Prax ukazuje, že legislatíva je v prípade protischránkovej iniciatívy ešte nedoladená. Tvrdí to partner advokátskej kancelárie Ružička Csekes Jan Azud. Za problémy označuje najmä administratívnu záťaž, technické problémy systému a nepredvídateľnosť postupu registrového súdu.
Po novom totiž platí, že ak chcú firmy robiť biznis so štátom a nadobúdať finančné prostriedky v hodnote prevyšujúcej 100 tisíc jednorazovo alebo v úhrne prevyšujúcej sumu 250 tisíc eur v kalendárnom roku, musia sa registrovať. Samotný zápis realizuje oprávnená osoba, ktorou môže byť napríklad advokát alebo banka.
Problémová registrácia
Zákon napríklad počíta s prípadom, keď z objektívnych dôvodov nie je možné určiť konečného užívateľa výhod. Je to napríklad vtedy, ak za firmou stojí veľké množstvo vlastníkov, alebo ak sú akcie firmy či materskej spoločnosti obchodované na burze cenných papierov. V takom prípade sa do registra zapisujú členovia vrcholového manažmentu tejto firmy, ktorými sú podľa zákona členovia jej štatutárneho orgánu, prokuristi a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Ján Azud hovorí, že zápis členov vrcholového manažmentu v praxi neprináša absolútne žiadnu pridanú hodnotu z hľadiska účelu zákona, ale naopak obrovskú administratívnu záťaž pre nadnárodné korporácie. ktoré už aj tak zápasia s rôznymi byrokratickými požiadavkami v súvislosti s podnikaním na Slovensku. „V prípade takýchto spoločností totiž bežne napĺňajú definíciu vrcholového manažmentu desiatky až stovky osôb,“ vysvetľuje Azud.
Podľa neho elektronický spôsob registrácie prináša v praxi obrovské množstvo problémov, o ktorých registrový súd možno ani nevie. Azud dodáva, že formuláre zápisov a verifikačné dokumenty obsahujúce väčšie množstvo údajov systém nevie opakovane načítať, prílohy bežne neprechádzajú. „Námietky pri odmietnutí zápisu nemôžete podať ihneď, musíte čakať, kým si systém „uvedomí“, že bol návrh odmietnutý, čo z nepochopiteľných príčin trvá aj celý pracovný deň.“ opisuje technické nedostatky systému partner advokátskej kancelárie.
Nekonzistentnosť súdu
Postup a rozhodovanie vyšších súdnych úradníkov na registrovom súde je podla Azuda nekonzistentný. „Prax sa neustále mení a častokrát môžeme napriek desiatkam zrealizovaných zápisov len s napätím očakávať, či bude nasledujúci zápis vykonaný. V rámci elektronickej platformy pritom neexistuje žiadna možnosť operatívnej komunikácie, v rámci ktorej by sa dali dokumenty upraviť alebo doložiť podľa požiadavky príslušného vyššieho súdneho úradníka,“ dodáva Ján Azud.