Chodia na stavby do Česka. Za pás do automobilky Audi v Győri. Opatrovať rakúskych seniorov. Robiť IT v Londýne, operovať do nemeckých nemocníc. Našinci pracujúci v zahraničí.
Dnes sa mnohí z nich kvôli vládnym opatreniam proti koronavírusu nedokážu dostať späť na Slovensko. No nie je to iba o smútku za rodinou. Prísne slovenské opatrenia v podobe uzavretých hraníc a štátnych karantén, aj ekonomický prepad, ktorému čelí celá Európa, majú vážne dopady na ich životy.
Kým tí kvalifikovanejší sa o svoju budúcnosť zrejme až tak báť nemusia, inak je to s tými druhými. Pri prepúšťaní sú migranti prví na rane, povedal expert na zamestnanosť Michal Páleník z Fakulty managementu Univerzity Komenského. A v migrovaní sú Slováci únijnou jednotkou.
1. Migrovanie máme v krvi
Bolo to približne pred 200-tisíc rokmi, keď Homo erectus začal putovať z východnej Afriky smerom na sever. Pomaly, postupne kolonizoval celú Zemeguľu. Sťahovanie je staré ako ľudstvo samo. Už stáročia to platí aj pre obyvateľov územia, ktoré dnes nazývame Slovensko. A pre nás dokonca viac než pre mnohé iné krajiny.
Vezmime si len exodus Slovákov na sklonku 19. storočia. Séria hladomorov a epidémií vyháňala za hranice stále väčšie počty našincov. Na prelome storočí odišlo do Spojených štátov približne pol milióna Slovákov. Ďalších zhruba 200-tisíc tam vycestovalo v čase Prvej Československej republiky.
480-tisíc Slovákov sa vysťahovalo do USA v rokoch 1899 až 1919
Cestovať za lepším životom sme neprestali ani potom. Aj v čase socializmu, keď bolo opustenie republiky trestným činom. Vtedy Slováci pendlovali aspoň vnútri spoločného štátu s Českom.
Napríklad v 60-tych rokoch pracovalo na českom území 80-tisíc našincov, bydlisko však mali na Slovensku. Pravidelne teda dochádzali za prácou, opísal v rozhovore pre HN šéf Sociologického ústavu Slovenskej akadmémie vied Miloslav Bahna.
Po Nežnej revolúcii sme postupne začali odchádzať pracovať do zahraničia. Zlom prišiel v roku 2004, keď sme sa stali súčasťou Európskej únie. Veľká Británia a Írsko otvorili novým členom pracovný trh bez obmedzení.
“V porovnaní s Maďarskom a Českom migrujeme viac. Podobne ako Poliaci,” povedal Bahna. S tým, že kým Poliaci zväčša “vonku zostali”, Slováci sa vracajú späť domov.
2. Vysoký podiel oproti iným krajinám
Aký je stav dnes? Takmer 130-tisíc Slovákov pracuje v zahraničí krátkodobo. Znamená to, že dochádzajú za robotou do cudziny denne, na týždňovky či turnusy. Prípadne si idú privyrobiť a do jedného roka sa vrátia späť. Na prvý pohľad to nemusí vyzerať veľa. V skutočnosti však ide o 5,6 percenta zamestnaných Slovákov, čo nás v krátkodobej migrácii radí na prvé miesto v Európskej únii.
To nie je všetko. Ide len o tých, ktorí sa v krátkych časových periódach pravidelne vracajú domov. Ďalšie desaťtisíce sú usadení vo Veľkej Británii, Švajčiarsku či Dánsku. Celkovo žilo v roku 2015 “vonku” zhruba osem percent Slovákov v produktívnom veku.
Vývoj počtu Slovákov pracujúcich v zahraničí
Doma sú na pendleroch neraz závislé celé regióny. Najviac ľudí chodí za prácou do cudziny v Prešovskom kraji, a to 28-tisíc, čo je sedem percent z pracovne aktívneho obyvateľstva regiónu. Medzi dôvodmi odchodu dominujú tie sociálno-ekonomické, teda nedostatok pracovných príležitostí či ich nízke finančné ohodnotenie. Iná možnosť ako odchod za hranice im teda nezostáva.
