"Banky už svoj krok urobili, ozdravili sa, zaviedli nové produkty a služby, skrátili úverový rozhodovací proces. Teraz je na ťahu podnikateľská komunita, aby sa zatraktívnila v očiach bankárov i poskytovateľov finančnej pomoci z fondov Európskej únie (EU). Uviedol pre HN Miloš Formel, ktorý sa ako konzultant zaoberá poradenstvom a vypracovávaním projektov pre fondy EÚ. Pomáha tiež pri príprave podnikateľských plánov firiem pre potreby získania úveru. Pohybuje sa v prostredí malého a stredného podnikania (MSP). "Finančné kritériá európskych fondov sú veľmi náročné, v 80 % prípadov ich podniky, s ktorými sa stretávam, nedokážu splniť," dopĺňa M. Formel.
Odporúča podnikateľom reálne odzrkadľovať stav firmy vo finančných výkazoch, čiže začať vykazovať zisk a nie úmyselnú stratu. Dlhodobé výhody, ktoré to môže priniesť, sú podľa neho vyššie, ako zaplatenie nižšej dane. Radí tiež priznávať všetky príjmy do účtovníctva, keďže ich nepriznávanie deformuje vyčíslené finančné toky, ako jeden z rozhodujúcich ukazovateľov hovoriaci o možnosti čerpania úveru. Táto téma je podľa neho aktuálna práve v tomto období, keď sa uzatvára účtovný rok.
"Z informácií, ktoré podnikatelia poskytujú, sa ohodnocuje ich úverové riziko. Metódy rizikovej analýzy sú veľmi prísne a nemenné. Oplatí sa preto poskytovať čo najviac a pokiaľ možno pozitívnych informácií, aby sa stali pre banku čo najviac čitateľní. Zvyšuje sa tým pravdepodobnosť získania financovania bankovým produktom alebo spolufinancovanie z fondov EÚ," uviedol M. Formel.

Dôležité vlastné imanie a likvidita
Malé, no predovšetkým stredné podnikanie je podľa riaditeľa odboru firemného bankovníctva UniBanky, a. s., Bratislava, Miroslava Štrokendla pre bankový sektor na Slovensku najzaujímavejším segmentom z hľadiska rastu úverového portfólia. Veľké firmy totiž pre slovenské finančné ústavy neposkytujú priestor pre širšiu expanziu. Podľa internej definície UniBanky sú to podnikateľské subjekty s ročným obratom prevyšujúcim 50 mil. eur. Takýchto výrobných a obchodných spoločností je podľa M. Štrokendla na Slovensku vyše 130. Naproti tomu stredných firiem (patria sem podľa definície banky spoločnosti s obratom vyšším ako 1 mil. eur a nižším ako 50 mil. eur) pôsobí na Slovensku zhruba 33 tisíc.
Kameňom úrazu úverového vzťahu podľa M. Štrokendla je často nedostatočný kapitál firiem. "Podnikatelia si myslia, že komerčné banky sú tu na to, aby nahrádzali akcionárov v spoločnostiach. Nemôžeme však preberať väčšie riziko, aké majú mať na pleciach ich vlastníci," prízvukuje. Banka si stanovila limit, do akého percenta z vlastného imania firmy požičiava. Ďalším dôležitým ukazovateľom, ktoré UniBanka sleduje, je likvidita. Ide tu o pomer skutočne hodnotných obežných aktív ku krátkodobým pasívam. Interne stanovenou hranicou je číslo 1,25. "Obežné aktíva, najmä pohľadávky a zásoby musia byť ocenené, aby bola istota, že nejde o nedobytné pohľadávky alebo nepoužiteľné zásoby," prízvukuje M. Štrokendl.
Aj napriek stanoveným interným ukazovateľom volia podľa neho pracovníci banky skôr individuálny prístup ku klientovi.

Podniky s históriou a bez
Podľa obchodného riaditeľa oddelenia pre MSP Citibank (Slovakia), a. s., Bratislava, Davida Hlubockého určitý konzervatívny prístup k trhu a segmentu malého a stredného podnikania vychádza zo skúsenosti z úverovania zo začiatku a polovice 90. rokov minulého storočia. Na tento sektor sa na Slovensku začala Citibank výraznejšie pozerať od roku 1999. Angažovanosť banky v tomto segmente sa už pohybuje rádovo v miliardách korún. Zatiaľ sa v banke zaoberajú podľa obratu skôr strednými, aj keď podľa počtu zamestnancov niekedy aj malými firmami. Uviedol v rámci okrúhleho stola na tému Podpora MSP v SR, ktorý začiatkom decembra v Bratislave zorganizoval Generálny direktoriát Európskej komisie pre podnikanie (DG Enterprise) v spolupráci so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou (SZRB), a. s., Bratislava. Išlo v poradí o 4. okrúhly stôl na túto tému v kandidátskych krajinách.
Sektor MSP členia v Citibank na podniky s históriou a bez, resp. začínajúce podniky. Veľa firiem má na Slovensku podľa D. Hlubockého pohnutú minulosť, často je ťažko sa vyznať v súčasných i minulých majetkových vzťahoch uchádzača o pôžičku.
Z vykonanej analýzy slovenského trhu banke vyšlo, že malé a stredné firmy sú výrazne podkapitalizované, závislé od cudzích zdrojov. V prípade nepredvídanej okolnosti sa často položia. Sú pomerne nízko ziskové, resp. sa snažia minimalizovať výšku dane. Vo všeobecnosti podľa nej v SR existujú podhodnotené aktíva, obrovská väčšina firiem má napätú likviditu. Za takejto situácie je dosť ťažko komerčnej banke pozrieť sa na tieto finančné výsledky a nejako agresívne požičiavať, uviedol D. Hlubocký. Podľa neho začínajúce podniky prešli za 5 až 7 rokov vývojom a je možné vidieť u nich zlepšenie, aj keď neraz sú ich podnikateľské plány veľmi nereálne. Napriek tomu si podľa neho každá komerčná banka uvedomuje, že budúcnosť je práve v tomto najrýchlejšie rastúcom segmente menších a najmä stredných firiem.

Návrhy na zlepšenie podpory
Dosť skepticky sa pozerá na možnosť poskytovania mikropôžičiek prostredníctvom komerčných bánk podpredseda Predstavenstva Istrobanky, a. s., Bratislava, Miroslav Paulen. Je to podľa neho administratívne náročné a profit z nich nepokryje náklady s nimi spojené.
Ako však pripomenul M. Paulen na už spomínanom bratislavskom podujatí, v poslednom období prišli komerčné banky s masívnou ponukou spotrebných úverov v objeme od 20 do 600 tisíc Sk bez požadovania záruky za pôžičku. Tak sa stáva, že živnostník si zoberie tento úver ako privátna osoba a vloží ho do podnikania.
Na podujatí M. Paulen prezentoval niekoľko návrhov, ako zlepšiť využívanie a atraktívnosť existujúcich programov na podporu malého a stredného podnikania na Slovensku. Zvýšiť by sa podľa neho mala úroveň právneho a ekonomického povedomia v tomto sektore. Mal by existovať čo najmenší počet kontaktných miest na získanie informácií a na podanie príslušnej žiadosti. M. Paulen navrhol čo najviac zjednodušiť schvaľovacie procesy. Dôležité je podľa neho tiež nastaviť parametre programov tak, aby bolo možné rýchlejšie reagovať na vývoj na peňažnom trhu, ako aj na meniace sa potreby sektora. Aktivizovať a diverzifikovať by sa mali systémy záručných schém a programov zárodkového a rizikového kapitálu, najmä začínajúcich a malých podnikateľov.