Slovenská obchodná a priemyselná komora usporiadala doteraz 15 ročníkov prestížnej súťaže o Veľkú cenu SOPK za uplatňovanie etických princípov v podnikaní. Posúdila dovedna 215 podnikateľských subjektov.
Okrem víťazov mnoho firiem získalo v súťaži aj čestné uznanie. Jednou z nich je aj spoločnosť Nitrazdroj. Hovorí jeho generálny riaditeľ Milan Surovec.
Nitrazdroj prevádzkuje v Nitrianskopm kraji predajne rôznej veľkosti. Niektoré majú len 50 štvorcových metrov, iné aj 1 000.
ROZHOVOR
Čo pre pomerne veľkú obchodnú spoločnosť, ako je vaša, znamená etika v podnikaní?
V celej histórii našej firmy, ktorá vznikla v roku 1994, sme sa snažili dodržiavať tieto princípy nielen pri výbere spolupracovníkov, zamestnancov, ale aj našich dodávateľov a odberateľov. Dodržiavame platnú legislatívu a nehľadáme možnosti úniku od základných povinností v platobnom styku, splácaní úverov, pri plnení daňových a odvodových povinností. Tým sme si vytvorili priaznivé vzťahy, teda „ zdravú mikroklímu“ v našom podnikaní a v biznise našich partnerov. Neuzatvárali sme pochybné obchody s vidinou rýchleho zisku a vyhýbali sme sa nekalým praktikám.
Takže predpokladom úspechu je aj opatrnosť v obchodných vzťahoch?
Niekedy postupujeme až veľmi opatrne, ba dokonca by sa dalo povedať, možno až alibisticky. To nám však pomohlo zabezpečiť prosperitu, vytvoriť vnútri spoločnosti veľmi dobré vzťahy. Dobrou platobnou disciplínou pri výplate miezd i plnení povinností voči štátu sme si získali aj dôveru zamestnancov. Za celú existenciu našej firmy ani jeden deň nemeškali výplaty či odvody a platenie daní. Dodnes u nás platí heslo: Objednaj si len to, čo môžeš zaplatiť.
Konkurencia je v obchode veľká. Máte čas a peniaze podporovať v Nitrianskom kraji aj miestne komunity?
V súčasnosti zamestnávame viac ako 500 pracovníkov, takže v Nitrianskom kraji patríme k najväčším zamestnávateľom. Podporujeme Divadlo Andreja Bagara v Nitre, ale i zdravotnícke a sociálne zariadenia, detské domovy, hokejistov, ako aj vysoké školy v Nitre. Za to, že Nitrazdroj ako slovenský subjekt dokáže fungovať v trhovom prostredí pri obrovskej konkurencii iných veľkých i malých obchodníkov s potravinami, chceme poďakovať nielen našim zamestnancom, ale aj zákazníkom. Predajne, ktoré prevádzkujeme, majú rôznu veľkosť – od 50 štvorcových metrov až do 1 000 štvorcových metrov. Sú na vidieku i v mestských sídliskách. To sa prejavuje vo zvýšených nárokoch pri individuálnom stanovení rôznorodého sortimentu podľa jednotlivých prevádzok.
Ako hodnotíte podnikateľské prostredie na Slovensku?
Nemôžeme ho hodnotiť kladne. Dôvodov je niekoľko. Štát zosilňuje snahy prenášať náklady štátneho rozpočtu na podnikateľov. Napríklad pri zvyšovaní minimálnej mzdy. Za dva roky zvyšuje vláda minimálnu mzdu už tretíkrát. Z tohto dôvodu je v našej spoločnosti index nárastu mzdy deväť percent. Ale v oblastiach riadených štátom, ako sú školstvo, zdravotníctvo, teda kde mzdy priamo riadi štát, sú to len štyri percentá. Vláda tak zasahuje zamestnávateľom do mzdového vývoja. My sme však vždy zamestnancov odmeňovali podľa rastu produktivity práce.
Rast minimálnej mzdy stanovený bez dohody so zamestnávateľmi nezodpovedá vývoju produktivity práce. Nemala by vláda radšej zlepšiť podmienky pre biznis, než „od stola“ zvyšovať mzdy?
Politika štátu „najprv zober, potom daj“ firmám neprospieva. Súčasný stav znamená pre firmy nebezpečný vývoj, možno až protiústavný. Zhruba 350-tisíc našich ľudí pracuje v zahraničí, teda prispievajú do sociálnych a zdravotných poisťovní v štáte, kde pracujú, nie u nás. Tieto financie nám však chýbajú. Doteraz sme si vo firme riadili sociálnu politiku s ohľadom na pracovné výsledky. Dnes nám ju však robí štát a nikto sa nás nepýta, či na to máme zdroje.
Ako sa rast minimálnej mzdy prejavuje u vašich dodávateľov?
Má to dosah nielen na nás ako zamestnávateľa, ale aj na našich dodávateľov tovaru a služieb – pekárov, mliekarov, hydinárov, dopravcov i poskytovateľov bezpečnostných služieb. Tí od nás okamžite žiadajú zvýšenie poplatkov za služby i tovar. Vzniká tak dominový efekt. V konečnom dôsledku to spôsobuje zvyšovanie cien a znižovanie kúpyschopnosti nášho obyvateľstva, za čo sme ako obchod braní na zodpovednosť.