Záložné právo slúži záložnému veriteľovi na úhradu jeho pohľadávky v prípade, keď dlžník nesplnil svoj záväzok. Pohľadávka veriteľa sa uspokojuje z predaja záložnej veci alebo inej majetkovej hodnoty, ktorá je a podľa zákona môže byť predmetom záložného práva. Výška uspokojenia závisí od toho, ako sa podarí speňažiť predmet zálohu. Z tohto dôvodu je potrebné správne odhadnúť možnú trhovú cenu zálohu v budúcnosti -- v čase, keď bude prichádzať do úvahy realizácia záložného práva, teda speňažovanie zálohu.
Postup veriteľa pri realizácii záložného práva
Ak dlžník neplní svoj dlh (napr. mešká s platením splátok poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy), môže sa veriteľ, ktorý má platne zriadené záložné právo, domáhať, aby jeho pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja založenej veci. Záložných veriteľov naša právna úprava nechráni dostatočne a proces uspokojovania veriteľa je dosť komplikovaný a časove zdĺhavý. Postup veriteľa závisí od toho, či ide o uspokojovanie záložného veriteľa, ktorý má pohľadávku z obchodnej zmluvy upravenú v Obchodnom zákonníku, alebo ide o pohľadávku zo zmlúv, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku. Veriteľ sa môže domáhať svojich nárokov zo záložnej zmluvy len vtedy, keď je dlžník v omeškaní so splnením dlhu (napr. uplynula lehota na vrátenie úveru). Záložný veriteľ musí najprv žalovať svojho dlžníka o zaplatenie dlžnej sumy na súde. Ak dlžník nezaplatí dlžnú sumu ani na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku, môže záložný veriteľ podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie. Súd v rámci výkonu rozhodnutia alebo exekútor v rámci vykonania exekúcie nariadi predaj založenej veci (alebo iného zálohu) a z výťažku tohto predaja sa uspokojuje záložný veriteľ. Ak veriteľ nebude uspokojený v celom rozsahu, pretože založená vec sa odpredá za cenu nižšiu ako je výška jeho pohľadávky, môže byť záložný veriteľ uspokojený z ostatného majetku dlžníka, ak dlžník ďalší majetok má. Pretože súdne konanie býva často zdĺhavé, môže veriteľ predložiť návrh na výkon rozhodnutia predajom založenej veci nielen na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale aj na základe iného exekučného titulu, ktorým je napr. uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice. Notárska zápisnica, aby mohla byť exekučným titulom a podkladom pre výkon rozhodnutia alebo nariadení exekúcie, musí obsahovať:
* právny záväzok,
* označenie oprávnenej osoby,
* označenie povinnej osoby,
* právny dôvod plnenia,
* čas plnenia,
* súhlas povinnej osoby s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou.
Na podklade takejto zápisnice môže veriteľ bez ďalšieho podať návrh na výkon rozhodnutia na súd alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Túto skutočnosť si často podnikatelia neuvedomujú a namietajú, keď v prípade ich meškania so splnením dlhu sa na základe notárskej zápisnice vykonáva exekúcia.
Realizácia záložného práva, ktorým boli zabezpečené obchodné záväzky
Záložné právo je zriadené na zabezpečenie záväzkov z obchodných zmlúv vtedy, keď sú zmluvy uzatvorené medzi podnikateľmi, ak sa to týka ich podnikateľskej činnosti, ale pri určitých zmluvách aj vtedy, ak je zmluvnou stranou nepodnikateľ (napr. zmluva o predaji podniku alebo časti podniku, zmluva o kontrolnej činnosti, zmluva o úvere, zasielateľská zmluva, zmluva o prevádzke dopravného prostriedku, zmluva o tichom spoločenstve, zmluva o otvorení akreditívu, zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte), ako aj ďalšie zmluvy uvedené v § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Záložné právo, ktoré zabezpečuje obchodné záväzky je možné realizovať aj bez činnosti súdu (bez výkonu rozhodnutia) alebo bez súdneho exekútora (bez vykonania exekúcie). Pokiaľ sa záložný dlžník a záložný veriteľ v záložnej zmluve na tom dohodli, môže záložný veriteľ predať založenú hnuteľnú vec na dražbe postupom podľa zákona č.174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie, ak má založenú vec u seba alebo ak je so zálohom oprávnený nakladať. Záložný veriteľ je však povinný na takýto výkon záložného práva upozorniť záložného dlžníka. Pri zabezpečení obchodných záväzkov v záložnej zmluve sa záložný dlžník a záložný veriteľ môžu ďalej dohodnúť na tom, že záložný veriteľ môže založenú vec alebo iný záloh odpredať sám, alebo sa môžu dohodnúť na inom vhodnom spôsobe speňaženia. V týchto prípadoch záložný veriteľ môže vykonať záložné právo sám bez ingerencie súdu alebo súdneho exekútora.
