Ponuka benefitov a prístup k zamestnancom vo firmách sa za posledné roky zásadne zmenili. Boj o zamestnancov motivuje zamestnávateľov dávať viac nefinančných benefitov. Najlepší z nich ponúkajú kombináciu nefinančných, zdravých a dlhodobých benefitov. V zdravých rokoch života Slovensko zaostáva – ženy aj muži žijú v priemere bez závažnej choroby iba do veku 55 rokov, zatiaľ čo priemer OECD je 63 rokov a v prvej päťke OECD krajín dokonca 70 rokov. Prilepšenie k platu preto neslúži len na odmeňovanie, ale môže reálne ovplyvniť zdravie zamestnancov. "Ľudia trávia v práci tretinu života, preto je kľúčová starostlivosť o ich zdravie a snaha zvýšiť nízky priemer zdravých rokov života na Slovensku,“ hovorí Pavol Chovan, riaditeľ úseku získavania klientov Union zdravotnej poisťovne.
Plat nie je všetko
Z prieskumu agentúry ACRC (vzorka 1029 respondentov, SR, 20-60 rokov) v roku 2016 vyplynulo, že takmer 80 percent zamestnancov si vyberá prácu aj podľa ponuky benefitov a boli by kvôli nim ochotní aj zmeniť prácu. Ľudia najviac uprednostňujú stravné lístky s hodnotou vyššou ako stanovuje zákon (38,6 percent), dovolenkové dni navyše (36 percent) a darčekové poukážky. Zároveň si väčšina (55,8 percent) myslí, že firmy by sa mali starať aj o regeneráciu a oddych zamestnancov.
Zdravé benefity
Ako vyplýva z výsledkov súťaže Zdravá firma roka organizovanej Union zdravotnou poisťovňou, počet firiem, ktoré sa o zamestnancov starajú zdravými benefitmi, v porovnaní s minulým rokom narástol o 22 percent. Zdravé benefity dnes zamestnancom poskytujú nielen veľké, ale aj malé firmy do 50 zamestnancov. Deväť z desiatich firiem, ktoré sa hlásia do súťaže, pritom kombinuje tri druhy výhod: ergonómiu pracovného prostredia, napr. kvalitné stoličky, nastaviteľné stoly, vo výrobe pomôcky, ktoré čo najmenej zaťažujú chrbticu, zdravý životný štýl a pohybové aktivity a boj proti chorobám ,vrátane psychohygieny a programov pre lepší work-life balance.
Prezentizmus a chorobnosť
S work-life balance úzko súvisí aj prezentizmus. "Človek so zhoršeným zdravím či psychickými problémami je síce v práci, ale nepodáva plný výkon. Podľa štatistík holandského Trimboos Instituut stojí priemernú firmu až 7 pracovných dní ročne na zamestnanca,"vysvetľuje kľúčové opatrenia MUDr. Peter Lipovský, ktorý sa otázke prezentizmu dlhodobo venuje.
Oddych a lepší výkon
Vo výrobných aj nevýrobných firmách sa v posledných rokoch osvedčili oddychové aktivity, ktoré majú vo firmách na Slovensku rôzne podoby: relax zóny s pohodlnými kreslami, knižnicou a hrami (stolný futbal, hracia konzola), terasy a vonkajšie priestory upravené na oddych, čas na venčenie psíka, cvičenie jogy či strečing počas pracovnej doby, ako aj flexibilný pracovný čas. Skúsenosti potvrdzujú odporúčania psychológov, že pracovnú výkonnosť môže výrazne zvýšiť už 10-minútový oddych.
Stravovanie a pitný režim
Najrozšírenejšími benefitmi sú stále stravovanie a pitný režim. Aj keď oba sú takpovediac povinné, firmy sa v nich výrazne odlišujú: pri pitnom režime dopĺňajú vodu čajmi a džúsmi, gastrolístky nahrádzajú stravovacími kartami. „Záujem firiem o prechod z lístkov na karty rastie. Napríklad našou Ticket Restaurant kartou ľudia na Slovensku zaplatili už 15 miliónov obedov,“ hovorí Lívia Šunová, marketingová riaditeľka firmy Edenred, ktorá ako prvá zaviedla stravovacie karty na Slovensku. Ľudia na kartách oceňujú skladnosť a praktickosť – v peňaženke nosia namiesto poukážok na celý mesiac len jednu kartu, ktorá umožňuje zaplatiť presnú sumu a preto nie sú problémy s výdavkom.
Elektronické systémy
Aj spravovanie benefitov prešlo výrazným vývojom. Firmy namiesto odkladania a preplácania bločkov prechádzajú na digitálne platformy. Jednou z nich sú stravovacie karty, ale takisto cafeteria systém. V ňom si v rámci prideleného kreditu sám zamestnanec vyberá, ktorá z možností mu vyhovuje. Tým firmy maximalizujú spokojnosť svojich pracovníkov. Zamestnávatelia čoraz viac presadzujú dlhodobé benefity aj napriek tomu, že zamestnanci „úžitok z nich“ nevidia okamžite.
Nasledovaniahodné príklady
Bratislavské biznis centrum spoločnosti Adient, ktoré zamestnáva okolo 1 000 ľudí, poskytuje zamestnancom okrem plne hradených stravných lístkov aj príspevok na dopravu do práce, masáže na pracovisku či možnosť pracovať z domu až polovicu pracovného času. Vo firme funguje cafeteria systém, čiže každý zamestnanec si vyberá z ponuky podľa svojich preferencií. Zároveň benefity nezávisia od pracovnej pozície, sú identické pre všetkých. Technologická firma Kistler sa zamerala na ergonómiu (napríklad stand-up stoly pre projektantov), jazykové vzdelávanie, ale aj oddych na pracovisku (joga vo firme, chill out zóna s kreslami a stolným futbalom) a zdravé stravovanie (ovocie, pitný režim, raňajky). Siemens má na každom poschodí v budovách relax zónu (celkovo 45), kde si zamestnanci môžu oddýchnuť a odreagovať sa. Orange zase organizuje pravidelné ranné cvičenia, ktoré pracovníkom pomáhajú „naštartovať“ sa do pracovného dňa.
Zvládanie stresu v práci a rodine
Závod Duslo v Šali zriadil v areáli firmy centrum zdravia vrátane rehabilitačných priestorov pre zamestnancov. Navyše ako jedna z mála firiem trénuje zamestnancov na biofeedbackovom zariadení, ako zvládať stres v práci aj v osobnom živote. IKEA Bratislava zase v záujme zlepšenia work-life balance poskytuje od 1. januára 2017 každému zo svojich viac ako 380 zamestnancov 5 dní dovolenky nad rámec zákonom stanovenej výšky ročnej dovolenky. Pôvodne tento benefit patril zamestnancom po piatich odpracovaných rokoch.
Ako vyzerajú najzaujímavejšie benefity v slovenských firmách
(podľa výsledkov súťaže Zdravá firma roka)
- Akupunktúra pre zamestnancov
- Relax zóna, špeciálne prispôsobená pre tehotné ženy
- Tréning na biofeedbackovom zariadení (na elimináciu stresu)
- Nácvik relaxačných techník
- Zabezpečená taxislužba v zimnom období
- Psychologické poradenstvo pre zamestnancov aj ich rodiny
- Eko trhy s ovocím a zeleninou
- Smoothie dni
- Kurzy varenia so šéfkuchármi
- Zdravé nanuky v lete (z čistého ovocia)
- Joga a pilates počas pracovnej doby v priestoroch firmy