Vo všeobecnosti platí:
1. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí.
2. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o jeho nezákonnosti sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.
3. Doba pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa posudzuje ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní.
4. Zamestnancom, ktorí nie sú účastníkmi štrajku, umožní zamestnávateľ výkon práce. Ak títo v dôsledku štrajku nemôžu vykonávať prácu, prípadne vykonávajú iné činnosti. Na ich mzdové nároky sa vzťahujú osobitné predpisy.