Právne dôsledky vzniku záložného práva pre veriteľa
Záložný veriteľ, tak ako bolo už uvedené, má právo, aby si uspokojil svoju pohľadávku zo založenej veci alebo z iného zálohu uvedeným spôsobom, ak dlžník nesplnil svoj dlh v dohodnutej alebo stanovenej lehote. Záložný veriteľ sa uspokojuje z výťažku predaja zálohu, najviac však do výšky pohľadávky. V záložných zmluvách je potrebné presne vymedziť, či sa zabezpečuje len základný záväzok (napr. úver) alebo aj úroky z omeškania, prípadne iné nároky. V záložných zmluvách, ktorými sa zabezpečuje pohľadávka z obchodných zmlúv, je možné dohodnúť, že pohľadávka sa zabezpečuje len do určitej výšky. Rovnako sa môže zabezpečiť aj pohľadávka, ktorá ešte len vznikne v budúcnosti. Vymedzenie pohľadávky, ktorá ešte len vznikne, musí byť dostatočne určité, aby ju bolo možné identifikovať, čo do druhu, právneho dôvodu vzniku, ale aj výšky. K tej istej veci alebo k inému zálohu je možné zriadiť viac záložných práv, teda je možné zabezpečiť viaceré pohľadávky tomu istému veriteľovi, ale aj pohľadávky viacerých veriteľov. K takejto situácii môže dôjsť výslovne na základe vôle záložného dlžníka a záložného veriteľa tým, že záložný dlžník uzatvorí záložné zmluvy s viacerými záložnými veriteľmi k tomu istému zálohu, a tiež proti vôli záložného dlžníka. K tomu spravidla dochádza vtedy, keď je už zriadené záložné právo k určitej veci a ďalšie záložné právo vznikne k tej istej veci napr. rozhodnutím daňového úradu ako správcu daní, colného úradu, a pod. V takomto prípade podľa § 151c) Občianskeho zákonníka sa po predaji založenej veci alebo iného predmetu zálohu záložní veritelia uspokojujú podľa toho, ako im časovo vzniklo záložné právo, ak osobitný zákon neustanovuje inak. To znamená, že najskôr sa uspokojí záložný veriteľ, ktorému vzniklo záložné právo ako prvému a ak bude jeho pohľadávka uspokojená v celej výške a z výťažku z predaja ostanú finančné prostriedky, môže sa z nich uspokojiť záložný veriteľ, ktorému záložné právo vzniklo v časovom poradí ako druhému, atď. Osobitné zákony však môžu stanoviť iné poradie uspokojovania záložného práva. Takýmto zákonom je zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Podľa § 71 tohto zákona, ak vznikne na založených veciach alebo pohľadávkach viac záložných práv, prednostne sa uspokojí záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky podľa tohto zákona. Týmto ustanovením sa znevýhodňujú ostatní veritelia, ktorým sa môže v praxi stať a aj sa stáva to, že si zriadia záložné právo ako prví na základe záložnej zmluvy a následne rozhodnutím si zriadi záložné právo daňový úrad ako správca dane. Pokiaľ výťažok zo založenej veci nestačí pre obidvoch záložných veriteľov, resp. ostatných veriteľov, čo je takmer pravidlom, stane sa pohľadávka záložného veriteľa de facto nezabezpečená. Prednostné uspokojovanie správcu dane neplatí po dobu vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia a od povolenia vyrovnania až do potvrdenia vyrovnania (zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov). Záložný veriteľ je oprávnený počas trvania záložného práva požadovať doplnenie zabezpečenia, ak záloh stratí na cene a zabezpečenie pohľadávky sa stane nedostatočné (napr. založená vec morálne alebo fyzicky zastará). Ak záložný dlžník nevyhovie žiadosti záložného veriteľa o doplnenie zabezpečenia, stane sa tá časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečená splatnou (napr. ak pohľadávka na vrátenie úveru vo výške 10 mil. Sk bola zabezpečená nehnuteľnosťou, ktorej hodnota v dôsledku poškodenia klesne na hodnotu 8 mil. Sk, stanú sa 2 mil. Sk úveru splatnými, aj keď inak podľa úverovej zmluvy úver nie je ešte splatný). Záložný veriteľ je oprávnený počas záložného práva držať záloh u seba. Táto držba sa týka len hnuteľných vecí.
Povinnosti záložného veriteľa
Tak ako bolo uvedené, jedným zo spôsobov vzniku záložného práva na hnuteľné veci, pokiaľ je uzatvorená záložná zmluva, je odovzdanie založenej veci záložnému veriteľovi. Záložný veriteľ je povinný záloh starostlivo opatrovať, chrániť ho pred poškodením, stratou a zničením. Náklady, ktoré vzniknú záložnému veriteľovi plnením uvedených povinností je oprávnený požadovať od záložného dlžníka. Záložný veriteľ nie je oprávnený záloh užívať, iba ak sa na tom strany výslovne v zmluve dohodli alebo záložca dá na to výslovný súhlas iným spôsobom. Príspevok o záložnom práve je podrobne rozpracovaný v najnovšej aktualizácii odbornej príručky Minimalizácia rizík konateľov a prokuristov v s. r. o.