Súdna rada dostane viac nesudcov

Vláda poslala minulý týždeň novelu sudcovských zákonov do parlamentu. Návrh zákona z dielne ministerstva spravodlivosti však prichádza na hlasovanie z rozpormi. Tie sa týkajú kreovania členov Súdnej rady. Zákon o Súdnej rade sa má doplniť o ustanovenie, ktoré odporúča parlamentu, prezidentovi a vláde vyberať členov Súdnej rady spravidla z radov nesudcov. To sa nepáči nielen samotnej rade, ale napríklad aj Najvyššiemu súdu či Združeniu sudcov Slovenska. Túto zmenu považujú za protiústavnú.

Ministerka Lucia Žitňanská teraz argumentuje, že vychádzala z programového vyhlásenia vlády. Koalícia sa v ňom zaviazala presadzovať, aby nominanti politických mocí neboli sudcovia. Týmto sa má eliminovať apriórne podozrievanie sudcov zo spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou.

Žitňanská taktiež tvrdí, že zmenou sa napĺňa samotný zmysel konštituovania Súdnej rady. „Ten je v tom, aby v nej bola súdna moc konfrontovaná aj s inými odborníkmi z praxe, z teórie alebo podobne. Nevylučujem, že Národná rada, prezident alebo vláda môžu za člena rady nominovať aj sudcu. Ale primárne by mali vymenovať nesudcov,“ objasňuje ministerka.

Až na Ústavný súd

Zmeniť kritizovanú novinku v zákone o Súdnej rade môže ešte parlament. „Budeme navrhovať, aby v rámci zákonodarného procesu Národná rada zvážila vecnú opodstatnenosť našich argumentov a v rámci navrhovanej novely neschválila časti, ktoré považujeme za protiústavné,“ tvrdí prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Sopoliga.

Ak by navrhovaná úprava prešla bez zmien aj Národnou radou, Sopoliga nevylučuje ani podanie na Ústavný súd. I keď je združenie stavovskou organizáciou, ktorá nemôže vo vlastnom mene podávať návrhy na Ústavný súd, Sopoliga hovorí, že vyvinie maximálnu iniciatívu, aby tak urobil predseda Súdnej rady, ktorý je na to ako jediný z trojice odporcov ustanovenia oprávnený.

Súčasná predsedníčka Jana Bajánková tak už urobiť určite nestihne, keďže jej funkčné obdobie skončí skôr, ako je navrhovaná účinnosť zákona. V tejto súvislosti však pre HN uviedla, že by bolo škodou, ak by pozitíva novely boli zatienené ustanoveniami, ktoré odporujú zneniu ústave. „Verím, že na úrovni parlamentu ešte dôjde v tomto bode k náprave,“ odkazuje predsedníčka.

Ministerka spravodlivosti sa však protiústavnosti svojho zákona neobáva. „Vzhľadom na to, ako som konštruovala právnu úpravu, a to tak, že nie je striktná, ale je skôr o tom, že uprednostniť treba nesudcov, tak nevidím dôvod, že by sa to mohlo považovať za protiústavné,“ hovorí pre HN Žitňanská.

V čom je problém

Pripomienky voči odporúčaniu vymenovať do Súdnej rady nesudcov majú dvoch spoločných menovateľov. Prvým je možné porušenie ústavného práva na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok. Podľa odporcov by takto prijatá úprava uprednostňovala kandidátov z radov nesudcovskej právnickej obce. Zároveň by tak došlo k vzniku ďalších podmienok na členov Súdnej rady, ktoré Ústava nepredpokladá. Za člena tohto orgánu možno dnes ustanoviť osobu spĺňajúcu tri podmienky. Tými sú bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.

Odporcovia sa taktiež odvolávajú na to, že Ústava síce splnomocňuje zákonodarcu na zákonnú úpravu toho, ako sa má postupovať pri kreovaní členov súdnej rady, no nie na úpravu toho, kto má byť za člena volený alebo menovaný.

