Prvý mýtus - katastrofálne budovy
Ríša zla. Koniec civilizácie. Krajina na konci snov. Takýmito a podobnými prívlastkami sú často pomenované krajiny, o ktorých nevieme veľa, aj preto, že nie sú "in" ani nepatria k zlatým baniam cestovných kancelárií. Presne ako Sibír.
"Moja známa bola rok vo Francúzsku. Uvidela tam takú strašidelnú reportáž o Slovensku, že sa bála vrátiť naspäť. Tak hrôzostrašne boli opísané naše problémy. Podobne je to aj s Ruskom," začína rozprávanie slovenský kňaz Martin Šebín. "Keď ho súdime len podľa dokumentárneho filmu, ktorý sa snaží ulahodiť našim predstavám a hľadá len tmavé stránky života, ktoré, samozrejme, potvrdzujú naše predsudky, výsledkom nemôže byť nič iné ako fakt, že v Rusku niet normálnej civilizácie. Snažím sa pochopiť veci pre mňa nepochopiteľné a na väčšinu z nich som našiel normálnu reálnu odpoveď. Napríklad, prečo sú v Rusku ošarpané budovy? Nevedel som pochopiť, ako je možné, že Rusi nevedia nič postaviť vo vodorovnej polohe alebo nevedia pribiť jednoduchú dosku na plot.
Po zaregistrovaní farnosti sme na začiatku môjho pôsobenia hľadali miesto na bohoslužby. Zapáčil sa mi jeden neveľký domček v centre mestečka. Murovaný, pekné steny, okná s oblúčikmi. Nakoniec sa nám ho podarilo získať a moje predpoklady sa potvrdili. Dom bol postavený do revolúcie, patril nejakému kupcovi s mydlom. Úplne kvalitná, suchá murovaná stavba, veľké pivnice, všetko vo vodorovnej polohe, dvojitá izolácia stien z brezovej kôry... Prečo to spomínam? Pred revolúciou tu bola "civilizácia"? Príčinou všetkého je ten nešťastný 70-ročný experiment, ktorý sme často schvaľovali aj my sami. Dnes verím, že tu život ide správnym smerom, aj keď s problémami. Keď som sem napríklad prvýkrát zo Slovenska viezol vodováhu, policajt, ktorý ma kontroloval, nevedel, čo to je. Myslel si, že ide o nejakú vojenskú optiku. Dnes je v každom väčšom meste supermarket s pracovnými potrebami. Vidieť to už aj na niektorých domoch. Stačil jediný zákon - dať do vlastníctva ľuďom domy, v ktorých žijú..."
|
Martin Sebíň na zamrznutom Bajkale. V zime po ňom zvyknú jazdiť aj autá. Mnohým z nich to býva osudné. |
Druhý mýtus - žiaľ za komunizmom
U nás sa (aj v súvislosti s vlastnou sebaľútosťou) často spomína, že väčšina Rusov žiali za komunizmom. Podľa Martina Šebína však veľká nostalgia za komunizmom na Sibíri neostala. "Kde stihli, tam sochy Lenina zlikvidovali. A tam, kde to neurobili hneď, ostali doteraz, pretože mnohí si myslia, že praktiky terajších reformátorov sú takisto kruté ako boli leninské. Napríklad dvadsiate roky minulého storočia boli veľmi ťažké, mnohí ľudia nedostávali výplatu celé mesiace, ale báli sa odísť z roboty, lebo iné východisko nevideli," hovorí katolícky kňaz. Dnes je podľa neho situácia iná: "Nepovedal by som, že žialia za komunizmom, ale často počuť hlasy, že reformy by mali ísť takým spôsobom ako v Číne alebo ako v Čile. Keď bol na návšteve v Moskve Pinochet, mnohí hovorili, že pre Rusko je to najlepšia cesta. Možno aj to je dôvod, prečo tu dnes vládne tvrdá ruka a ľud neprotestuje."
A situácia s prácou? "Nepočul som, že by ľudia a mládež z Irkutska odchádzali. Jedine do Moskvy, a aj to musia mať prácu zaistenú. Navyše sa tu v poslednom čase veľmi rozvíja turizmus. Sú tu tiež fabriky na výrobu lietadiel. V súčasnosti majú veľmi zaujímavé objednávky na tzv. Amfíbie - to sú lietadlá na hasenie lesných požiarov. V susednom meste Angarsk je zasa svetoznáma firma Jukos, v meste Selechov je veľký hlinikársky závod. Stavajú sa cesty, opravujú domy. Paradoxné je, že je tu skôr nedostatok pracovných síl, pričom úrady nechcú dávať povolenia Číňanom. Samozrejme, sú aj nezamestnaní, no to sú obete perestrojky alebo tí, ktorých profesia už nie je potrebná. Prípadne vedia pracovať len po ´socialisticky´," vysvetľuje Martin Šebín, ale zároveň dodáva, že ide o trochu zjednodušený pohľad.
