Kompetencie a úlohy Európskeho parlamentu

Základom Európskeho parlamentu bolo Parlamentné zhromaždenie, ktoré tvorilo 78 zástupcov šiestich zakladajúcich štátov. Nominovali ich pôvodne národné parlamenty. V súčasnosti občania členských štátov volia v priamych voľbách 626 poslancov. V máji, keď do Európskej únie vstúpi ďalších 10 štátov, vzrastie počet europoslancov na viac ako 700. Mandát europoslanca je na päť rokov.
Európsky parlament zastupuje v súčasnosti približne 375 miliónov občanov z 15 štátov únie, v máji sa ich počet zvýši o ďalších približne 70 miliónov. Jeho úloha neustále rastie a približuje sa k úlohe, ktorú v národných štátoch zohrávajú ich zákonodarné zbory.
K základným právomociam Európskeho parlamentu patrí zákonodarná moc, právomoc v oblasti rozpočtu a právo kontroly nad exekutívou - Európskou komisiou. V spolupráci s Radou únie, ktorú tvoria ministri, sa Európsky parlament podieľa na prijímaní právnych rozhodnutí vo väčšine oblastí - v súčasnosti ide o oblasť vytvárania vnútorného trhu, voľného pohybu pracovných síl, ochrany spotrebiteľa, v oblasti vedy, vzdelávania, kultúry, zdravia a ochrany životného prostredia. Predpokladá sa, že postupne sa táto právomoc bude rozširovať na všetky oblasti rozhodovania. Europarlament schvaľuje rozpočet únie a kontroluje činnosť Európskej komisie. Významnú úlohu hrá europarlament v procese kreovania Európskej komisie - schvaľuje nomináciu predsedu komisie, vedie rokovania s nominovanými komisármi a vymenúva komisiu formou hlasovania o dôvere. Európsky parlament má tiež právomoc komisiu odvolať, a to prijatím návrhu na vyslovenie nedôvery. Zatiaľ sa tak nestalo.
Na čele Európskeho parlamentu stojí jeho predseda, riadiacim orgánom je Byro, riadiacim politickým orgánom je Konferencia predsedov. Predseda europarlamentu zastupuje parlament pri oficiálnych príležitostiach a v oblasti medzinárodných vzťahov. Byro tvorí predseda europarlamentu, štrnásti podpredsedovia a piati kvestori, jeho úlohou je riadenie administratívy a riešenie organizačných a personálnych otázok, rozpovedá za rozpočet europarlamentu. Konferenciu predsedov tvoria predsedovia politických strán zastúpených v Európskom parlamente. Do sféry jeho pôsobnosti patrí stanovenie programu zasadaní, riadi tiež činnosť parlamentných orgánov.
V Európskom parlamente sú poslanci zaradení podľa politických skupín, nie podľa štátov, ktoré zastupujú. V súčasnosti ich takto pôsobí osem. SDKÚ, KDH a SMK sú pridruženými členmi Európskej ľudovej strany Európskych demokratov (EPP-ED), plnoprávnym členom sa stanú dňom vstupu Slovenska do únie. O členstvo v tejto skupine sa snaží aj ĽS-HZDS, zatiaľ však nie je úspešné a pôsobí v skupine tzv. nezaradených. ANO je v štruktúrach Európskej liberálnej, demokratickej a reformnej strany, Smer sa snaží o prijatie do Socialistickej internacionály. Ľudová únia (ĽÚ) sa stala plnoprávnym členom skupiny Únia za Európu národov. Zástupca KSS pôsobí v klube Európskej spojenej ľavice - Severskej zelenej ľavice.
Na riadenie činnosti v jednotlivých oblastiach je zriadených 17 výborov - napr. Rozpočtový výbor, Výbor na kontrolu rozpočtu, Výbor pre zahraničné veci, ľudské práva, spoločnú bezpečnosť a obrannú politiku, Výbor pre hospodárstvo a menu, Výbor pre právo a vnútorný trh, Výbor pre zamestnanosť a sociálne otázky, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Sídlom europarlamentu je Štrasburg. Jeho poslanci zasadajú jeden týždeň v mesiaci, parlamentné výbory sa schádzajú na dva týždne v mesiaci v Bruseli, kde sídli Európska komisia. Jeden týždeň v mesiaci je vyhradený rokovaniu parlamentných frakcií.

Platové pomery europoslancov
Ministri zahraničných vecí členských a budúcich štátov únie koncom januára zamietli návrh štatútu poslancov Európskeho parlamentu, aby jeho poslanci boli odmeňovaní jednotne bez ohľadu na to, z ktorej krajiny prichádzajú. Uznesenie, ktoré vlani prijali poslanci, by znamenalo, že všetci poslanci by mali mesačný príjem približne 9 000 eur (360-tisíc Sk) mesačne. Platy by sa vyplácali z prostriedkov únie. Tento návrh bol odôvodnený tým, že rovnaká práca by mala byť rovnako odmeňovaná. Nové členské štáty by mali možnosť využiť 14 rokov trvajúce prechodné obdobie, počas ktorého by sa výška platov ich zástupcov v Európskom parlamente vyrovnávala s platmi kolegov. Už v čase prijímania tohto návrhu však málokto uvažoval o tom, že ho niektorý z nových členských štátov využije, pretože v takom prípade by sám znášal náklady na platy svojich europoslancov. Proti navrhovanej úprave bolo viacero členských štátov, predovšetkým z radov prispievateľov do fondov EÚ, napríklad Nemecko.
Rozhodnutie Rady ministrov znamená, že v platnosti ostáva pôvodná úprava, podľa ktorej platy europoslancov určujú domáce parlamenty, a to na úrovni platov poslancov ich zákonodarných zborov.
V roku 2003 dostával najviac poslanec z Talianska - približne 11 780 eur, rakúski europoslanci mali plat 7 500 eur a poslanci za Veľkú Britániu 7 215 eur. Najmenšie príjmy mali poslanci za Fínsko (4 540 eur), Portugalsko (3 450 eur) a Španielsko (2 540 eur). Doterajší slovenskí pozorovatelia v Európskom parlamente majú mesačný plat asi 900 eur mesačne a predpokladá sa, že na tejto úrovni sa budú pohybovať aj platy slovenských europoslancov.
Okrem základného platu dostávajú europoslanci príplatky - náhrady cestovných nákladov (3 000 eur), na zriadenie kancelárie a jej prevádzku (3 400 eur mesačne), plat asistenta (9 800 eur). K tomu majú aj diéty za dni strávené v Bruseli alebo Štrasburgu - 257 eur denne.