Slovenská komora daňových poradcov vidí možnosti ako zlepšiť podnikateľské prostredie v oblastí daní. Riešenie niektorých problémov by výrazne uľahčilo život firmám aj živnostníkom.
Na Slovensku pretrváva právna neistota v oblastí daní. Často ide o nejednoznačný výklad daňových predpisov. hovorí Miroslav Marcinčin zo Slovenskej komory daňových poradcov. Pripomína, že v niektorých individuálnych prípadoch je síce možné získať záväzné stanovisko k výkladu zákona, ale možnosti sú stále veľmi obmedzené a cena stanoviska je vysoká. Pohybuje sa od 4 000 do 30 000 eur.
V daňových predpisoch je veľa zmien bez jasnej dlhodobej daňovej stratégie a niekedy aj bez verejnej a odbornej diskusie. Podľa Miroslava Marcinčina nám chýba aj špecializované súdnictvo pre daňovú oblasť. To spôsobuje právnu neistotu a nedostatočnú predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Príjmané zákony sú čoraz zložitejšie a mnohokrát nesystémové. Pre podnikateľov znamenajú zvyšujúcu sa administratívu. Čelia narastajúcemu množstvu dodatočných hlásení, zasielania prehľadov a vypracovávania daňovej dokumentácie. Rozsiahla administratíva znamená aj vyššiu kontrolnú činnosť zo strany finančnej správy. S tým sú spojené náklady nielen pre štát, ale aj pre samotných podnikateľov.
Na podnikateľov negatívne pôsobia aj „kladivá“ od štátu.
Marcinčin upozorňuje, že zavádzanie celoplošných opatrení tzv. „kladív,“ má nepriaznivý vplyv najmä na malé a stredné podniky. „Kladivá“ sú nedostatočne špecifické opatrenia proti vyhýbaniu sa plateniu daní, ktoré plošne zasahujú všetkých a nesústredia sa na rizikové skupiny podnikateľov.
V tejto súvislosti Slovenská komora daňových poradcov navrhuje zaviesť limity tak, aby sa administratívne náročné opatrenia, ktoré nemajú dostatočne veľký daňový efekt, vzťahovali iba na väčšie podniky. Niektoré opatrenia predstavujú významnú administratívnu záťaž no nemusia mať podstatný vplyv na výšku dane. Navyše existuje riziko uloženia sankcie za ich nedodržanie.
Príkladom je povinnosť vedenia dokumentácie transferového oceňovania alebo uznávanie vybraných daňových nákladov až po ich zaplatení.
Nejednotný metodický postup a výklad spôsobuje problémy pri daňových kontrolách. V praxi sa stáva, že podnikatelia sú nenáležite zaťažení prenášaním dôkazného bremena a požadujú sa od nich nadbytočné informácie a podklady.
Zložitý daňový systém znamená vysoké náklady a je rizikom aj pre štát. Spôsobuje, že podnikatelia často nevedome nedodržiavajú zákony. Neprehľadnosť, nesystémovosť a častokrát nespravodlivosť daňových predpisov podkopáva snahy na podporu dobrovoľného plnenia daňových povinností.
------------------------------------------------
Príklady „kladív“ štátu voči podnikateľom
1. Odpisovanie (započítanie) straty
Podnikatelia u nás si môžu rovnomerne odpisovať straty iba 4 nasledujúce roky. V praxi to znamená, že ak je podnikateľ v strate 2-3 roky za sebou, tak musí zdaňovať vyššiu sumu ako zarobil. V iných krajinách je odpočítavanie strát benevoletnejšie a môžu si ich odpisovať v podstate neobmedzene.
Cieľom štátu môže byť vyšší príjem do štátneho rozpočtu alebo boj proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa plateniu daní. Ak má štát podozrenie, že veľká časť daňových strát je nelegitímna a že vznikli vďaka daňovým podvodom, je potrebné aby bojoval priamo proti týmto praktikám a proti špekulantom. Nie je dobré, ak postihuje všetkých daňovníkov bez rozdielu. Boj proti podvodom a vyhýbaniu sa plateniu daní, ktorý sa dotkne všetkých daňovníkov je "kladivom." Opatrenie dopadá aj na tých, ktorí sa žiadneho neželaného daňového správania nedopustili.
2. Pravidlá nízkej kapitalizácie
Znamená to, že stratová firma si do daňových výdavkov nemôže dať žiadne úroky od spriaznených a prepojených osôb. Pritom práve firmy na začiatku podnikania potrebujú financie od spriaznených osôb. Pravidlo nízkej kapitalizácie je účinným nástrojom proti znižovaniu základu dane a presúvaniu ziskov pomocou dlhov. Nie je však dostatočne špecifické a doplácajú aj tí, ktorí sa nevyhýbajú plateniu daní. Napr. start-upy.
3. Zdaňovanie príjmov súvisiacich s nedaňovým výdavkom
Firma môže mať aj náklady, ktoré si nemôže daňovo uznať, ako napríklad: .zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky z omeškania. V prípade, ak tento náklad fakturuje inej osobe, nemá z toho žiaden zisk, ale napriek tomu daň zaplatiť musí. Výnos z fakturácie zdaňuje, ale náklad si nemôže daňovo uznať. Opatrenie je teda daňovo nespravodlivé.
4. Paušálne obmedzenie sprostredkovateľských nákladov na 20 % z hodnoty obchodu
Opatrenie je mimoriadne administratívne náročné a zasahuje aj oblasti, kde nedochádza k vyhýbaniu sa daniam, ako napríklad sprostredkovanie zamestnanca cez pracovnú agentúru.