Odvody a brigádnická práca študenta
Chcela by som Vás týmto požiadať o radu v oblasti platenia poistného na zdravotné poistenie v prípade, ak zamestnávame študenta VŠ na dohodu o brigádnickej práci študentov. Neviem, či mám postupovať ako v prípade dohody o výkone práce alebo dohody o pracovnej činnosti?
-- Od 1. apríla 2002 vstúpil do platnosti nový Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), ktorý nahradil právnu úpravu pracovnoprávnych vzťahov, ktorá u nás platila od roku 1965. Nový Zákonník práce upravuje právny inštitút dohôd o práci študentov. V § 227 a § 228 nového Zákonníka práce sa pojednáva o dohode o brigádnickej práci študentov, ktorú môže zamestnávateľ uzavrieť od 1. apríla 2002 s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. Za študenta je možné považovať podľa Zákonníka práce fyzickú osobu, ktorá sa pripravuje štúdiom na povolanie. Školské predpisy vymedzujú pojem študenta užšie. Pod pojem študenta nemožno zahrnúť žiaka strednej školy, žiaka gymnázia a pod. Študentom je ten, kto sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie -- vysokoškolským štúdiom. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. Do tohto rozsahu sa nezapočítava čas pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena, a pracovná pohotovosť doma. Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa vyššie uvedeného odseku sa posudzuje za celé obdobie, na ktoré bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času, a doba na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej zrušenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody. Okamžité zrušenie dohody možno dohodnúť len v prípadoch, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená. Poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie sa v prípade študentov z dohody o brigádnickej práci študentov neplatí (obdobne ako ani z dohody o pracovnej činnosti). Poistné na zdravotné poistenie z dohody o brigádnickej práci študentov sa neplatí (obdobne ako ani z dohody o pracovnej činnosti), ak ich príjem z tejto činnosti nie je vyšší ako 3 000 Sk mesačne. V prípade ak je ich príjem vyšší ako 3 000 Sk mesačne, platí študent poistné na zdravotné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu, najmenej však zo sumy 3 000 Sk. Vyplýva to zo skutočnosti, že ide o subjekt, za ktorý platí poistné na zdravotné poistenie štát. Za študenta platí poistné štát iba v prípade, ak je nezaopatreným dieťaťom (od 1. 7. 2001 do 25 rokov veku), ktoré nemá vlastný príjem podliehajúci dani z príjmov a presahujúci výšku 3 000 Sk. Platenie poistného na zdravotné poistenie je podmienené príjmom, pričom ide o akýkoľvek zdaniteľný príjem. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, či študenti -- nezaopatrené deti, uzavreli dohodu o pracovnej činnosti do 31. marca 2002 podľa starého Zákonníka práce, alebo od 1. apríla 2002 dohodu o brigádnickej práci študentov podľa nového Zákonníka práce a ich mesačná odmena presiahne výšku 3 000 Sk, sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie z tejto vyplatenej odmeny. V týchto prípadoch sú študenti povinní splniť si aj oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní od vzniku účasti na zdravotnom poistení. Z dohody o brigádnickej práci študentov však príspevok na poistenie v nezamestnanosti študent VŠ ani zamestnávateľ neplatí. Uvedené vyplýva z definície pojmu "zamestnanca" (§ 24 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) a "zamestnávateľa" (§ 23 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Zamestnancom na účely zákona o zamestnanosti je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo ak vykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti. Zamestnávateľom na účely zákona o zamestnanosti je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a zamestnáva inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo na základe dohody o pracovnej činnosti alebo plní voči fyzickej osobe povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu (napr. zákon NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v z. n. p., zákon NR SR č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p.).
Dohoda o brigádnickej práci študentov medzi študentom a zamestnávateľom:
-- Študent zamestnávateľ
Nemocenské poistenie neplatí neplatí
Dôchodkové zabezpečenie neplatí neplatí
Zdravotné poistenie neplatí neplatí
-- (príjem nižší ako 3 000 Sk)
14 % z vymeriavacieho základu
(príjem vyšší ako 3 000 Sk)
príspevok na poistenie
v nezamestnanosti neplatí neplatí