Po druhom sociálnom balíčku predchádzajúcej vlády Roberta Fica premiér sľúbil, že jeho kabinet pripraví ekonomický „balíček“ pre podnikateľov. Hovorilo sa napríklad o znížení odvodov. Nestalo sa tak.
Slovensko má tiež najvyššie dane spomedzi krajín V4. Dlhodobo mu chýba výrazná ekonomická osobnosť a štátu ekonomicko - spoločenská vízia. Tú vláda nahrádza snahou byť v jadre ekonomickej integrácie EÚ. Doteraz ale nepovedala, čo by to pre firmy a občanov znamenalo. Zato jeden z koaličných partnerov prišiel s nápadom, aby firmy dávali ľuďom 13. a 14. plat.
Čo na to hovorí Peter Mihók, predseda SOPK.
----------------------------------------------------
Slovensku dlhodobo chýba plán či vízia, ktorá by dala hospodárstvu nový impulz. Ekonomike sa síce darí, ale do akej miery je to zásluhu vlády a do akej miery je to len výsledok vezenie sa Slovenska na vlne súčasnej európskej prosperity?
Na Slovensku existujú dve protichodné stanoviská. Tí, ktorí kritizujú, hovoria, že ekonomika beží napriek tomu, že je tu táto vláda. Na druhej strane koalícia vyzdvihuje svoje zásluhy. Vláda určite má zásluhu na tom, že výsledky sú také aké sú. Mohla by však urobiť oveľa viac. Hlavne pre rozvoj podnikania. My však už nepotrebujeme lepšie výsledky ako zabezpečiť udržateľnosť rozvoja Slovenska. Mňa preto mrzí, že sa nepozeráme dopredu aspoň „strednodobo,“ aby sme súčasný ekonomický trend udržali.
Jeden člen súčasnej koalície chce, aby firmy dávali ľuďom trinásty a štrnásty plat. Ale čo ak sa ekonomická situácia zmení, čo to spraví s firmami?
Ak sa zákonom nariadi, že aj keď sa firmám nebude dariť, nebudú predávať a teda ani inkasovať, ale budú musieť vyplácať ďalšie a ďalšie mzdy, tak ich zlikvidujeme. Lebo, ak by mzdy nevyplatili, porušili by zákon a mohli by ísť do konkurzu.
Firmy dnes citlivo reagujú na trh práce. Tie, ktoré si chcú dobrých a kvalifikovaných zamestnancov udržať, musia ich zaplatiť a dať im tiež rôzne benefity. Reguláciou miezd zo strany štátu sa to však riešiť nemá. Práve v regulácii vidím riziko pre udržateľnosť rastu našej ekonomiky.
V čom vidíte pozitívne pôsobenie vlády?
Napríklad v rozpočtovej politike. Napriek tomu však môže niekto povedať, že stále sa zadlžujeme, hoci nižším tempom ako v minulosti. Rozpočtová politika však vytvorila veľmi dobrú ratingovú pozíciu Slovenska.
Čo to ale reálne prináša?
Zlacňuje to napríklad finančné zdroje pre verejný, ako aj súkromný sektor.
Zásadnou otázkou však je, či vzhľadom na štruktúru ekonomiky, ktorá sa dlhobobo podstatnejšie nemení v prospech výroby s vysokou pridanou hodnotou, dokážeme tento vývoj aspoň strednodobo udržať.
V tomto má vláda značný deficit. Najmä z hľadiska vstupu zahraničného kapitálu. Dnes by sme už mali pri podpore zahraničného kapitálu robiť celkom inú, teda selektívnu politiku. Z môjho pohľadu už nie je rozhodujúca tvorba nových pracovných príležitostí. Mali by sme sa viac orientovať na diverzifikáciu slovenskej ekonomiky. Ak to neurobíme, môžeme onedlho zistiť, že takto Slovensko ďalej ísť nemôže.
Takže čím to je, že slovenskej ekonomike sa darí? Je to zásluha vlády alebo toho, že sme výrazne previazaní s európskou ekonomikou, ktorá momentálne prosperuje?
Každý má na výsledkoch svoj primeraný podiel. Stále sa však delíme. Zdôrazňujeme, že tu sú zamestnanci, tu sú zamestnávateli a tu je vláda. Tu je jedno palebné postavenie, tu druhé a tretie. Strieľajú po sebe šípy, alebo balistické strely, podľa toho, ako sú vyzbrojení. Ale to nie je ono. Slovensko je malá loď s malou ekonomikou. Preto musí prísť k dohode. Musíme komunikovať a nie sa vzájomné ostreľovať.