K takému záveru došiel planetárny vedec Alan Stern zo Southwest Research Institute v Colorade. Väčšina mimozemských tvorov na svojich domovských planétach podľa neho žije pravdepodobne na hlbokom dne oceánoch pod hrubou vrstvou ľadu, informuje Science.
Táto hypotéza by mohla vysvetliť nedostatok signálov od iných technologicky vyspelých civilizácií, hádanke známej ako Fermiho paradox. Ide v nej o zjavný rozpor medzi vysokou pravdepodobnosťou existencie mimozemských civilizácií a tým, že zatiaľ nie je akýkoľvek dôkaz o kontakte s nimi.
Len nedávno astronómovia uznali, aké bežné sú oceány v našej slnečnej sústave, možno to vidieť na niekoľkých mesiacoch Jupitera, Saturna a Neptúna a dokonca aj vzdialeného Pluta. Všetky tieto svety majú vodný ľad ako hlavnú zložku svojich kôr, ktorý formuje na ich povrchoch hory a kaňony, ale v nižších hĺbkach sa topí do kvapalnej vody. Hydrotermálne prieduchy by mohli do okolia čerpať živiny podobné ekosystémom na dne oceánov na Zemi.
A ak by sa živé organizmy v mrazivých oceánskych svetoch vyvinuli do inteligentných tvorov, pravdepodobne by nepoznali nočnú oblohu tak ako ju poznáme my. "Ekvivalent ich 'vesmírneho programu' je možno príliš nudný až po zamrznutý povrch ich planéty," tvrdí Stern. Jeho návrh nebol založený na nových dôkazoch, ale po prvýkrát spája mrazivé oceánske svety s nedostatkom mimozemských signálov.
"Je to zaujímavá myšlienka," hovorí psychológ Douglas Vakoch. Domnieva sa však, že nie je potrebné odvolávať sa na Fermiho paradox. Biochemické indikácie života sú podľa neho jednoducho ťažko zistiteľné na diaľku. "Ak nás nenájdú prví, mohlo by to byť preto, že sa rozhodli, že komunikácia na diaľku nie je užitočná. Najmä ak si myslia, že všetci ostatní sú uväznení v ich vlastných ľadových svetoch," myslí si Stern.