Daň z lesných pozemkov
V národnom parku vlastní urbárska spoločnosť od roku 2000 lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, v ktorých sa ťažba dreva nevykonáva. Priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2004 správcovi dane nepodala. Je však zneistená, či hospodárske lesy nachádzajúce sa v národnom parku sú oslobodené od dane z pozemkov alebo sa oslobodenie vzťahuje iba na také lesné pozemky, ktoré sú v lesnom hospodárskom pláne vedené ako ochranné lesy alebo lesy osobitného určenia, i keď takéto kategórie lesa nie sú predmetom dane. Ako sa má v tomto prípade postupovať?
-- Oslobodenie od dane z nehnuteľností sa môže vzťahovať na vec (pozemky, stavby, byty) alebo na osobu. Presné vymedzenie vecného alebo osobného oslobodenia musí byť obsahom ustanovení § 4, § 9 a § 11 c zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. V citovaných ustanoveniach je upravené oslobodenie od dane na tie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dane z pozemkov, predmetom dane zo stavieb a predmetom dane z bytov za podmienky, že sa nevyužívajú na podnikateľskú, inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom. Pozemky, ktoré nie sú vymedzené v predmete dane z pozemkov, nemožno stotožňovať s oslobodenými pozemkami. Takýmito pozemkami sú aj lesy osobitného určenia a ochranné lesy, ktoré nie sú predmetom zdanenia, preto pri týchto kategóriách lesa ani oslobodenie od dane neprichádza do úvahy. Lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, sú podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností predmetom dane z pozemkov, a to bez ohľadu na to, či sa v nich uskutočňuje podnikateľská činnosť, iná zárobková činnosť alebo sa využívajú na prenájom. Ak sa lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, nachádzajú v národných parkoch, chránených areáloch, prírodných rezerváciách, prírodných pamiatok a vo vyhlásených ochranných pásmach s tretím a štvrtým stupňom ochrany, sú podľa § 4 ods. 1 písm. ch) citovaného zákona oslobodené od dane z pozemkov, len ak sa nevyužívajú na podnikateľskú, inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom ( § 4 ods. zákona č. 317/1992 Zb.). Vykonávaním hospodárskej činnosti podmienka oslobodenia nie je splnená, a to v tom celom zdaňovacom období, v ktorom sa takáto činnosť skutočne vykonáva. To sa vzťahuje aj na hospodárske lesy vo vlastníctve urbárskych spoločností, ak sa nachádzajú v národnom parku.
Daň z pozemkov z ornej pôdy
Právnická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej oblasti. Na rok 2004 podala daňové priznanie k dani z nehnuteľností, v ktorom daň z pozemkov z ornej pôdy vypočítala sadzbou dane 0,60 % zo základu dane. Vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností na rok 2004 správca dane určil sadzbu dane z ornej pôdy, chmeľníc, viníc a ovocných sadov 0,75 % zo základu dane. Napriek tomu daň z pozemkov z ornej pôdy vyrubil právnickej osobe takou sumou, akú daňovník priznal a vypočítal v daňovom priznaní, keď pri výpočte daňovej povinnosti základ dane násobil 0,60-percentnou sadzbou dane z pozemkov, a nie 0,75-percentnou sadzbou dane, akú správca dane na rok 2004 určil v nariadení obce. Svoj postup pri výpočte daňovej povinnosti za ornú pôdu daňovník odôvodňuje tým, že v § 6 ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností je sadzba dane z pozemkov z ornej pôdy určená najviac 0,75 % zo základu dane, preto sadzba dane môže byť aj nižšia. Podľa jeho úsudku citovaný zákon neporušil, keď pozemky zdanil iba 0,60-percentnou sadzbou dane z pozemkov, pretože podľa daňovníka je takáto sadzba dane z pozemkov pre ornú pôdu postačujúca. Bol takýto postup daňovníka a správcu dane správny?
