Okrem doznievajúcej epidémie koronavírusu tu máme za humnami vojnu, nevídanú energetickú krízu, do neba rastúcu infláciu, a hlavne centrálne banky zvýšili kvôli rastúcim cenám úroky na úrovne, ktoré sme nevideli desiatky rokov a mnoho ľudí a ani firiem nie je na toto zdraženie pripravených.

„Niet divu, že sa ceny hlavných aktív, ako sú akcie a dlhopisy zrútili často o desiatky percent. Zle je teda ako dynamickým, tak konzervatívnym investorom. Záchranou nebolo ani zlato, ktoré opäť nepotvrdilo svoju povesť ochrancu proti krízam či inflácii. Len tak na okraj spomeniem aj koniec rozprávky o nekonečnom raste hodnoty virtuálnych mien,“ hovorí Samuel Deák, investičný analytik finančnej spoločnosti Simplea. Ako sa teda postaviť k novému roku a čo s najväčšou pravdepodobnosťou môžeme čakať?

Koniec dobrej éry?

Najprv si musíme uvedomiť, že útek do bezpečia a neustály prílev negatívnych správ často tlačia investorov na predaj za extrémne nízke ceny a korekcia je potom väčšia, než by bolo nutné. Veď napríklad technologický index NASDAQ bol v jednej chvíli o 35 % nižšie oproti začiatku roka. K negatívnej nálade prispieva aj koniec mnohoročného liatia peňazí centrálnymi bankami do systému.

Centrálne banky sa po určitom váhaní zľakli inflácie a inflačné peniaze sťahujú, ako to len ide. Úbytok likvidity vo finančnom systéme spôsobuje problémy a výpredaje sú tak častejšie. Spomeňme si na nedávny problém nepripravených anglických dôchodkových fondov.

„Východisková situácia lokálneho investora sa nám zdá jasná. Energetická kríza na krku, predražujúce sa dlhy štátu, slabá vláda a nepríjemná inflácia. No jednoducho všetko vyzerá zle. Musíme však opustiť myslením našu malú stredoeurópsku kotlinu a náhle zistíme, že situácia nie je až taká zlá,“ upozorňuje Samuel Deák.

Pozrime sa na svet príležitostí

Európa ako celok má dostatok zdrojov (peňažných aj energetických), aby celú situáciu dokázala prežiť. Konflikt na Ukrajine nikam negraduje a zo strany Európskej centrálnej banky to nevyzerá na obzvlášť prísnu menovú politiku, skôr naopak. Hneď je lepšia nálada, ale to nie je koniec. Zamierime ešte ďalej mimo Európy na hlavné akciové finančné trhy, a to do USA. A tam je situácia ešte lepšia. Netrápi ich heterogenita Európy. Väčšina „Amíkov“ ani nevie, kde Ukrajina je, energeticky je USA samostatné, tak snáď len trocha tej inflácie.

Na tej však usilovne pracuje Americká centrálna banka (FED), ktorá svojou prísnou menovou politikou drží silný dolár a tým vyváža infláciu von, napríklad do Európy. „Americké akcie síce tiež nezažívajú najlepší rok, ale berme to ako ozdravnú korekciu, ktorá ceny akcií očistí o prestrelené hodnoty,“ dodáva investičný analytik Deák.

Na trhy sa vracia realita

Napríklad ocenenie technologického sektora bolo evidentne prepálené, rovnako tak ako mnoho firiem, často mladých, nebolo vôbec pripravených na situáciu, keď nebudú peniaze zadarmo a svoj biznis mali založený na lacných úveroch, ktoré teraz už také lacné nie sú.

A ani tržby pri očakávanom spomalení toľko neporastú. Trhy sa teraz zakolísali, ale do budúcnosti vyjdú oveľa silnejšie a nie je dôvod veriť v opätovný rast v roku 2023. Čo bude spúšťačom otočky smerom nahor? „Trhy počítajú s určitou recesiou, ale vo chvíli, keď inflácii dôjde dych a trhy začnú vsádzať na opätovný pokles úrokov v USA, budeme svedkami svižného zotavenia amerického akciového trhu. Zatiaľ je vrchol inflácie v USA očakávaný v priebehu 1. štvrťroka 2023. Výkonnosť amerických akciových trhov by som očakával cez 10 percent,“ doplňuje finančný konzultant Peter Horčiak.