Migranti sú pritom mimoriadne dôležití pre ekonomiku - peniaze zarobené v cudzine totiž končia v domácej spotrebe. V porovnaní s európskym priemerom pritom živia hospodárstvo vo väčšej miere. Podľa Svetovej banky tvorili remitencie až 1,8 percenta nášho hrubého domáceho produktu.
Kto sú našinci pracujúci v zahraničí
3. Veľký podiel vysokoškolákov oproti susedom, veľa lekárov
V porovnaní s našimi susedmi máme “vonku” relatívne vysoký podiel vzdelaných ľudí. Podľa štatistík OECD žil v roku 2015 v zahraničí každý desiaty slovenský vysokoškolák. Horšie je, že od roku 2000 tento počet neustále stúpa.
Spomedzi krajín V4 je na tom horšie už len Poľsko, konštatuje štúdia neziskovej organizácie Leaf, na ktorej pracovala Mária Balgová, analytička Institute of Labor Economics University of Oxford. Náklady na absolventa strednej a vysokej školy pritom vyjdú štát na desaťtisíce eur.
Keďže od roku 2000 odišlo zo Slovenska minimálne 300-tisíc ľudí, pre štát to podľa štúdie predstavuje stratu viac ako 10 miliárd – aj to za predpokladu, že vysťahovalci majú ukončenú len strednú školu.
Podiel absolventov vysokých škôl žijúcich v zahraničí
Za zmienku stojí aj to, že zo Slovenska sťahuje významný počet lekárov. V skratke: Ak by sa každý slovenský lekár pracujúci v zahraničí, vrátil späť domov, krajine by odpadol vážny problém: nedostatok doktorov. Mali by sme ich dokonca zrejme viac než potrebujeme. V cudzine totiž nájdeme pracovať viac ako štyritisíc lekárov so slovenským pasom, vyplýva z posledných zdravotníckych štatistík OECD.
Na Slovensku zas chýba 3,5 tisíca doktorov, no ďalšie dve tisícky sú v dôchodkovom veku. Väčšina z tých slovenských zdravotníkov, ktorí odišli, pritom pracuje v Česku. Nájdeme ich tu zhruba 2,2 tisíca. Problém treba hľadať už na školách. Prieskum zo slovenských lekárskych fakúlt z prelomu rokov 2018 a 2019 ukázal, že až štvrtina absolventov medicíny má v úmysle odísť po škole pracovať za hranice.
4. Veľa sa vráti späť - na úrad práce
Aj keď máme oproti iným krajinám v cudzine viac “mozgov”, gro odídencov tvoria Slováci s nižším vzdelaním. A práve to bude počas koronakrízy kameňom úrazu.
Posledné aprílové dáta nezamestnanosti ukázali, že na úrady práce prišlo viac ľudí než sa čakalo. Zaujímavé však je, že o podporu žiadajú viac Slováci, ktorí sa vrátili domov z cudziny. Potvrdzujú to marcové aj aprílové čísla ústredia práce. Takýto trend očakáva aj centrálna banka.
Tá vo svojej poslednej ekonomickej predpovedi počíta s tým, že v tomto roku príde o prácu 67-tisíc Slovákov. Avšak, z nich až 30-tisíc stratí zamestnanie v cudzine, informoval hovorca centrálnej banky Peter Majer. “Keďže je situácia na trhu práce nepriaznivá a voľných pracovných miest ubudlo, väčšina z týchto ľudí strávi pravdepodobne určitý čas v evidencii nezamestnaných,” povedal Majer.
Odvetvia, v ktorých Slováci pracujú v zahraničí
Na úradoch práce skončia najmä tí menej kvalifikovaní. Čiastočne to budú ľudia, ktorí za hranicami pracujú v koronakrízou “ohrozenejších” odvetviach - ako je hotelierstvo a reštauračné služby. Naznačujú to aj dáta z Rakúska, kam chodí krátkodobo pracovať najvyšší podiel Slovákov.
Len v marci v týchto sektoroch z rakúskych firiem “zmizlo” takmer 6,5-tisíca Slovákov. „Keďže tieto pozície neprinášajú unikátne know-how, môže byť v tomto sektore sklon k prepúšťaniu a znovuzamestnaniu po oživení dopytu,“ povedal Vladimír Vaňo, analytik Mazars.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