Tretí mýtus - čo Rus, to alkoholik
"Problémy s alkoholom sú a každý sa ich snaží riešiť svojím spôsobom," zdôrazňuje Martin Šebín. "Niekedy sa mi dokonca zdá, že sú na tom lepšie ako my, pretože oni si na rozdiel od nás tento problém priznali a snažia sa ho riešiť," tvrdí. "Napríklad tento rok som sa bol počas jubilejného Dňa mesta Irkutsk prejsť na nábreží, kde bol kultúrny program, koncerty, veľa mladých ľudí. Bolo to večer o deviatej a nikde som nevidel ležať opitého človeka ani nijakú bitku. Samozrejme, pije sa aj tu, zvlášť to vidieť v biednejších častiach miest a dedín. No ide najmä o ľudí, ktorí nezvládli perestrojku (bezdomovci a bývalí inteligenti). Tí zbierajú fľaše, železo, žobrú, no v meste ich veľa nevidieť. V zime často žijú v záhradkách, ktoré sú opustené," dodáva kňaz. Zaujímavým faktom je, že v boji proti alkoholu pomáhala aj ruská vláda programom, ktorý by preorientoval Rusov z vodky na pivo. "Odborníci sa však nevedia dohodnúť, či je to lepšie alebo horšie. Napríklad desať percent exportu piva z Českej republiky prichádza práve do Ruska. Ruské pivo je oveľa silnejšie ako západné, aj preto si mnohí kupujú práve pivo zo západných krajín. Dnes tiež patrí k móde dievča s fľašou piva v ruke. Dokonca, keď vidíte na ulici chlapca s dievčaťom, on má v ruke kolu a ona pivo. Ľudia s dobrou robotou však bývajú abstinenti," rozpráva Martin Šebín. Za väčší problém než alkoholizmus považuje v súčasnosti drogy. "Počul som aj neoficiálnu správu, že z pomsty za vojnu posiela Afganistan Rusku drogy pod cenou."
Štvrtý mýtus - čo Rus, to platinové zuby a tvár ako satelit
Na Sibíri žije spolu s pôvodnými obyvateľmi okolo 120 národností. Aj preto medzi nimi bývajú mnohé nezrovnalosti a konflikty. Rozdeľujú sa do dvoch hlavných skupín - na ruské národnosti a "aziatov". Tí bojujú ešte so skupinou, do ktorej patria Čečeni, Azerbajdžanci, Arméni, Tadžici, Kazachovia a Uzbeci. V európskej časti je problém národností ešte ostrejší, pretože tam fungujú aj skupiny skínov a neonacistov. Na Sibíri je situácia pokojnejšia - skínov ani neonacistov niet. Miešanie národností má však aj svoje výhody. Samotní Irkutčania si podľa Martina Šebína myslia, že sú schopní a majú krásne ženy. "Nepamätám sa, že by som stretol človeka, ktorý má oboch rodičov pôvodom Rusov. Vždy je tam buď Tatár, Poliak, Nemec, Armén, Buriat... Mne sa páči aj to, že tunajší obyvatelia sú tak trochu ako naši Podtatranci - majú zmysel pre dobrodružstvo a riziko."
V týchto dňoch mení situáciu aj veľký imigračný tlak zo strany Číny. "Zatiaľ sa im to darí regulovať. Otázne je, dokedy," hovorí Martin Šebín.
Piaty mýtus - brezové kúpele, značka luxusu
Téma brezových haluzí a zaparených sáun. Martin Šebín: "Tu v Rusku ide o veľmi zvláštnu kultúru. Na diaľku sa to celkom pochopiť nedá, človek to musí jednoducho vyskúšať. Predovšetkým tzv. ruskú báňu. Nie je však prejavom prepychu, ako si mnohí myslia, ale nevyhnutnosti! Majú ju vo všetkých domoch, aj tí najbiednejší, pretože vodovod na pitnú vodu ide len po hlavných uliciach dedín. Ľudia si chodia každý deň naberať do 25-litrových hliníkových nádob. V domoch preto nebývajú sprchy, ale malé zruby na dvore, kde možno veľmi rýchle zakúriť brezovým drevom a na piecke zohriať vodu. Gazdiné tam cez týždeň perú a v sobotu sa všetci rad-radom aj poumývajú. Je to vlastne taký malý sviatok na záver sobotňajšieho upratovania," opisuje niektoré z ruských zvykov Martin Šebín.
