Na začiatku roka sa britský týždenník The Economist zamýšľal v súvislosti so Svetovým ekonomickým fórom v Davose nad zmyslom pojmu Corporate Social Responsibility - CSR (Spoločenská zodpovednosť firiem). Celý problém by sa dal zjednodušene zhrnúť do dvoch protichodných tvrdení, z ktorých každé má svojich priaznivcov, ale aj odporcov:
- Manažéri nemajú právo používať firemné prostriedky na riešenie problémov, ktoré sa priamo netýkajú rozvoja firmy. Tým vlastne poškodzujú svojich akcionárov alebo vlastníkov. Ak chcú tak robiť, nech to robia z vlastného vrecka.
- Spoločnosť sa nesmie zameriavať iba na maximalizáciu zisku, ale na jeho optimalizáciu. Aktivity, ktoré nesúvisia priamo s jeho tvorbou, vytvárajú potrebný imidž spoločnosti, a tým sú nepriamo lepšie výsledky vrátane zhodnotenia akcií na burzách.

O čo vlastne ide
"Spoločenská zodpovednosť firmy sa prejavuje integráciou pozitívnych postojov, praktík či programov do podnikateľskej stratégie na úrovni jej najvyššieho vedenia," hovorí Tomáš Nejedlo, výkonný riaditeľ organizácie Business Leaders Forum, ktorá v Česku združuje podniky a ich účelom je presadzovanie etiky v podnikaní a ich dobrého "občianstva".
"Znamená fungovanie s ohľadom na tzv. triple-bottom-line, keď sa firma nesústreďuje len na ekonomický rast, ale aj na environmentálne a sociálne aspekty svojej činnosti. Skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že uvedené sa stáva výrazným prvkom vo firemných stratégiách aj z hľadiska dosahovania úspechov na presýtených trhoch." Definícií spoločenskej zodpovednosti firiem je mnoho. Zámerne sú všeobecné, aby dávali priestor na rôzne aktivity. Firmy, ktoré sa k CSR hlásia, dobrovoľne a nad rámec platných zákonov uplatňujú napríklad v ekonomickej oblasti princípy dobrej správy spoločností, odmietajú korupciu, venujú sa budovaniu dobrých vzťahov so zákazníkmi, spotrebiteľmi, s dodávateľmi...
V sociálnej oblasti ide zasa o starostlivosť a bezpečnosť pracovníkov, ich ďalší rozvoj, vytváranie podmienok na vyváženosť ich pracovného a osobného života alebo napríklad o zabezpečenie rekvalifikácií prepustených zamestnancov na ich ďalšie uplatnenie.
V environmentálnej oblasti sem patrí prihlásenie sa a plnenie štandardov ISO 14000, zmenšovanie dosahov na životné prostredie, ochrana prírodných zdrojov.
Odborníci uvádzajú, že praktikovanie spoločenskej zodpovednosti firiem prináša podnikom a ďalším organizáciám najmä tzv. nehmotné aktíva, ktoré sú však pre ne rovnako dôležité ako napríklad finančné zdroje alebo zásoby. Do výpočtu "ziskov" z CSR patrí napríklad posilnená dôveryhodnosť firmy, zvýšená lojalita a produktivita zamestnancov, odlišnosť od konkurencie, znížené riziko bojkotov a štrajkov, priame finančné úspory spojené s ekologickou praxou.
Európske snahy
Iniciatívy na podporu spoločenskej zodpovednosti firiem vznikajú na rôznych úrovniach. O rozšírenie tohto hnutia sa usiluje tak OSN, ako aj Európska únia. V roku 1996 vznikla CSR Europe (http://www.csreurope.org/). Jej účelom je propagovať hnutie, poskytovať poradenstvo, ponúkať vzdelávanie v tejto oblasti, zhromažďovať poznatky a príklady tzv. najlepšej praxe. Má šesťdesiatpäť firemných členov (medzi nimi napríklad IBM, Johnson & Johnson či Volkswagen) a osemnásť partnerských organizácií. Spoločenskú zodpovednosť podnikov akceptoval aj lisabonský summit Európskej rady v roku 2000 a o rok neskôr vydáva Európska komisia Zelenú knihu venovanú tejto téme (http://europa.eu.int/eur-lex/en/com/gpr/2001/com2001_0366en01.pdf). Nadväzujú ďalšie akcie. Patrí tam aj štrnásť konferencií CSR Business Marathon, ktoré majú osloviť viac ako pol milióna predstaviteľov komerčnej sféry. Pre verejnosť by mali byť tento rok dostupné aj výsledky okrúhlych stolov, ktoré sa usporiadali na túto tému pod hlavičkou Multistakerholder Forum, kde sa stretávajú zástupcovia zamestnávateľských a podnikateľských zväzov, odborov a mimovládnych organizácií. Je o čom diskutovať, pretože názory sa stále ešte veľmi odlišujú. Niekto presadzuje záväzné štandardné správanie, iný iba vykazovanie činností spojených so spoločenskou zodpovednosťou podnikov, napríklad vo výročných správach korporácií, iný je pohľad na prax veľkých spoločností a malých firiem na druhej strane a podobne.