Za akých okolností môže dieťa zdediť dlhy po svojich rodičoch?
Pri dedení dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom rozsahu, čiže nevstupuje len do práv, ale bude musieť niesť zodpovednosť aj za dlhy poručiteľa. Jednoducho povedané, dedič nededí len majetok v rámci dedičstva, ale aj dlhy. Dedenie nemá byť pre ktoréhokoľvek dediča, teda či už dieťa, manželku alebo rodičov poručiteľa majetkovým rizikom, a preto dedič vo všeobecnosti zodpovedá za dlhy poručiteľa, ale iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Predmetom zodpovednosti dedičov sú len tie povinnosti, ktoré vznikli do okamihu poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli, avšak len v rozsahu ich zdedeného podielu. Ak je dedičov viac, zodpovedajú pomerne podľa toho, aký podiel z dedičstva nadobudli. To, či o dlhoch dedičia vedeli alebo či vyšli najavo až v priebehu dedičského konania, je irelevantné.
Existuje možnosť odmietnuť dedičstvo, ktoré zahŕňa dlhy? Ak áno, aký je postup?
Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo. Právna úprava umožňuje každému dedičovi jednak odmietnuť dedičstvo alebo v prípade, ak je takzvane predlžené, môžu sa dediči dohodnúť s veriteľmi, že im dedičstvo prenechajú na úhradu ich dlhov. Predlžené dedičstvo znamená, že dlhy sú vyššie ako hodnota majetku, alebo sú dlhy skoro rovnako vysoké ako hodnota majetku. Vzhľadom na odmietnutie dedičstva to v praxi prebieha tak, že po smrti poručiteľa bude dedičovi doručené oznámenie o začatí dedičstva, pričom v rámci oznámenia bude dedič poučený o možnosti ho odmietnuť. K odmietnutiu dedičstva môže dôjsť dvoma spôsobmi, a to jednak ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu, a to osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Takýto prejav vôle je však časovo limitovaný, keďže vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je možné urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bolo spomenuté oznámenie doručené. Odmietnuť dedičstvo možno len v celosti, to znamená, že sa odmieta celé, nie je možné odmietnuť len jeho časť. Čo sa týka dohody dedičov s veriteľmi, je dôležité uviesť, že s dohodou musia súhlasiť všetci dedičia a tiež veritelia, ktorých pohľadávky boli dedičmi zaradené do pasív dedičstva. Ak je veriteľov viac, dohoda musí obsahovať presne, čo ktorý z veriteľov nadobúda z dedičstva. Ak je dohoda určitá, zrozumiteľná a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, súd takúto dohodu schváli. Môže ísť napríklad o situáciu, že veriteľ má pohľadávku v hodnote 100-tisíc eur a v rámci dedičstva je len nehnuteľnosť v hodnote 70-tisíc eur. Dedičia sa môžu s veriteľom dohodnúť, že mu prenechajú nehnuteľnosť na úhradu dlhu, teda na podklade dohody veriteľ získa nehnuteľnosť a dedičia nebudú nič dediť. Ak súd takúto dohodu neschváli, vykoná sa likvidácia dedičstva.
Aký je rozdiel medzi dedením dlhov v prípade manželov a v prípade detí zosnulého?
Zostáva vám 60% na dočítanie.