Nedáte si "šlofíka"?

Známa popoludňajšia siesta, ktorej sa s obľubou oddávajú južanské národy, je najprirodzenejším spôsobom, ako stráviť popoludnie, naznačuje najnovší americký výskum. Vedci sú presvedčení, že tento zvyk je oveľa viac v súlade s rytmom nášho tela než celodenná "otrocká práca bez prestávky", ktorou je poznamenaná najmä západná spoločnosť.

Výskum na myšiach ukázal, že telesné hodiny, riadiace náš denný biorytmus, sa skladajú z najmenej dvoch zložiek. Jedna z nich reaguje na svetlo vstupujúce na očnú sietnicu, čím pomáha regulovať denný a nočný spánkový režim.
Druhá zložka biologických hodín nezávisí od svetla a reaguje výlučne na zmyslové podnety, ako sú napríklad stimuly súvisiace so zháňaním potravy. Práve táto druhá zložka sa zdá byť zodpovedná za "bimodálnu" aktivitu a zmenený spánkový rytmus, pretože umožňuje prispôsobiť správanie sa zmeneným podmienkam.
Oba systémy biologických hodín za normálnych okolností pracujú spoločne a vo vzájomnej synchrónii, hovoria vedci. Keď sa však druhý systém vyradil z prevádzky, myši stratili schopnosť adaptovať sa.
Mechanizmus takéhoto fungovania biologických hodín je bežný u mnohých živých tvorov, pripomína americký výskumný tím pod vedením Carole Dudleyovej z Texaskej univerzity v Dallase.
"Pozostatky tejto krepuskulárnej aktivity (t. j. viazanej na čas po západe slnka), také bežné u mnohých druhov od komárov cez líšky až po vysokú zver, môžu platiť aj na ľudí, čo sa prejavuje v našom sklone unaviť sa okolo poludnia," hovoria vedci, ktorí publikovali svoje zistenia v odbornom časopise Science.
Vo svetle týchto poznatkov prichádzajú k najpravdepodobnejšiemu záveru, že kultúry, ktoré si dajú popoludní siestu, sú podľa všetkého optimálne naladené na náš prirodzený denný biorytmus.