Predstavy ľudí z konca devätnásteho a zo začiatku dvadsiateho storočia o budúcnosti boli nesmierne bujaré. Jedni očakávali a vítali vynálezy najrozličnejších strojov a zariadení, ktoré mali uľahčiť ľudskú prácu, druhí sa ich, naopak, báli. Ďalšia skupina čakala koniec sveta a iní zase ovládnutie Zeme mimozemskými civilizáciami. Všetky tieto očakávania sa tak trochu naplnili. Isté však je, že keby nás dnes naši predkovia navštívili, boli by asi prekvapení, že jav, ktorý dnes určuje mnoho z nášho každodenného správania, nie je čisto technickej povahy a má pôvod na našej rodnej planéte. A celú ju obopína.
Z pojmu globalizácia sa tak trochu stalo klišé. Slúži na vysvetlenie všetkého: od ťažkostí nemeckého uhoľného priemyslu až po sexuálne správanie nemeckých adolescentov. Rovnako ako na väčšine klišé, i na tomto je však niečo pravdivé. Niet pochýb o tom, že globálna ekonomika sa čoraz viac prepája, čo má za následok spoločenské i politické dôsledky. Vďaka obrovskému rastu celosvetového komunikačného prepojenia má globalizácia aj svoju kultúrnu dimenziu.
Pandorina skrinka?
Globalizácia, podobne ako iné prejavy sociálnej zmeny, so sebou prináša neoprávnene veľké nádeje, ale tiež neveľmi racionálne zdôvodnené obavy. Azda najväčší strach je spojený so vznikom celosvetovej "letiskovej kultúry", v ktorej je bohatá rozmanitosť ľudských civilizácií zhomogenizovaná a zvulgarizovaná. Tieto obavy zazneli v rétorike "ázijských hodnôt", ktorá, podobne ako rôzne hnutia islamskej obrody, v posledných rokoch získava na význame.
Po príklady však nemusíme chodiť príliš ďaleko, nájdeme ich aj medzi argumentmi euroskeptikov, obávajúcich sa prílišnej homogenizácie kultúry. Túžba zachovať si v zjednotenej (a možno aj jednotnej) Európe vlastné kultúrne tradície a identitu nie je ani trochu hlúpa. Rovnako ako nádeje, aj obavy majú svoje opodstatnenie.
Letiskoví "yuppies"
Američan Peter L. Berger, riaditeľ Inštitútu pre štúdium ekonomickej kultúry na Bostonskej univerzite, tvrdí, že prebiehajú minimálne štyri odlišné procesy globalizácie kultúry, ktoré majú veľmi komplikovaný vzťah, tak k sebe navzájom, ako aj k mnohým pôvodným kultúram, ktorých sa týkajú.
Prvým z nich je tzv. kultúra Davosu. Ide o správanie, diktované charakteristickými vlastnosťami súčasného obchodovania. Účastníci tejto kultúry dokážu zaobchádzať s počítačmi a mobilnými telefónmi, vyznajú sa v leteckých poriadkoch a tiež v letiskových halách a halách hotelov. Tiež sa podľa toho obliekajú, sú priateľsky neformálni, zmierňujú napätie pokusom o humor a väčšina z nich, pochopiteľne, komunikuje v angličtine. Pretože väčšina týchto znakov pochádza zo Západu, musia jednotlivci z odlišného prostredia prejsť procesom socializácie, ktorý im umožní toto správanie prijať za vlastné.
Kultúra pre intelektuálov a pre masy
Druhý proces Berger nazýva medzinárodným univerzitným klubom. Ide v podstate o internacionalizáciu západnej inteligencie, ich hodnôt a ideológií. Nositeľmi tejto kultúry sú nadácie, akademické skupiny, mimovládne organizácie a nadnárodné spoločnosti. Medzinárodný univerzitný klub šíri svoje (napr. ekologické a feministické) názory prostredníctvom vzdelávacieho systému, právneho systému a niektorých masmédií. Dobrým príkladom tohto procesu je protifajčiarske hnutie posledných približne dvadsiatich rokov. Voľakedajšia okrajová sekta, o ktorej sa v slušnej spoločnosti takmer nehovorilo, dnes získala na vážnosti a stala sa mocnou nátlakovou skupinou.
Azda najvypuklejším prejavom kultúrnej globalizácie je populárna kultúra, známa tiež pod označením "McWorld". Mladí ľudia na celom svete sa zvíjajú v rytme západnej rockovej hudby, nosia džínsy a tričká s názvami amerických univerzít a s inými značkami konzumného tovaru. Starší sledujú v televízii americké televízne seriály a spolu s mladými svorne tučnejú po hranolčekoch a hamburgeroch, s ktorými okrem tuku získavajú i značné porcie amerických hodnôt.
V mene Boha
Štvrtý typický proces globalizácie predstavuje evanjelický protestantizmus, ktorý sa v súčasnosti rozvíja v takých častiach sveta, ktorým bola táto náboženská tradícia vždy cudzia a v podstate takmer neznáma. Jeho najpozoruhodnejšia explózia prebehla v Latinskej Amerike, ale rýchlo sa rozvíja tiež vo východnej Ázii a po celej subsaharskej Afrike. Na svoje nové územia prináša evanjelický protestantizmus kultúrnu revolúciu. Prináša radikálne zmeny vo vzťahoch medzi mužmi a ženami vo výchove a vzdelávaní detí a v postojoch k tradičným hierarchickým hodnotám. Najdôležitejšie však je, že hlása "protestantskú etiku", v ktorej Max Weber rozpoznal významnú súčasť genézy moderného kapitalizmu -- disponovaný, skromný a racionálne orientovaný prístup k práci.