvedené vo vykonávacom nariadení vlády k Zákonníku práce č. 223/1988 Zb. a vo vyhláške č. 75/1967 Zb. o dodatkovej dovolenke zamestnancov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé a zvlášť namáhavé práce, otázky dodatkovej dovolenky zamestnancov pracujúcich s dokázanými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity upravené vo vyhláške č. 95/1987 Zb. o dodatkovej dovolenke zamestnancov, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi, ako aj v ďalších právnych predpisoch, týkajúcich sa niektorých povolaní, napríklad v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov upravuje nárok na dodatkovú dovolenku colníkov, vykonávajúcich zdraviu škodlivú a mimoriadne náročnú štátnu službu v súvislosti s nadmerným hlukom, vplyvom škodlivín, atď. Podobným je aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polícii.
Nový Zákonník práce zrušil osobitnú dodatkovú dovolenku a s ňou aj príslušné právne predpisy, a to nariadenie vlády č. 75/1982 Zb., nariadenie vlády č. 25/1985 Zb. Ďalej bolo zrušené vykonávacie nariadenie vlády k Zákonníku práce č. 223/1988 Zb., aj vyhláška 95/1987 Zb. s tým, že pre účely dodatkovej dovolenky vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, ako aj pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú.
Dĺžka dodatkovej dovolenky je určená jednotne pre všetkých zamestnancov spĺňajúcich podmienky pre jej priznanie. Jeden týždeň, ak zamestnanec pracuje po celý rok za daných podmienok alebo jedna dvanástinu (pol deň) dodatkovej dovolenky za každých 22 takto odpracovaných dní. Do odpracovaného dňa sa zaratávajú všetky doby, ktoré sa započítavajú do výkonu práce pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok, pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni.
Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať v kalendárnom roku. Nie je možné preniesť ju do nasledujúceho roka a za nevyčerpanú sa neposkytuje náhrada mzdy. Dodatková dovolenka sa čerpá prednostne pred riadnou dovolenkou, a to aj vtedy, keď na ňu zamestnancovi vznikne nárok až koncom kalendárneho roka.
Ďalšia dovolenka
Čerpanie ďalšej dovolenky závisí okrem podmienok práce (nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas na obdobie celého kalendárneho roka alebo ktorého práca podstatne závisí od poveternostných vplyvov), v podstate aj od vzniku nároku zamestnanca na dovolenku za kalendárny rok, pomernú časť alebo za kalendárne dni. Za každý týždeň dovolenky čerpanej v období s nižšou potrebou práce patrí zamestnancovi ďalšia dovolenka v trvaní dvoch dní. Celková dĺžka ďalšej dovolenky je najviac jeden týždeň.