26.03.2019, 14:41 Aktualizované dňa 26.03.2019 o 16:13

Harabinova sťažnosť dorazila. Tvrdí, že Čaputová pri financovaní obišla zákon

  • V podaní na Ústavný súd Štefan Harabin namieta, že Zuzana Čaputová pri financovaní svojej volebnej kampane podľa neho obišla zákon.
  • Harabin tiež napadol situáciu, za akej sa Robert Mistrík vzdal v prospech Čaputovej.
  • Ďalej uvádza, že Mistrík odstúpil svoje bigboardy a megaboardy v prospech Čaputovej.
  • Ústavný súd však môže rozhodovať o sťažnostiach na nezákonnosť a neústavnosť volieb až po doplnení jeho pléna.

Ústavný súd (ÚS) SR už dostal sťažnosť na priebeh volieb prezidenta, ktorú podal neúspešný kandidát na hlavu štátu Štefan Harabin. Podanie sťažnosti avizoval Harabin s tým, že prvé kolo volieb, ktoré sa konalo 16. marca, sa podľa neho neuskutočnilo ústavným a zákonným spôsobom.

"Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol v pondelok 25. marca 2019 doručený návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky. Tento návrh je evidovaný na ústavnom súde pod evidenčným číslom spisu Rvp 559/2019," uviedla v utorok hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.

V prvom kole prezidentských volieb skončil Harabin tretí so ziskom 14,34 percenta hlasov. Do druhého kola postúpili Zuzana Čaputová, ktorú volilo 40,57 percenta voličov a Maroš Šefčovič so ziskom 18,66 percenta hlasov.

Napadol situáciu, za akej sa Mistrík vzdal

V podaní Harabin namieta, že Čaputová pri financovaní svojej volebnej kampane podľa neho obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán.

"Navrhovateľ nespochybňuje možnosť vzdania sa kandidatúry v prípade, ak je pravdepodobné, že kandidát úspešný nebude a iný kandidát s obdobným programom, hodnotami a cieľovou skupinou voličov získa zo strany voličov väčšiu podporu. Takéto rozhodnutie je slobodným rozhodnutím každého kandidáta, avšak nezákonnosť a neústavnosť volieb spočíva v tom, že kandidát Dr. Ing. R. Mistrík sa vzdal svojej kandidatúry v prospech Mgr. Zuzany Čaputovej, a to za situácie, keď náklady na kampaň obidvoch kandidátov výrazne prekročili zákonom prípustnú výšku pre jedného kandidáta," píše sa v sťažnosti.

Sťažovateľ ďalej tiež uvádza, že Mistrík odstúpil svoje bigboardy a megaboardy v prospech Čaputovej.

Zaevidovali aj druhé podanie

ÚS zaevidoval v utorok aj druhé podanie týkajúce sa volieb prezidenta, pôvodne adresované Štatistickému úradu. Občianka sa v ňom sťažuje na výsledky volieb v prvom kole a žiada ho zopakovať. Namieta pritom, že počas volebného moratória v relácii jednej televízie si bol hosť istý, že sa bude konať druhé kolo volieb.

"Ako mohol vedieť a byť si na 100 percent istý tým, že sa bude konať 2. kolo volieb, keď ku dňu 14. marca 2019 zo zákona nemožno zverejňovať štatistiky a robiť kampaň... Svojím prejavom len ovplyvnil a nepriamo zasiahol do mienky ľudí, čiže ich tzv. zmanipuloval," uviedla v sťažnosti.

Súd treba doplniť

ÚS však môže rozhodovať o sťažnostiach na nezákonnosť a neústavnosť volieb až po doplnení jeho pléna, ktoré je v súčasnosti pre chýbajúcich sudcov nefunkčné. Aktuálne má ÚS len štyroch z celkového počtu 13 sudcov, keďže deviatim sudcom sa v polovici februára skončilo funkčné obdobie. Národná rada zatiaľ nezvolila žiadnych kandidátov, z ktorých má prezident vymenovať chýbajúcich sudcov ÚS.

"Ústavný súd je spôsobilý konať v pléne a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní pléna Ústavného súdu prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov Ústavného súdu, teda najmenej sedem sudcov. Aktuálne však Ústavný súd pracuje v zložení štyroch sudcov a rozhoduje len vo veciach, v ktorých je príslušný rozhodovať senát Ústavného súdu. Na rozhodovanie vo veciach, v ktorých je príslušné rozhodovať plénum Ústavného súdu, je preto nevyhnutné jeho doplnenie," uviedla ústavná sudkyňa Jana Baricová, ktorá od 1. marca vykonáva úlohy predsedu ÚS.

​Podľa zákona o ÚS návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb. ÚS má rozhodnúť o návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta do 90 dní od doručenia návrhu.

"Ide však len o poriadkovú lehotu, ktorá nebráni Ústavnému súdu preskúmať ústavnosť volieb na základe podanej volebnej sťažnosti aj po lehote 90 dní," skonštatovala v minulosti Baricová.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.