Na druhej strane združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“, novinku za problém nepovažuje. „Sudcovia by sa mali stať členmi súdnej rady najmä na základe ich zvolenia sudcami, pretože pri nominácii sudcu do súdnej rady výkonnou a zákonodarnou mocou je sudca v potenciálnom konflikte záujmov, či bude presadzovať zámery súdnej moci alebo svojho nominátora,“ myslí si predsedníčka združenia Katarína Javorčíková. Z podobného dôvodu sa už podľa nej členmi Súdnej rady nemôžu stať sudcovia, ktorí sú súčasne predsedami súdov a podliehajú riadiacej právomoci ministra spravodlivosti. Zmenou by sa taktiez mohla vyriešiť aj iracionalita doterajšej právnej úpravy. Dnes sa totiž v Súdnej rade môžu ocitnúť sudcovia dvoch kategórií. „V prípadoch, keď Národná rada, prezident a vláda ustanovuje ako svojich zástupcov v súdnej rade sudcov, mali by títo podľa ústavy spĺňať podmienku 15 rokov odbornej praxe, naopak, sudcovia volení sudcami, túto podmienku spĺňať nemusia,“ vysvetľuje Javorčíková.

Iba jedna šestina

V súčasnosti sú v 18-člennej rade traja nesudcovia, Jozef Vozár a Pavol Žilinčík, obaja nominanti prezidenta a vládny nominant Ján Havlát. Maximálny počet nesudcov v Súdnej rade je však Ústavou obmedzený na polovicu všetkých členov, to znamená deväť. Parita sa v zmysle navrhovanej úpravy nemusí nikdy dosiahnuť, keďže návrh zákona používa pri výbere nesudcu slovo „spravidla“. Ani v poslednom prípade parlament nezvolil za člena Súdnej rady nesudcu. Vo februári bol jediným a nakoniec úspešným kandidátom Roman Huszár, ktorý je predsedom občianskoprávneho kolégia na bratislavskom krajskom súde.

Veľká obmena

Ak novela sudcovských zákonov prejde parlamentom, účinnosť by mala nadobudnúť prvého júla. A to tesne po tom, čo sa v Súdnej rade skončí funkčné obdobie až jedenástim členom. Dvaja z nich sú v rade dokonca už druhé funkčné obdobie za sebou a v ďalšom volebnom období už figurovať nemôžu.

To platí aj o predsedníčke Jane Bajánkovej, ktorá je členkou rady od júna 2007, a bývalom sudcovi Najvyššieho súdu Igorovi Burgerovi.

Nové zloženie rady určite ovplyvní aj rozhodnutie Ústavného súdu o nezlučiteľnosti funkcie člena rady a predsedu a podpredsedu súdu. Ten ešte v novembri 2015 rozhodol, že ide nielen o etický, ale aj právny problém. Doteraz bolo bežné, že v rade sedeli práve funkcionári súdov. „Ak mám hovoriť o roku 2017, bude mimoriadne dôležité, aby sudcovia využili svoje právo a zvolili si do Súdnej rady takých zástupcov, ktorí majú medzi kolegami dobrú povesť a budú ich dôstojnými reprezentantmi,“ povedala v decembri pre HN predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková.

Doplnené o názor advokáta Petra Kubinu, odborníka na ústavné právo

Tento typ odporúčania podľa mňa v zákone nemá význam, nakoľko jeho nesplnenie nie je ničím sankcionované. Je to formulácia, ktorá nemá žiadnu hodnotu.

Zároveň si myslím, že má význam, aby zákonodarná a výkonná moc (vláda, parlament, prezident) posielali do Súdnej rady výlučne nesudcov. Netreba to však formulovať ako mäkké odporúčanie, ale ako tvrdý príkaz. Zabezpečila by sa tým väčšia otvorenosť inak uzavretej súdnej moci a zároveň vyššia úroveň verejnej kontroly. V demokratickom právnom štáte musí fungovať systém bŕzd a protiváh medzi jednotlivými zložkami moci, ktorý umožňuje kontrolu každej z troch zložiek moci zvyšnými dvomi zložkami. Výsledkom by bolo, že ani jedna z troch zložiek moci by nemala v Súdnej rade takú prevahu, ktorá by jej umožnila presadzovať svoje zámery bez potreby hľadania podpory u iných zložiek moci.

"Tento text vyjadruje osobné názory respondenta a nevyjadruje postoje a názory spoločnosti Dentons Europe LLP, v ktorej respondent pôsobí ako partner."

..........................................................................

Súčasné zloženie Súdnej rady

Podľa ústavy tvoria Súdnu radu

Zvolení sudcami

Členovia zvolení parlamentom

Vládni nominanti

Členovia vymenovaní prezidentom

         Pavol Žilinčík (nesudca)