Katastrofa Aralského jazera sa prejavuje v poškodení DNA

Obavy o zdravie ľudí žijúcich okolo miznúceho Aralského jazera v Strednej Ázii sa v poslednom čase zvýšili. Nová štúdia preukázala vysoké poškodenie DNA, ktorým možno vysvetliť abnormálne vysoký výskyt rakoviny. Posledné výskumy zároveň potvrdzujú, že Aralské jazero sa vytráca tak rýchlo, že by mohlo v priebehu pätnástich rokov zmiznúť úplne, napísal spravodajský server BBC News.
Kedysi štvrtá najväčšia zásobáreň pitnej vody na svete postupne vysychá v dôsledku zlej koncepcie zavlažovacích zariadení, ktoré majú dodávať vodu bavlníkovým poliam.
Minulosťou sú chladivé vetríky, ktoré kedysi robili z mesta Mujnak atraktívne miesto. Tento rybársky prístav sa mohol chváliť plnými dokmi a najväčším rybárskym závodom v Sovietskom zväze. Teraz sa možno k tomuto vnútrozemskému moru dostať po dlhej ceste nehostinným terénom. I tá najčistejšia voda je tu nebezpečne slaná.
Prach je všadeprítomný a obsahuje toxické látky, ktoré sa dostávajú do potravinového reťazca. Dosah na zdravie ľudí je priam devastujúci. Podvýživa je rovnako bežná ako chudokrvnosť a tuberkulóza. Obzvlášť alarmujúci je vysoký podiel zvláštneho druhu rakoviny, a to rakoviny hrtanu, ktorej výskyt je tu najvyšší na svete. Až osemdesiat percent prípadov rakoviny sa týka práve tohto orgánu. Roky bolo za pravdepodobnú príčinu označované nadmerné používanie pesticídov a herbicídov na obrovských bavlníkových plantážach južne od Aralského jazera. Nové výskumy to teraz potvrdzujú.
Doktor Spencer Wells z Oxfordskej univerzity študoval vzorky DNA odobraté miestnym obyvateľom a odhalil rozsiahle genetické poškodenie. Najvyššie, až päťnásobné, bolo zistenie u zamestnancov fariem, ktorí prichádzajú najviac do styku s chemikáliami. Podľa Wellsa to môže mať dlhodobé dôsledky. Hrozba ochorenia na rakovinu sa netýka len súčasných ľudí, ale aj ich detí a vnukov. Ešte však nie je dokázané, či sa genetické zmeny u dospelých skutočne prenášajú na ďalšie generácie. To si vyžiada ďalšia štúdia. V každom prípade najviac obsadené sú v miestnej hlavnej nemocnici izby s onkologickými pacientmi. Jedným z nich je 61-ročný Saparbej Kazachbajev, biológ, ktorý strávil posledných tridsať rokov na brehu Aralského jazera štúdiom príčin jeho postupného miznutia. Teraz sa zotavuje z liečby po operatívnom odstránení nádoru hrtanu. Nemá silu sa ani zodvihnúť z postele a slabučkým hlasom vysvetľuje, aký dvojnásobne zhubný účinok na ľudské zdravie majú jedovaté soli obsiahnuté vo vzduchu. Dostávajú sa nielen priamo zo vzduchu do dýchacieho systému, ale vstupujú tiež aj do potravinového reťazca cez rastliny a zvieratá, ktoré sa konzumujú.
Vláda Uzbekistanu popiera, že by mala nejaké veľké problémy so zdravím obyvateľov. Najhoršie postihnutou oblasťou je provincia Karakalpakstán. Námestník ministra zdravotníctva Atajan Hamrajev pripúšťa, že sú určité problémy, ale údajne sú pod kontrolou. Na otázku, či je rozumné pokračovať v pestovaní bavlny vzhľadom na to, že sa tak odčerpáva všetka voda, ktorá kedysi tiekla do Aralského jazera, a pribúda dôkazov o zdravotných rizikách vyplývajúcich z chemikálií rozprašovaných na plodiny, odpovedal: "Bavlna je najväčší exportný produkt Uzbekistanu." Podľa jeho názoru by zastavenie produkcie bavlny malo horší dosah na zdravie ľudí, pretože by znamenalo ich prázdne žalúdky. "Nie je tu iná možnosť," povedal.
Na bavlníkových poliach teda vládne ruch, jazero sa naďalej scvrkáva a vysychá a nemocnice sa ťažko vyrovnávajú s návalom chorých.