Od rozdelenia federálneho československého štátu vyrobila Mincovňa Kremnica viac než miliardu slovenských obehových mincí, teda takých, ktorými denne platíme za tovary a služby. Ak by sme tieto mince poukladali vedľa seba, mohli by sme s nimi až 60-krát obkolesiť hranice Slovenskej republiky, čo je vyše stotisíc kilometrov.
Napriek tomu však výroba len pre slovenských zákazníkov nestačí na to, aby sa kremnická mincovňa, ktorá je jedným z posledných štátnych podnikov, uživila. Logicky preto hľadá nové trhy v zahraničí. "Po rozdelení federácie sme síce stratili český trh, slovenská mena sa však razila nanovo, naša zákazková náplň bola obrovská a hospodárske výsledky excelentné," spomína si na prvé tri roky po vzniku samostatného Slovenska riaditeľ kremnickej mincovne Vlastimil Kalinec. Toto krátke obdobie však stačilo na to, aby sa trh v rozhodujúcej miere nasýtil. Mincovňa stála pred rozhodnutím čo ďalej, a jedinou z možností bola orientácia na export. Momentálne je najväčším trhom nielen pre slovenskú, ale aj ostatné európske mincovne, Ázia, kde sa nachádzajú najľudnatejšie krajiny sveta. Mnohé z nich vôbec nemajú mincovne, alebo ak aj majú, ich kapacity nepostačujú. Jedným z prvých ázijských štátov, pre ktorý Kremnica vyrábala obehové mince, bola India. "Vyviezli sme tam takmer dve miliardy mincí, a aj preto sme boli v roku 1999 vyhlásení za najlepšieho exportéra SR," rozpráva o začiatkoch exportného ťaženia Kalinec.
V súčasnosti je hlavným trhom slovenských minciarov exotický Bangladéš, kde v priebehu uplynulého polroka vyhrala mincovňa dva tendre na 600 miliónov mincí v hodnote sedem miliónov dolárov. Okrem dvoch kontraktov v Bangladéši podpísal Kalinec koncom novembra aj dohodu s centrálnymi bankami v Slovinsku a Nepáli za 1,1 a 1,6 milióna eur. Sebavedomie kremnických minciarov rastie úmerne s ich úspechmi a zahraničnej konkurencie sa neobávajú. "Veríme si, pretože všetky tendre, v ktorých sme sa minulý rok stretli s európskymi mincovňami, sme vyhrali," hovorí Kalinec.
Bez agentov to nejde
V konkurenčných zápasoch o medzinárodné objednávky pomáhajú mincovni agenti. V súčasnosti ich má päť a pôsobia v Bangladéši, Indii, Nepále, Bolívii a Slovinsku. "Na zahraničných trhoch nemáte šancu efektívne pôsobiť priamo, musíte tam mať svojho agenta, ktorý monitoruje tlač a pozná miestne pomery," vysvetľuje Kalinec. Agent je zvyčajne vybraná obchodná firma z príslušnej krajiny, ktorá sleduje všetky verejné inzeráty s požiadavkami na výrobu minci, pravidelne rokuje s príslušnou centrálnou bankou a vybavuje obchodné záležitosti v súvislosti s kontraktom. Zástupcovia mincovne vycestujú väčšinou už len na podpis kontraktu. Odmenou agenta je dohodnutý percentuálny výnos z kontraktu. "Títo ľudia sú maximálne motivovaní, aby sme ten kontrakt dostali, a čím je väčší, tým viac zarobia oni a, pochopiteľne, aj my," objasňuje Kalinec.
Objednávka Národnej banky Slovenska na tento rok na výrobu 15 miliónov mincí iba mierne dopĺňa zahraničnú mozaiku kremnickej výroby. "Slovenská mena je v podstate vyrazená, robia sa len dorazby, a aj tie sa minimalizujú, pretože v priebehu niekoľkých rokov sa očakáva jej zánik a vstup do eurozóny, s čím je spojené zavedenie eura," konštatuje Kalinec.
Rušenie desať- a dvadsaťhaliernikov sa mincovne príliš nedotkne, a to aj preto, že budú v tomto roku tlačiť hlavne päťdesiathalierniky. Ráta sa totiž s tým, že v obehu vznikne väčší tlak na ich potrebu.
Okrem výroby obehových mincí sa v Kremnici vyrábajú aj pamätné mince. Minulý rok vyvážali tento sortiment aj do Albánska, Turkménska, Kirgizska, Litvy a v súčasnosti rokujú o kontrakte s Cyprom. Zákazky na pamätné mince sú aj na Slovensku. V súčasnosti sa na objednávku NBS vyrábajú strieborné napodobeniny slovenských bankoviek so zlatými doplnkami. Ich cena by mala niekoľko násobne prevýšiť nominálnu hodnotu skutočných bankoviek.
