Český vedec z Helsinskej univerzity Tomáš Kohout povedal, že išlo o veľmi jasný meteor čiže bolid.
Svetelný jav bol viditeľný až zo severného Nórska a ruského polostrova Kola. Úlomky telesa dopadli na sever alebo na severovýchod Fínska za polárny kruh. Vedci sa pokúsia meteorit vyzdvihnúť, ale hľadanie podľa Kohouta nebude jednoduché.
"Nevýhoda je, že v mieste dopadu je prírodná rezervácia, nie sú tam cesty. Je tam sneh a nesmie sa tam jazdiť so snežným skútrom. Buď bude potrebné povolenie, alebo bude potrebné ísť na lyžiach. Svetlo je len štyri hodiny denne, inak je stále tma," uviedol Kohout. Vedci podľa neho vyrazia na začiatku budúceho týždňa. Musia sa predovšetkým poponáhľať, než napadne nový sneh. "Ale vyzerá to, že v najbližších dňoch veľmi snežiť nebude," uviedol Kohout.
Teleso mohlo mať podľa Kohouta desať až 15 metrov. "Na zem pravdepodobne dopadlo niekoľko desiatok kilogramov (zrejme v niekoľkých kusoch)," dodal vedec. Šťastie podľa neho bolo, že vo Fínsku za polárnym kruhom je teraz polárna noc, väčšinu dňa je tma a jav zachytilo hneď niekoľko kamier, ktoré majú ľudia kvôli bezpečnosti alebo na sledovanie zveri.
Vďaka niekoľkým videozáznamom sa tak dá určiť, aká bola dráha telesa pri prelete atmosférou, a potom spočítať, odkiaľ priletelo, aká bola jeho obežná dráha pred zrážkou so Zemou a kam prípadne úlomky dopadli.
Miesto dopadu zatiaľ podľa Kohouta vedci zistili s presnosťou na niekoľko kilometrov. "Snažíme sa ešte získať ďalšie snímky," povedal vedec. Je podľa neho nádej, že by sa oblasť dopadu mohla zúžiť na niekoľko stoviek metrov.
"K tomu dochádza pomerne často, že kus planétky alebo úlomku planétky vletí do atmosféry, začne sa zahrievať a začne takto svietiť," uviedol Kohout. "Malé meteory, to sú prachové alebo pieskové zrnká, tie padajú do atmosféry prakticky stále, vidíme ich ako padajúce hviezdy," vysvetlil Kohout. Väčšie, až niekoľkometrové teleso svieti veľmi, pretože sa pri brzdení o atmosféru veľmi zahrieva, a tento jav sa nazýva bolid. Za priaznivých okolností sa môžu úlomky vesmírneho telesa pri prelete atmosférou zachovať a dopadnúť na zem.
To sa stáva niekoľkokrát do roka v celom svete. "Krajina má ale dve tretiny mora, takže dve tretiny spadnú do vody a len tretina na povrch," uviedol Kohout. Do "pomerne civilizovanej oblasti" spadne podľa neho meteorit len trikrát až štyrikrát do roka. "O meteority sa zaujímame preto, že sú to jediné vzorky hornín cudzích kozmických telies, ktoré máme k dispozícii. To nám dáva príležitosť skúmať zloženie planétok alebo povrchu planét v rôznych oblastiach slnečnej sústavy. A keď určíme dráhu, môžeme približne zistiť aj to, z akej oblasti slnečnej sústavy teleso priletelo," povedal Kohout.