Pes na obežnej dráhe prežil len pár hodín. Cieľom vtedajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova bolo ukázať prevahu Sovietskeho zväzu nad Spojenými štátmi tesne pred oslavami 40. výročia boľševickej revolúcie 7. novembra.
Ruská biologička, ktorá pred 60 rokmi pomáhala pripravovať túlavé psy z moskovských ulíc pre špeciálne výpravy, dodnes spomína na lúčenie s Lajkou, prvou živou bytosťou vyslanou do vesmíru.
Expertka o Lajke: Prosila som ju, aby nám odpustila
"Prosila som ju, aby nám odpustila, a dokonca som plakala, keď som ju naposledy hladkala," povedala agentúre AFP teraz deväťdesiatročná Adilja Kotovská o lúčení s fenkou, ktorá sa na druhý deň vydala na cestu bez návratu. "Deväť obletov okolo Zeme urobilo z Lajky prvú kozmonautku, obetovanú pre zdar budúcich misií," zdôraznila.
Psy boli najprv posielané na niekoľkominútové lety k hranici vesmíru, "aby sa overilo, že sa dá prežiť v stave beztiaže". "Následne bolo treba poslať jedného do vesmíru," zaspomínala Kotovská.
Aby si psy zvykli na stiesnenú kabínu, boli umiestňovaní do stále menších a menších klietok. Absolvovali testy na centrifúge, simulujúcej prudké zrýchlenie počas štartu rakety, boli vystavení zvukom imitujúcim hluk počas letu a kŕmili ich "vesmírnym želé".
Všetky psy využívané v sovietskom vesmírnom programe boli túlaví "kríženci", pretože lekári verili, že sú schopné sa na drsné podmienky najrýchlejšie adaptovať. Pre vesmírne lety sa vyberali dvoj až šesťročné psy menšieho vzrastu, nesmeli mať viac ako 7,5 kilogramu a merať cez 35 centimetrov na výšku a 43 centimetrov na dĺžku od nosa po chvost. Na palube totiž nebolo príliš miesta, počas niektorých letov sa navyše museli do rakety zmestiť dve zvieratá, aby sa mohli porovnať ich reakcie.
Meno podľa povahy
Lajku odchytili v uliciach Moskvy, rovnako ako ostatných "kandidátov". "Vyberali sa sučky, pretože tie nemusia zdvihnúť nohu, aby si uľavili, a preto potrebujú menej miesta ako psi, a kríženci, pretože sú vynaliezavejší a nenároční," vysvetlila stará dáma, riadiaca laboratórium v moskovskom ústave problémov biológie a medicíny.
Kandidáti tiež museli byť fotogenickí. Mená im vybrali podľa povahy. Lajka sa pôvodne volala Kudrjavka (kudrlinky), nakoniec dostala meno po plemene loveckých a ťažných psov severného Ruska a Sibíri.
Lajka, čo je meno odvodené od slovesa "lajať", teda štekať, bola vybraná z piatich či šiestich uchádzačov kvôli svojej šikovnosti. Tiež bola mimoriadne poslušná a mala ľahko spýtavý výraz. "Uvedomovali sme si, že pri lete musí zahynúť, pretože v tej dobe neexistoval spôsob, ako ju dostať späť," hovorí Kotovská.
"Lajka bola mierna a očarujúca," napísal Vladimir Jazdovskij vo svojej knihe zachycujúcej históriu sovietskej vesmírnej medicíny. Spomína v nej, že ešte predtým, ako zamieril k odpaľovacej rampe, vzal psíka domov, aby sa pohral s jeho deťmi. "Chcel som pre ňu urobiť niečo pekné, zostávalo jej tak málo života," hovorí Jazdovskij.
Neprežila toľko, koľko mala
Asi štyri metre dlhý Sputnik 2 vážil cez 500 kilogramov, samotná kabína pre Lajku bola dlhá 80 centimetrov, jej priemer bol 64 centimetrov. Počiatok letu sprevádzali komplikácie. Kvôli technickým problémom musela Lajka čakať na štart v kabíne celé tri dni. Teplota bola nízka a bolo treba ohrievať kokpit pomocou hadice.
Keď Sputnik 2 odštartoval z Bajkonuru, neregistrovali vedci podľa Kotovskej žiadne zlé znamenie. Keď sa Lajka dostala na obežnú dráhu, lekári s úľavou zistili, že jej srdcový tep, ktorý sa pri štarte zrýchlil, aj jej krvný tlak sú v norme. Živila sa špeciálne upraveným krmivom z kontajnera.
Po deviatom oblete Zeme ale začala teplota v kabíne prudko stúpať, až prekročila 40 stupňov, a to kvôli nedostatočnej ochrane pred slnečným žiarením. Lajka, ktorá mala prežiť osem až desať dní, podľahla po niekoľkých hodinách prehriatiu a dehydratácii.
Sovietsky rozhlas napriek tomu vysielal každý deň správy o "dobrom zdraví" psej hrdinky. Moskva dlho tvrdila, že Lajku usmrtil jed, podaný v krmive, aby ju ušetril bolestivej smrti. Vesmírna loď sa rozpadla po návrate do atmosféry 14. apríla 1958. Lajka bola v tom čase päť mesiacov po smrti.
Na pamiatku statočnej fenky Lajky bolo v Rusku postavených niekoľko pomníkov. Objavila sa aj v literatúre a americko-kanadská skupina Arcade Fire o nej nahrala pesničku. V stredu vstúpilo do tuzemských kín bábkové sci-fi Lajka, ktorý vychádza z divadelnej hry Lajka, Čchin a Gagarin.
Do vesmíru lietali aj králiky či mačky
Do letu prvého človeka do vesmíru v apríli 1961 vypustili Sovieti do kozmu asi 50 psov, asi dvadsiatka z nich pritom zahynula. Okrem Lajky sa do dejín kozmonautiky zapísali psy Cigan a Dezik, s ktorými v roku 1951 vyletela raketa do zhruba stokilometrovej výšky, odkiaľ sa zase zniesla na padáku. Obaja kríženci z letu vyviazli prakticky bez následkov - Dezikovi nebolo vôbec nič, Cigan počas pristávania utrpel len povrchové odreniny. Obaja psí hrdinovia sa museli vyrovnať nielen so štvorminutovým stavom beztiaže, ale hlavne s päťnásobným preťažením pri štarte. Nič z toho pre psov, zavesených počas letu do špeciálnych postrojov a sledovaných radom prístrojov, ale neznamenalo väčšie nebezpečenstvo.
Psy Strelka a Belka, ktoré odštartovali 19. augusta 1960 na obežnú dráhu, síce neboli prvými živými tvormi na obežnej dráhe, ako prvé sa vrátili živé naspäť na Zem. Na palube Sputnika 5 ich sprevádzali králik, štyridsiatka myší, dva potkany, muchy a niekoľko rastlín. Väčšina pasažierov sa nasledujúci deň vrátila v poriadku na Zem, asi dvadsať myší ale zomrelo.
V Spojených štátoch zas slávili úspech predovšetkým opičiak Gordo, ktorý bol v roku 1958 vystrelený do výšky 970 kilometrov, kabína s ním ale nebola v Atlantickom oceáne nikdy nájdená, alebo šimpanz Ham, ktorý sa v roku 1961 stal na lodi Mercury-Redstone 2 prvým primátom, ktorý prekonal hranicu vesmíru. Od konca 50. rokov do vesmíru lietali aj králiky, myši, mačky a ďalšie zvieratá.