Privatizácia sa nechystá
Mincovňa je štátnym podnikom a o jej privatizácii sa zatiaľ neuvažuje. "Nemám také informácie," uviedol Kalinec. Aj väčšina významných zahraničných mincovní - britská, francúzska, španielska či nemecká - sú štátne. O privatizáciu sa pokúsili v Poľsku a Maďarsku, no nefungovalo to a mincovne sa nakoniec vrátili späť do štátnych rúk. "Som stúpencom privatizácie podnikov, ale myslím si, že mincovňa je práve tou výnimkou, kde by to asi nebolo výhodné," domnieva sa Kalinec. Bilančná hodnota mincovne nie je veľká a z tohto hľadiska by ju bola schopná kúpiť stredne veľká firma. "Hodnota mincovne nie je v jej bilančnej sume, ale v jej značke a archívoch, ktoré majú veľmi veľkú cenu," hovorí Kalinec. Okrem toho punc štátneho podniku pomáha aj v podnikaní. Najmä na trhoch v rozvojových krajinách je značka štátneho podniku podľa Kalinca veľmi užitočná. "Tým, že je to štátne, je tam garancia, že to nie je firma, ktorú môže kontrolovať nejaký záujem, ktorý by nebol celkom korektný," uzatvára šéf mincovne.
Aká je história výroby mincí v Kremnici
Vznik kremnickej mincovne súvisí s obdobím križiackych výprav. Tie prerušili obchodné vzťahy Európy s moslimským svetom, ktorý zásoboval Európu okrem iného aj zlatom. Na trhu vznikol nedostatok tohto cenného kovu. Preto sa v roku 1325 zišli v Trnave dvaja švagrovia - uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou a český kráľ Ján Luxemburský a dohodli sa na spoločných pravidlách na vydávanie mincí z drahých kovov. Výsledkom dohody bolo založenie mincovne v Kremnici, ktorá začala oficiálne fungovať 17. novembra 1328, keď Karol Róbert vydal listinu zakladajúcu podnik a povyšujúcu Kremnicu na slobodné kráľovské mesto. Kremnicu si vybral najmä preto, že sa tam nachádzali bohaté náleziská zlata. Okrem toho v neďalekých mestách - Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici, bol zasa dostatok striebra.
V Kremnici sa začali raziť dukáty s rýdzosťou 23 karátov a deväť grénov (jedna dvanástina karátu) s hmotnosťou 3,55852 gramu. Kremnické dukáty sa stali na niekoľko storočí tvrdou valutou v celej strednej Európe, pre svoju krásu a konštantne vysokú rýdzosť zlata. "Zlatý dukát mal plnú konvertibilitu počas celej svojej histórie a všetci panovníci sa podľa toho k mincovni aj správali. Bola zdrojom ich bohatstva, čo bola jedna z príčin, prečo sa mincovňa zachovala až doteraz," povedal Kalinec. Mincovňa nemá vo svojich archívoch ani približný počet všetkých zlatých dukátov, ktoré sa v nej vyrobili, pretože jej niekoľkokrát vyhorel archív. Preto sa ako-tak dajú zdokumentovať údaje iba za tretinu jej existencie. Tretinová dokumentácia hovorí, že v Kremnici sa vyrobilo 21,5 milióna zlatých dukátov. Hodnota spotrebovaného zlata by v dnešných cenách dosiahla asi jednu miliardu amerických dolárov.
Od konca 15. storočia sa začalo rozvíjať aj medailérstvo. Repliky kremnických renesančných a barokových medailí sa doteraz razia aj v niektorých zahraničných mincovniach. O významnom postavení kremnickej mincovne svedčí aj množstvo vyrobenej produkcie, ktorá v porovnaní s inými mincovňami bola vyššia, hoci v tej dobe sa ešte razili mince vo Viedni, v Prahe, Štajerskom Hradci, Bratislave, Alba Júlii, Nagy Banyi, Halle a v Kutnej Hore. Najväčší objem výroby zaznamenala kremnická mincovňa v druhej polovici 18. storočia za cisárovnej Márie Terézie. V poslednej štvrtine 19. storočia sa stala jedinou mincovňou bývalého uhorského kráľovstva a mala tiež monopol na rafináciu drahých kovov. V súčasnosti mincovňa vyrába okrem mincí a medailí aj plakety, odznaky, služobné označenia, kravatové spony, kľúčenky, insígnie s reťazou, štítky a vizitky.