Aj vy ste si vložili svoje peniaze do niektorého z nebankových subjektov? Aký typ zmluvy ste uzavreli? Viete aké sú vaše práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z uzavretej zmluvy? Spôsoby akými nebankové subjekty zhromažďujú prostriedky sú najčastejšie zmluvy o tichom spoločenstve, správe finančných prostriedkov, zmluvy o pôžičke a členský vklad v družstve. Na jednotlivé spôsoby sa vzťahujú rôzne právne predpisy.
Charakteristika používaných zmlúv
Zmluva o tichom spoločenstve -- zmluvou sa vkladateľ zaväzuje poskytnúť vklad a podieľať sa na podnikaní spoločnosti, za čo sa spoločnosť zaväzuje vyplatiť tichému spoločníkovi časť zisku. To však platí v iba prípade, ak spoločnosť reálne vyprodukovala zisk. V prípade straty sa spoločník podieľa na strate, ak v zmluve nie je stanovené inak. Zmluva o tichom spoločenstve však nemôže garantovať výšku výnosov.
Zmluva o termínovanom predaji akcií -- v tomto prípade nakupuje investor akcie spoločnosti, pričom sa spoločnosť zaväzuje, že tieto akcie po určitej dobe odkúpi, a to za vopred dohodnutú cenu. Odkúpenie akcií po 3 rokoch je daňovo zvýhodnený.
Zmluva o pôžičke -- spoločnosť si berie od investora pôžičku a za jej splnenie sa zaručuje celým svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom, často aj nad rámec základného imania zapísaného v obchodnom registri.
Odkúpenie zmenky -- spoločnosť vydáva zmenku, za ktorú ručí často materská spoločnosť. Zmenka umožňuje investorovi v určenej lehote žiadať úhradu sumy uvedenej na zmenke.
Zmluva o vklade komandistu -- využívajú ju komanditné spoločnosti. Prijímaním vkladov od komandistov navyšujú svoje základné imanie. Spoločnosť má podľa zákona zaregistrovať výšky vkladov komandistov v obchodnom registri, avšak komanditné spoločnosti túto povinnosť často nerealizujú.
Zmluva o správe finančných prostriedkov -- spoločnosť tu vystupuje ako sprostredkovateľ obchodovania na finančných trhoch. Zmluva je zväčša formulovaná ako mandátna zmluva, čiže spoločnosť sa v nej zaväzuje, že na účet a v mene investora vykoná nejakú obchodnú činnosť.
Členský vklad v družstve -- investor sa stáva členom družstva s právom účasti na členskej schôdzi.
Z právno--organizačných foriem, ktoré pozná slovenský právny poriadok, využívajú nebankové subjekty takmer všetky. Najviac je používaná forma spoločnosti s ručením neobmedzeným (s. r. o.), na založenie ktorej stačí 200 000 Sk ako základné imanie. Vlastnícka štruktúra viacerých nebankových subjektov je však značne neprehľadná, nakoľko sú súčasťou majetkových prepojení viacerých právnických osôb. Zodpovednosť za prevzaté záväzky vo všetkých právno--organizačných formách podnikania sa odvíja od majetku alebo sa môže odvíjať od základného imania, ktoré však nemusí korešpondovať so sumou vyzbieraných prostriedkov, ktorá býva niekoľko násobne vyššia.
Charakteristika právnych foriem podnikania
Fyzická osoba -- v prípade, že zmluvu uzatvára fyzická osoba, ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom.
Spoločnosť s ručením obmedzeným -- s. r.o. ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za spoločnosť do výšky svojho nesplateného vkladu.
Akciová spoločnosť -- spoločnosť ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom.
Verejná obchodná spoločnosť -- vo v. o. s. ručia spoločníci spoločne a nerozdielne všetkým svojim majetkom.
Komanditná spoločnosť -- komandisti (t. j. investori, ktorí realizujú vklady prostredníctvom zmluvy o vklade komandistov) ručia do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, komplementári celým svojím majetkom.
Družstvo -- družstvo ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom.
Spoločným znakom všetkých nebankových subjektov je sľubovanie vysokých výnosov prostredníctvom reklamy. Pri sľubovaní nereálnych výnosov a vysokých úrokoch požadujúcich pri poskytovaní pôžičiek vyvstáva otázka, či nejde o činnosť za hranicou zákona. Slovenský trestný poriadok pozná trestný čin úžery (par. 253). Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto zneužívajúc niečiu tieseň alebo neskúsenosť dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere. Pri aplikácii tohto ustanovenia trestného zákona treba rozlišovať dve možnosti. A to, že nebankový subjekt zhromažďuje prostriedky od občanov za vysoký sľubovaný výnos. V tomto prípade by mali byť zodpovední investori, bolo by nevyhnutné preukázať ich úmysel, ako aj tieseň nebankového subjektu. Problém je predovšetkým v preukázaní úmyselného zavinenia zo strany investorov. V prípade, ak nebankový subjekt požičiava peňažné prostriedky za vysoké úroky je reálnejší predpoklad úmyselného zavinenia nebankového subjektu pri zneužití tiesne dlžníkov. Vyvodenie tresno-právnej zodpovednosti v činnosti nebankových subjektov je úlohou orgánov štátu.
