Národná rada SR 20. júna 2002 sa uzniesla na zákone č. 422, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom o. i. za § 88b sa vkladá nový deviaty oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie -- "Predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov." Zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2002.

Predstieraný prevod predmetu plnenia
Podľa § 88c ods. 1 predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu alebo ktorý je určený na spáchanie trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcej tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona -- "zneužitie právomoci verejného činiteľa" alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

Príkaz na predstieraný prevod sa vydáva písomne
Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu (porovnaj ods. 2 § 88c). Predstieraný prevod (ods. 3 § 88c) vykonáva orgán poverený príslušným ministrom (príslušný orgán), ktorým je:
-- minister vnútra, ak ide o Policajný zbor,
-- minister spravodlivosti, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej stráže,
-- minister financií, ak ide o colné orgány a daňové orgány,
-- minister obrany, ak ide o Vojenskú políciu,
-- minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, ak ide o Železničnú políciu.
Z ods. 4 § 88c vyplýva, že príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný na základe písomnej žiadosti vyšetrovateľa, policajného orgánu alebo príslušného orgánu (pozri už citovaný ods. 3) a v konaní pred súdom na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevod týka, ak sú tieto údaje známe. V tejto súvislosti poznamenávame, že bez príkazu podľa ods. 2 § 88c sa môže uskutočniť predstieraný prevod len vtedy, ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nie je možné získať vopred (príslušný orgán je však povinný o príkaz bezodkladne požiadať). Ak nebude príkaz do 24 hodín vydaný, príslušný orgán je povinný predstieraný prevod skončiť a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť (porovnaj ods. 5 § 88c). Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5. Pri postupe podľa ods. 1 § 88c možno v prípade potreby použiť vhodný prostriedok na zachytenie priebehu úkonu.

Sledovanie osôb a vecí
Zákonodarca v § 88d upravil, že sledovaním osoby a vecí (sledovanie) sa rozumie získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo o pohybe vecí, ktoré sa vykonáva utajeným spôsobom (sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne predpokladať, že ním zistené skutočnosti budú relevantné pre trestné konanie). Príkaz na sledovanie vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu (ods. 2). Sledovanie vykonáva (ods. 3) príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť (to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného). Ak je nevyhnutne potrebné (ods. 4), aby sa sledovanie vykonalo v obydlí (pozri § 82 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné (pozri § 12) ods. 13), príkaz na sledovanie vydáva pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nie je možné získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom (v príkaze sa uvedie obydlie alebo priestory neslúžiace na bývanie, alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie, alebo druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť). Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu alebo predsedu senátu (pozri § 18) vydať príkaz sudca alebo predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Pri vstupe do obydlia alebo priestorov neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania.

Príkaz na sledovanie môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti
Z dikcie ods. 5 § 88d je evidentné, že príkaz na sledovanie môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti:
* vyšetrovateľa,
* policajného orgánu alebo
* príslušného orgánu Policajného zboru a
* v konaní pred súdom na písomnú žiadosť prokurátora.
Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude sledovanie vykonávané (táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov). Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. Žiada sa upozorniť, že príslušný orgán Policajného zboru (ods. 6 § 88d) je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím doby uvedenej v ods. 5 § 88d. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného zboru tomu, kto vydal príkaz na sledovanie. Ak vec neznesie odklad (ods. 7 § 88d) a písomný príkaz nie je možné získať vopred, možno sledovanie začať aj bez príkazu, pravda, ak nejde o prípady uvedené v ods. 4 § 88d, ktoré sme uviedli vyššie. Príslušný orgán policajného zboru je však povinný bezodkladne dodatočne požiadať o vydanie príkazu. V prípade, že príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť. Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5 (porovnaj ods. 8 § 88d). Podľa ods. 9 § 88d v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva. Napokon treba vedieť, že ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, musia sa vyhotovené záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

Pracovný posudok
Môže zamestnávateľ poskytnúť pracovný posudok na bývalého zamestnanca budúcemu zamestnávateľovi?
JUDr. Alena Pauličková, PhD.
-- Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho odpisy. Vzhľadom na ochranu osobných údajov je zamestnávateľ povinný vydať pracovný posudok len zamestnancovi. Iným osobám zamestnávateľ nesmie o zamestnancovi podávať žiadne informácie. Výnimočne sa tak môže stať, ak to ustanoví osobitný zákon. Právo zamestnanca nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho odpisy má zabezpečiť ochranu jeho údajov a je zárukou pravdivosti a objektívnosti zápisov o zamestnancovi. Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť. Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.