Hospodárstvo Veľkej Británie, Dánska a Švédska podľa predpovedí tento rok aj v budúcom roku bude rásť rýchlejšie ako vo väčšine krajín eurozóny. Odporcovia eura to pripisujú z veľkej časti tomu, že uvedená trojica krajín sa nevzdala samostatnej menovej politiky v prospech Európskej centrálnej banky. Tá zo svojej centrály vo Frankfurte nad Mohanom určuje úrokové sadzby, teda cenu peňazí.
Škandinávsky "tandem", ktorý tvorí Švédsko a Dánsko, v období rokov 2002 až 2003 zaznamená podľa predpovedí Európskej komisie a ďalších inštitúcií dvoj- až dvaapolnásobne vyšší hospodársky rast ako je predpokladaný priemer dvanástich krajín eurozóny. Pritom jej štyri ekonomiky - nemecká, holandská, portugalská a talianska - sa už ocitli v recesii.
Klasickým príkladom krajiny, ktorá doplatila na zavedenie spoločnej meny, je podľa popredného švédskeho ekonóma, profesora Hansa Soderstroma, Nemecko. "Keby si zachovalo nezávislú menovú politiku, mohlo včas zmierniť úrokové sadzby. Tým by podporilo hospodársky rast a nemalo by dnes také problémy s prehlbujúcim sa rozpočtovým deficitom," vyhlásil podľa agentúry Reuters pred časom Soderstrom.
Ďalším "hriešnikom", ktorý už vlani (podobne ako Nemecko) prekročil trojpercentný limit rozpočtového schodku, je Francúzsko. Jeho prezident Jacques Chirac sa vyslovil za to, aby sa dočasne zmiernili podmienky Paktu stability a rastu. S rovnakou myšlienkou sa pohráva aj predseda Európskej komisie Talian Romano Prodi.
Proti zmenám podmienok paktu, ktoré by znamenali hlbšie rozpočtové schodky, sa ostro stavajú menšie krajiny Európskej únie - Belgicko, Rakúsko, Írsko, a tiež väčšie Španielsko. "Existuje nebezpečenstvo, že pakt stability dopadne ako desatoro prikázaní. Všetci vedia, že sa má dodržiavať, ale kdekto hreší," komentoval situáciu v eurozóne írsky minister financií Charlie McCreevy. Upozornil, že akákoľvek zmena kritérií, podľa ktorých sa euro zaviedlo, by mohla podkopať dôveru tejto meny.
Naproti tomu verejné financie Švédska a Dánska, ktoré odmietlo zaviesť euro v referende v septembri 2000, sú zdravé, čo v poslednej správe o hospodárskom vývoji v EÚ ocenila aj Európska komisia.
| Hospodársky rast v krajinách Európskej únie | |||||
| (medziročné zmeny HDP v %) | |||||
|
Krajiny, ktoré zaviedli euro |
2000 |
2001 |
2002 |
2003* |
2004* |
| Belgicko | 3,7 | 0,8 | 0,7 | 0,8 | 1,7 |
| Nemecko | 2,9 | 0,8 | 0,2 | 0,0 | 1,0 |
| Holandsko | 3,3 | 1,3 | 0,2 | -0,3 | 1,1 |
| Rakúsko | 3,5 | 0,7 | 1,0 | 0,7 | 1,6 |
| Priemer eurozóny | 3,6 | 1,4 | 0,8 | 0,6 | 1,7 |
|
Krajiny, ktoré si zachovali národnú menu | |||||
| Anglicko | 3,1 | 2,0 | 1,8 | 2,0 | 2,8 |
| Dánsko | 2,8 | 1,0 | 1,6 | 1,5 | 2,1 |
| Švédsko | 4,4 | 1,1 | 1,9 | 1,5 | 2,1 |
| Zdroje: Európska komisia, Raiffeisenbank | *predpoveď | ||||