A ako vyzerá obyčajný deň Irkutčanov? "Ako dni všetkých ľudí vo veľkých mestách. Jediná vec, čo ovplyvňuje život ľudí viac ako svetový terorizmus, sú problémy z vodovodom, kúrením a kanalizáciou. Hlavne v starších budovách sú tieto potrubia zhrdzavené a keďže niet bytových ventilov, všetci ustráchane čakajú, u koho sa roztrhne. Problém je ešte vypuklejší v lete, keď sú ľudia na dovolenkách. Celkom iný život je na dedinách. Niektoré sú z nášho hľadiska biedne, ale ľudia nehladujú, jedine v takých nešťastných alkoholických rodinách. Iné dediny, ktoré boli umelo založené pre vyhnancov na odľahlých miestach, zanikajú. Je na ne smutný pohľad. Aj to je výsledok zmien posledných 15 - 20 rokov."
Šiesty mýtus - o nechutnom boršči
Každý vie o ruskej kuchyni svoje. A každý si dobre pamätá na neidentifikovateľnú stravu na tanieri počas týždňa ruskej kuchyne. "Aj Irkutčania jedávajú klasickú - teda dosť biednu sovietsku stravu: pečené zemiaky s chlebom, boršč a palacinky. Tí bohatší si počas sviatkov doprajú aj šašliki (ražniči) alebo pelmene (malé pirohy s mäsom). Dnes sa však v meste nachádza aj veľa čínskych reštaurácií a v supermarketoch je oveľa väčší výber. Dá sa tam kúpiť čokoľvek."
Počasie v Irkutsku na rozdiel od ostatných sibírskych miest ovplyvňuje aj najväčšie a najhlbšie jazero sveta - Bajkal a rieka Angara. Čo však na Bajkale Martina Šebína najviac prekvapilo, je to, že v zime vidieť do hĺbky niekoľkých metrov. Samozrejme, cez ľad. "Ľudia zvyknú chodievať po Bajkale na autách, pričom sa riadia radami odborníkov skúmajúcich hrúbku ľadu. Stáva sa však, že sa zmýlia alebo ich rady jednoducho nerešpektujú. Dokonca sú prípady, keď sa idúce autá preboria pod ľadové kryhy. Šance na prežitie v takýchto prípadoch takmer niet. Nebezpečné sú aj podvodné horúce pramene, ktoré neočakávane roztápajú ľad zospodu. A taktiež rarita oblasti - sladkovodné tulene, ktoré si robia zamaskované otvory, aby mohli dostať na povrch svoje potomstvo. Minulý rok začali záchranári vyťahovať z dna Bajkalu potopené lode a autá. Na úseku, kde sa z pevniny prechádza na ostrov Olchon, napočítali vyše sto potopených vrakov áut! Našťastie, Bajkal je taký veľký, že sa to zatiaľ neprejavuje na životnom prostredí. Navyše aj tu začína prevládať atmosféra ochrany prírody."
Siedmy mýtus - prekliata krajina
A čo je najväčším šťastím a najväčším prekliatím Sibíri? "Veľkým šťastím je pre Rusko - Sibír to, že je to veľmoc. Obrovský bohatý štát na rozľahlom území s bohatou prírodou, úspechmi vo vede, v športe i politike, z ktorého má svoj kúsok každý zo 160 miliónov obyvateľov," vysvetľuje Martin Šebín. "Najväčším prekliatím je to isté: že Rusko - Sibír je veľmoc, obrovský bohatý štát na rozľahlom území s bohatou prírodou, úspechmi vo vede, v športe i politike. Pýcha a hrdosť im hatia pohľad na detaily. Množstvo bohatstva pre nich nemá cenu, nevážia si ho. Ropa a lacný benzín sa rozlievajú po zemi. Jednorazové kombajny stoja na veľkých plochách bývalých kolchozov. Keďže majú všetkého dosť, výsledky vedy nie sú potrebné, netreba ani vymýšľať, ako ekonomickejšie žiť. To, že je Rusko veľmoc, je podľa mňa aj ich šťastie, aj ich prekliatie. V niektorých črtách sa veľmi podobajú Američanom," uzatvára slovenský kňaz.
|
|
|
Budhistický kláštor. Stalin dal všetky budhistické kláštory zatvoriť a mnísi zmizli v gulagoch. Dnes ich je tridsať. |
|
|
|
Sibírska dedina. |
|
|
|
Typická ruská báňa. |