Vlastníctvo zhromaždených peňažných prostriedkov
Peňažné prostriedky zhromaždené nebankovými subjektmi nie sú, na rozdiel napr. od podielových fondov správcovských spoločností, oddelené od majetku nebankových subjektov a tieto aktíva sa účtujú spolu s aktívami nebankového subjektu. V prípade zmluvy o tichom spoločenstve ako aj v prípade zmluvy o pôžičke prechádza nebankový subjekt vlastnícke právo k peňažným prostriedkom. Samotné ustanovenie par. 674 Obchodného zákonníka ustanovuje, že ak sa zmluvou neurčuje inak, stáva sa podnikateľ prevzatím veci, s výnimkou nehnuteľných vecí, jej vlastníkom. Pri zmluve o pôžičke sa takisto prevádza vlastnícke právo v prospech dlžníka, pretože jej predmetom sú veci toho istého druhu, predovšetkým peniaze. Ak by nedochádzalo k prevodu vlastníckeho práva, išlo by o nájom a nie o pôžičku. V prípade veľkého množstva vkladateľov nebankového subjektu, keď ich vklady prevyšujú jeho základné imanie, sa stávajú tieto prostriedky aktívom nebankového subjektu a v právnom zmysle jeho vlastníctvom. Nebankový subjekt s nimi môže ľubovoľne nakladať, bez zákonného obmedzenia. Práve táto skutočnosť evokuje nebezpečenstvo spreneverenia majetku nazhromaždeného od občanov.
Vklad
Oprávneným subjektom na vyberanie vkladov od fyzických a právnických osôb sú v zmysle zákona o bankách len banky. Vkladom sa podľa tohto zákona rozumejú zverené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu. Bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neurčuje inak. Týmto zákonom je Obchodný zákonník a jeho ustanovenia v par. 59, 223, a 673. Prvé dva sa vzťahujú na vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti a na vklad člena družstva, tretí upravuje zmluvu o tichom spoločenstve. Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa par. 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov. Aj napriek tomuto obmedzeniu je tu stále možnosť uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve. Výnos z tejto zmluvy je zdaňovaný osobitnou sadzbou dane. Avšak rozmer, ktorý stanovil spomínané nebankové subjekty má ďaleko od toho, aby všetci veritelia, ktorí uzavreli zmluvy o tichom spoločenstve mali záujem sa podieľať na podnikaní týchto subjektov. Podľa analýzy Asociácie správcovských spoločností, jediné čo ich viedlo k investovaniu je reklamou sľubovaný vysoký výnos, pričom v reklame sa nespomína tiché spoločenstvo a podieľanie sa na podnikaní týchto spoločností. V snahe vyhnúť sa inštitútu vkladu v zmysle zákona o bankách, žiadna nebanková finančná spoločnosť neproklamuje, že vyberá od občanov vklady. Vo všetkých troch analyzovaných spôsoboch zhromažďovania peňažných prostriedkov sa nebankové subjekty vyhýbajú slovu vklad. Prijímanie voľných prostriedkov od obyvateľov je v zmluvách uzatváraných medzi nebankovými domami o občanmi formulované ako tiché spoločenstvo, pôžička, prevzatie finančných prostriedkov alebo predaj cenných papierov zaručenými zmenkami. Všeobecné ustanovenia o vkladoch sú v Občianskom zákonníku a ustanovujú inštitút vkladu nasledovne:
* zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou (vkladateľom) a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom (par. 778). Na základe par. 779 Občianskeho zákonníka má vkladateľ právo na úroky alebo iné majetkové výhody určené peňažným ústavom. V zmysle týchto ustanovení Občianskeho zákonníka nie je možné sľubovať konkrétny výnos za príjem peňažných prostriedkov a zároveň nepovažovať tento príjem za vklad v zmysle zákona o bankách. Výnos v podobe úrokov je oprávnený garantovať len peňažný ústav.
* v zmysle zákona o kolektívnom investovaní, ani správcovské spoločnosti nemôžu garantovať pevný výnos, ale iba možnosť zhodnotiť peňažné prostriedky pričom vždy musia upozorniť na skutočnosť, že minulý výnos nie je zárukou budúcich výnosov.
* ustanovenie par. 59 Obchodného zákonníka upravuje iný druh vkladu, a to vklad spoločníka do spoločnosti. Dokonca aj samotné ustanovenia o tichom spoločenstve používa slovné spojenie vklad, na obe sa však vzťahuje spomínaná výnimka uvedená v zákone o bankách. Pri oboch vkladoch sa však zákon nezmieňuje o pevných výnosoch. Vkladateľ má právo na vyplatenie podielu na zisku, nie však na pevný výnos, ktorý je predmetom reklamných kampaní nebankových subjektov.