-- Sadzby dane z pozemkov určuje ustanovenie § 6 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice a ovocné sady je ročná sadzba dane z pozemkov určená zákonom najviac 0,75 % zo základu dane. Sadzba dane môže byť aj nižšia ako je zákonom stanovené percento, avšak tú si nemôže každý daňovník určovať sám. Výšku sadzby dane na každé zdaňovacie obdobie je vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností povinný určiť príslušný správca dane, ktorá je závislá od miestnych podmienok. Tá sa môže podstatne líšiť od sadzby dane za ornú pôdu, ktorú vo svojom nariadení určila susedná obec. Ak správca dane vo všeobecne záväznom nariadení obce na rok 2004 určil sadzbu dane ornej pôdy 0,75 % zo základu dane, táto sadzba dane platí pre všetkých daňovníkov, ktorí vlastnia alebo majú takéto pozemky v dlhodobom nájme. Správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, ak pri vyrubení dane z pozemkov na rok 2004 určil v platobnom výmere daňovú povinnosť za ornú pôdu takou sumou, ako ju vypočítal daňovník, keď použil 0,60-percentnú sadzbu dane. Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní na rok 2004, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná. Ak správca dane zistí, že vyrubená daň je nižšia, ako mala byť vyrubená, dorubí takto zistený rozdiel dodatočným platobným výmerom.
Daň zo stavieb
Právnická osoba vlastní niekoľko stavieb s rôznymi nadzemnými podlažiami. Daň zo stavieb priznala v daňovom priznaní, v prílohe ktorého rozpísala, ktoré stavby sú s jedným nadzemným podlažím alebo s viacerými podlažiami, pričom vyznačila aj stavby, ktoré sú iba prízemné bez ďalšieho nadzemného podlažia. Správca dane napriek tomuto rozpisu vyruboval daň zo stavieb tak, že aj za stavby, ktoré nemajú ďalšie nadzemné podlažie, pripočítaval k základnej ročnej sadzbe dane 0,75 Sk. Daňovník nesúhlasí s postupom správcu dane a proti platobnému výmeru, ktorým mu správca dane na rok 2004 vyrubil daň, sa odvolal. Súčasne správcu dane požiadal o spätné prehodnotenie zdaňovania prízemných stavieb a o vrátenie preplatku na dani. Spätnému prehodnoteniu zdaňovania stavieb sa správca dane bráni a odvoláva sa na ustanovenie § 14 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, podľa ktorého na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci právny stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Je správca dane povinný vrátiť preplatok na dani, ak pri zdaňovaní niektorých stavieb nepostupoval podľa ustanovení zákona o dani z nehnuteľností?
-- Sadzby dane zo stavieb upravuje ustanovenia § 11 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, ktoré v ods. 2 určuje, že základné sadzby dane sa pri viacpodlažných stavbách zvyšujú o 0,75 Sk za každé ďalšie nadzemné podlažie. Ďalšie nadzemné podlažia sa počítajú od 2. nadzemného podlažia, resp. 1. poschodia (prízemia). Ak daňovník tvrdí, že stavba je prízemná a správca dane ju zdaňuje ako stavbu s ďalším nadzemným podlažím, správca dane má podlažnosť sporných stavieb preveriť miestnym zisťovaním. V súvislosti s daňovým konaním je správca dane oprávnený vykonávať miestne zisťovanie, ak z dokladov a iných písomností predložených daňovníkom vzniknú správcovi dane pochybnosti o pravdivosti alebo neúplnosti údajov, ktoré sú potrebné na vyrubenie dane. Ak správca dane zistí, že sporné stavby sú skutočne prízemné bez ďalších nadzemných podlaží, pri výpočte daňovej povinnosti sa základná ročná sadzba dane už o 0,75 Sk nezvyšuje. Daňovník môže správcu dane požiadať o vrátenie daňového preplatku, ak suma zaplatených platieb prevyšuje splatnú daň. Túto skutočnosť upravuje ustanovenie § 63 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, podľa ktorého preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň (§ 45 citovaného zákona č. 511/1992 Zb.). Ak za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vznikol daňovníkovi preplatok na dani zo stavieb, môže správcu dane požiadať o jeho vrátenie podľa citovaného ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov. Vrátenie preplatku na dani za predchádzajúce zdaňovacie obdobia neovplyvňuje znenie ustanovenia § 14 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Citované ustanovenie sa uplatňuje vtedy, ak vznikol nový predmet dane alebo predmet dane zanikol, alebo ak fyzická alebo právnická osoba sa stala daňovníkom alebo ním prestala byť a pod. Ak vznik preplatku zapríčiní správca dane a ak ho pri dani z nehnuteľností nemožno použiť na kompenzáciu nedoplatkov na inej dani alebo na splátku na dosiaľ nesplatnú daňovú povinnosť, vráti preplatok bez žiadosti do 15 dní od jeho zistenia. Ak ho vráti po lehote, je povinný zaplatiť daňovníkovi úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku vrátená.