V Európe sa trhy budú spamätávať dlhšie

Európske hospodárstvo je na tom znateľne horšie. Nízka efektivita, roztrieštenosť ekonomík a sociálne závažia na nohe už dlhodobo tiahnu ocenenie európskych akcií dole a ich celosvetový význam rýchlo klesá. Investori síce vidia, že európske akcie sú lacné, ale keď nevidíte inovácie, bojujete s prebujnenou administratívou a zbytočnými nákladmi a kde chýba akákoľvek flexibilita, tam bohatstvo nenájdete.

„Aby toho nebolo dosť, tak sa európske politické elity rozhodli, že Európa bude lídrom v plnení „zelených a sociálnych cieľov“. Počet európskych nariadení a povinností, ktoré je potrebné kvôli tomu plniť rastie, rovnako tak ako náklady na ich plnenie. Výsledkom je enormný tlak na neefektívnosť a strata konkurencieschopnosti európskeho priemyslu ako celku. Príkladom je tlak na úplnú elektrifikáciu automobilového priemyslu, ktorá je nielen neefektívna, ale hlavne drahá a v konečnom dôsledku svojim spôsobom chudobní dotujú bohatých,“ upozorňuje Horčiak. Keď k tomu pridáme energetickú krízu, kde sa jednotlivé štáty správajú ako slony v porceláne a blízkosť ukrajinského konfliktu, nemám pre európske akcie takú dobrú správu ako pre americké.

Určitú kladnú výkonnosť po súčasných „zľavách“ možno čakať, a to vďaka zastaveniu inflácie a zníženiu tlaku zo strany vyšších úrokov. Ale nič viac.

Zlé obdobia nikdy netrvajú večne

Bohužiaľ pri zlate sa potvrdilo, čo ekonomická teória tvrdí už dlho. Zlato je síce laikom vnímané ako uchovávateľ hodnoty a niečo, čo pretrvalo stáročia, ale investične to žiadny trhák nie je. Ide o špekulatívnu komoditu, ktorej hodnota veľmi kolíše, rast ceny nezodpovedá rastu ekonomiky a so slovenskou infláciou má len pramálo spoločného.

Tí, ktorí dlhodobo vsádzajú na zlato, z roka na rok reálne strácajú hodnotu a uniká im dlhodobý výnosový potenciál, ktorý majú akcie či dlhopisy.  V podstate kúpili veľmi drahú poistku (za nemalé poplatky) proti celosvetovej systémovej katastrofe, kedy sa zrútia finančné trhy a ľudia sa vrátia k deľbe práce a bude sa platiť zlatom a soľou.

Našťastie ani svetová pandémia, ani náhla vojna v Európe so všetkými svojimi konsekvenciami k tomuto výsledku neviedli. A zlato ani v týchto situáciách nepotvrdilo svoju povesť a jeho cena nikam nevyletela. Dobrou správou ale je, že už teraz je k dispozícii mnoho možností, ako chrániť, a pritom zhodnocovať svoj majetok aj pri týchto situáciách.

Zlato zamieri postupne tam, kam má, a teda do elektrotechniky a šperkárstva a vo finančníctve mu zostane malá rola nekvalitného aktíva na diverzifikačné účely.

„Zabudol som dodať, ako by som odhadol jeho vývoj v roku 2023. Vzhľadom na určité upokojenie situácie by som očakával skôr pokles či stabilitu ceny zlata. Realitný trh nie je taký flexibilný a rýchly ako finančné trhy, a tak sa tu všetko deje s oneskorením. Zjednodušene povedané, spomalenie ekonomiky, úbytok prebytočnej likvidity a vyššie úroky rozhodne dopadnú na ceny rezidenčného bývania. Predsa len kupci budú mať hlbšie do vrecka a investori budú chcieť vyšší výnos, čo sa im inak, než cez lacnejšie nákupy nepodarí,“ dodáva Horčiak.

Tu sa teda môžeme dočkať významných poklesov ceny v závislosti od regiónu a veku nehnuteľnosti. Svojím spôsobom aj hotovosť pod vankúšom je druh investície. Vzhľadom na to, ako sa vyvíjali ceny aktív tento rok, tak platilo že „Cash is king“. Avšak s výhľadom na očakávaný pozitívny vývoj akcií alebo dlhopisov v roku 2023 bude novo platiť „Cash is trash“.

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Simplea.