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluvu o tichom spoločenstve používala pri zbieraní vkladov od občanov väčšina nebankových subjektov. Právna úprava zmluvy o tichom spoločenstve sa nachádza v Obchodnom zákonníku (§ 673 -- 681). Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní. Podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Zmluva vyžaduje písomnú formu. Predmetom vkladu môže byť nielen určitá peňažná suma, ale aj určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní. Spoločným znakom uzatváraných zmlúv o tichom spoločenstve je vylúčenie použitia ustanovenia § 675 Obchodného zákonníka na právny vzťah založený zmluvou. Toto ustanovenie priznáva tichému spoločníkovi oprávnenie nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa zúčastňuje. Takisto je vkladateľ oprávnený požadovať od podnikateľa rovnopis ročnej účtovnej závierky. Podľa analýzy Asociácie správcovských spoločností vylúčenie tohto oprávnenia bolo zo strany nebankových subjektov zámerné. Úplné paralyzovanie ochrany vkladateľa iba potvrdilo neprehľadnosť zhodnocovania zhromaždených prostriedkov.
Ďalším nejasným ustanovením pri zmluve o tichom spoločenstve je stanovenie pevného výnosu za vložené prostriedky. Je viac ako sporné byť schopný vyplácať výnosy -- teda podiel na zisku -- na tri, šesť, deväť mesiacov vopred. Rozdelenie zisku sa predsa môže urobiť až po skončení hospodárskeho a účtovného roku. Aj podľa § 676 Obchodného zákonníka je pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania rozhodná ročná účtovná závierka. Tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto lehota od schválenia tejto závierky v súlade s jej stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom. V prípade neskoršej straty nie je spoločník povinný prijatý podiel na zisku vracať. Teda až po účtovnej závierke a odvedení dane do štátneho rozpočtu môže prísť k rozdeleniu zisku. Môže vzniknúť situácia, že organizácia vytvorí vyšší zisk, ako pôvodne predpokladala, a tak by mala prerozdeliť väčšiu sumu, ako pôvodne sľubovala svojim tichým spoločníkom. Zisk však môže byť aj nižší, ak sa zámery spoločnosti nepodarili.
S rozdelením zisku je spojená aj prípadná strata podnikateľa, na ktorého podnikaní sa podieľa tichý spoločník. Obchodný zákonník počíta aj s touto možnosťou. V zmysle ustanovenia § 677 sa vklad tichého spoločníka znižuje o podiel na strate. Tichý spoločník nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad dopĺňať a na strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu. Obe zmluvy o tichom spoločenstve uzatvárané spomínanými spoločnosťami obsahujú ustanovenie -- zmluvné strany sa dohodli, že tichý spoločník sa nebude podieľať na prípadnej strate z podnikateľskej činnosti podnikateľa. V úvodných ustanoveniach týchto zmlúv je stanovená povinnosť vyplatiť pevný podiel na zisku z výšky vložených prostriedkov. Je zvláštne, že najprv sa podnikateľ zaviaže vyplatiť podiel na zisku a potom sa zmluvné strany dohodnú na tom, že sa tichý spoločník nebude podieľať na prípadnej strate. Zmluvy o tichom spoločenstve zvyčajne obsahujú okrem iných skutočností aj nevýhodné výpovedné podmienky (napr. 6 mesiacov). Keďže sú zmluvy uzatvárané len na dobu určitú pre ťažkopádnu možnosť vypovedania sa stávajú prostriedky uložené v týchto nebankových spoločnostiach nelikvidné. V prípade potreby likvidných prostriedkov má tichý spoločník značne obmedzenú možnosť ako sa dostať späť k svojim prostriedkom. Ako garanciu za vklad používajú niektoré spoločnosti vydanie zmenky, ako istotu prezentujú možnosť jej spätnej kúpy alebo možnosť prevodu na tretiu osobu. Ak sa dostane obchodná spoločnosť do finančných problémov, je hypotetické či bude ochotná odkúpiť od svojich tichých spoločníkov vystavené zmenky. Podobne je to v prípade tretích osôb, ktoré si určite preveria, kto je vystaviteľom ponúkanej zmenky. Hoci pri zmenke poskytuje Občiansky súdny poriadok jednoduchú a pomerne rýchlu príležitosť na vydanie zmenkového rozkazu a následnej exekúcie, ak je nebankový subjekt bez akýchkoľvek aktív, tichý spoločník sa k svojim prostriedkom nedostane tak či tak, pretože jednoducho niet čo exekuovať. Nebankové subjekty ponúkajú aj možnosť poistenia financovaného z výnosov vloženého vkladu tichého spoločníka. Je však veľmi rizikové spoliehať sa na dlhodobú existenciu nebankových subjektov vzhľadom na nejasnosť a netransparentnosť zhodnocovania zhromaždených prostriedkov a nereálnosť sľubovaných vysokých výnosov. Spomenuté modifikácie zmlúv o tichom spoločenstve posúvajú tento právny vzťah na hranicu jeho súladu s úpravou tichého spoločenstva v Obchodnom zákonníku. Napriek tomu zmluvy o tichom spoločenstve spĺňajú v zmysle § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka podmienku podstatných náležitostí tohto právneho inštitútu. Z tohto dôvodu sa na obe zmluvy vzťahuje výnimka zákona o bankách pri prijímaní vkladov, hoci vylučujú ďalšie dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka.
(Pokračovanie v piatok 15. februára)