Ing. Ella Zemanová
Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov pred jeho novelizáciou ukladal fyzickým a právnickým osobám vždy po troch rokoch podať majetkové priznanie podľa stavu k 1. januáru roka, v ktorom sa daňové priznanie podáva. Majetok sa mal uvádzať podľa tohto zákona z roku 1992, ak jeho súhrnná hodnota bola vyššia ako 1 milión Sk. Pri nižších hodnotách bolo podanie priznania dobrovoľné. Novelou zákona z roku 2001 bola súhrnná hodnota stavu majetku zvýšená na 1,5 milióna Sk.
Účelom majetkového priznania podľa zákona SNR je preukázanie, či bol majetkový prírastok obstaraný zo zdanených príjmov. Ak sa zistí, že majetkový prírastok sa neobstaral zo zdanených príjmov, má daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov. Neplatí sa teda v SR daň z majetku, ale daň z príjmu z prírastku majetku a nie z celého majetku.
V decembri roku 2000 uverejnil oficiálny orgán Zväzu vlastníkov bytov v Bazileji vo svojom časopise príspevok, ktorý informuje o tom, že vo Švajčiarsku sa každoročne zdaňuje celý majetok osôb nad určitou hranicou jeho hodnoty. Na vyrubenie dane sú oprávnené kantóny (samosprávne orgány). Daň z majetku prináša kantónom viac ako 3 miliardy príjmu. Švajčiarsko sa daňou z majetku líši od Nemecka, Francúzska alebo Veľkej Británie, kde sa zdaňuje majetok len celkom nepatrne alebo sa vôbec nezdaňuje.
Odborári vo Švajčiarsku nie sú však spokojní s tým, že existuje len daň z majetku. Majú ďalšiu požiadavku: zdaniť fyzickým osobám kapitálový zisk minimálnou sadzbou 20 percent z predaja akcií, obligácií, podielov, devíz, podielov do investičných fondov. Zisky do 5000 frankov by zostali od dane z kapitálového zisku oslobodené. Veď prečo by sa nemohla platiť daň zo zisku z realizovaného kapitálového obchodu -- pýtajú sa odborári. Ak napr. fyzická osoba kúpi akcie za 100 tisíc frankov a predá ich po štyroch rokoch za 120 tisíc, dosiahne zisk 20 tisíc. Z tohto zisku z kapitálového majetku sa vo Švajčiarsku neplatí daň, čo odborári nepokladajú za spravodlivé. Veď každému zamestnancovi sa zdaňuje jeho plat, zdaňuje sa aj zisk fyzickej osoby z predaja nehnuteľného majetku -- mal by sa teda zdaniť aj zisk z hnuteľného majetku. To je logika odborárov.
Spolková vláda, obidve komory parlamentu odmietli návrh odborov s odôvodnením, že:
* nová daň zo zisku z kapitálového majetku by zvýšila daňové zaťaženie občanov. Rast daňového zaťaženia môže negatívne vplývať na celé hospodárstvo štátu. Kapitál by sa mohol presúvať do zahraničia alebo ukladať do investičných akcií, keďže nepodliehajú dani,
* návrh odborov mieri do falošných radov. Fyzické osoby, ktoré profesionálne predávajú akcie alebo iné cenné papiere, už aj v súčasnosti sa zdaňujú. Návrh odborov by postihoval fyzické osoby, ktoré príležitostne predávajú cenné papiere, teda malých investorov. Veľkí investori by sa mohli vyhnúť zdaneniu, napríklad tak, že budú mať trvalý pobyt v zahraničí,
* po zavedení dane z kapitálového zisku by státisíce občanov povinne viedlo účtovnú evidenciu o svojich cenných papieroch. Kontrola zo strany úradov by bola veľmi nákladná. Pritom daň z kapitálového zisku by prinášal malý výnos, podľa odhadu odborníkov najviac ročne 100 až 400 miliónov. Rozdiel medzi nákladom a výnosom by bol malý, zavedenie dane "sa nevyplatí". Spolková vláda, ktorá odmietla návrh na zavedenie dane z kapitálového zisku, netvrdí, že švajčiarsky daňový systém je bez chýb. Vidí, že má nelogické ustanovenia, medzery a nespravodlivosť. Izolovaná rýchlostreľba spôsobí viac škody ako osohu. Spolková vláda hľadí na systém ako celok a mieni ho zlepšovať, aby bol spravodlivý a praktický. Ak sa systém mení, nemá prinášať rast daňového zaťaženia občanov, ktoré má zostať rovnaké, alebo v ideálnom prípade sa dokonca znižovať. Domnievam sa, že pri budúcej úprave daňového systému v SR bude osožné prihliadať aj na švajčiarske skúsenosti a zvažovať možnosť zavedenia dane z majetku (nielen ukladanie povinnosti priznať majetok v hodnote nad 1,5 milióna Sk).