Nad týmto problémom si odborníci lámali hlavu od 60. rokov 20. storočia, kedy bola potvrdená existencia častíc kozmického žiarenia.
Vďaka výpočtom a experimentom na observatóriu sa ukázalo, že častice majú pôvod mimo našej galaxie. Objav popisuje článok, ktorý 22. septembra vyšiel v prestížnom vedeckom časopise Science. Informovala o tom Akadémia vied ČR, ktorej vedci s observatóriom spolupracujú.
Častice kozmického žiarenia sú jadrá chemických prvkov od vodíka po železo. Vedci sa zamerali len na tie z nich, ktoré majú energiu nad dva jouly. Tých k nám neprilieta mnoho a je náročné ich spoľahlivo detegovať. Napriek tomu sa vedcom podarilo zistiť, odkiaľ tieto častice mieria. Pôvod nemajú v našej galaxii, ale v inej časti vesmíru, kde sa nachádza viac galaxií. Presne sa to určiť nedá, pretože pri lete na takú vzdialenosť môže častice odkloniť magnetické pole.
Profesor Karl-Heinz Kampert z univerzity vo Wuppertale, ktorý je zároveň hovorcom Observatória Pierra Augera, považuje objav za zásadný. „Teraz sme výrazne bližšie k vyriešeniu záhady pôvodu týchto podivuhodných častíc. To je pre astrofyziku otázka značného významu. Naše pozorovania prinášajú presvedčivý dôkaz, že miesta urýchlenia častíc na tak veľké energie sa nachádzajú mimo našej galaxie,“ uviedol.
Výskum v argentínskom observatóriu týmto objavom nekončí. Teraz sa observatórium výrazne modernizuje, aby mohlo skúmať i častice kozmického žiarenia s ešte väčšou energiou. Pôvod žiarenia by sa z nich dal odhaliť presnejšie, ale sú ešte vzácnejšie než tie s energiou nad dva jouly.
„Zistili sme, že z vesmíru sa k nám dostávajú rekordne energetické častice s miliónkrát vyššou energiou, než aké dokážeme pripraviť na najväčšom pozemskom urýchľovači. Príroda je stále dokonalejšia než človek a my vďaka tomu môžeme testovať správanie sa hmoty,“ okomentoval to riaditeľ Fyzikálneho ústavu AV ČR Michael Prouza.