Z novej štúdie vyplýva, že v rokoch 2012 až 2016 sa umelo osvetlené oblasti na Zemi zvýšili o 2,2 percenta. Okrem toho celková plocha, kde sa objavilo umelé osvetlenie, tiež vzrástla o 2,2 percenta a poskytla ilustráciu expanzie ľudstva na predtým nevyvinuté oblasti, informuje Space.
Pri členení podľa krajín výsledky ukazujú, že v mnohých rozvojových krajinách je nárast umelého osvetlenia oveľa vyšší ako celosvetový priemer, pretože viac ľudí získa prístup k elektrickému a vonkajšiemu osvetľovaciemu zariadeniu pre diaľnice, mestské centrá a obytné oblasti.
Ale dokonca aj v mnohých rozvinutých krajinách môže produkcia umelého svetla narastať aj napriek určitým snahám o jeho obmedzenie, tvrdí štúdia. Svetelné znečistenie má mnoho vedľajších účinkov vrátane narušenia cirkadiánnych rytmov rastlín, zvierat a ľudí.
Pohľad z vesmíru
Údaje pochádzajú zo satelitu Suomi NPP, ktorý bola navrhnutý ako operačná skúšobná zostava pre kritické hardvérové komponenty, ktoré budú pokračovať v sérii meteorologických satelitov novej generácie. Prvý z týchto satelitov tento mesiac vypustili do vesmíru. Nové prírastky pomôžu meteorológom rozvíjať sedemdňové predpovede, ako aj riadiť sledovanie požiaru, monitorovanie búrok a prírodných katastrof, úsilie o pomoc pri katastrofách a množstvo iných aplikácií.
Suomi NPP obieha okolo zemegule z pólu na pól a zachytáva pohľad na celú planétu asi dvakrát denne. Zistenia poukázali na zníženie spotreby osvetlenia na niekoľkých miestach, vrátane Sýrie a Jemenu. V štúdii sa uvádza, že s niekoľkými výnimkami sa osvetlenie vyskytlo v celej Južnej Amerike, Afrike a Ázii.
Na fotografii vľavo z 23. decembra 2010 sú znázornené obytné priestory kanadského mesta Calgary osvetlené najmä oranžovými sodíkovými výbojkami. Na obrázku vpravo z 27. novembra 2015 vidieť, že mnohé štvrte prešli z oranžových sodíkových lámp na biele LED žiarovky.
Modré svetlo
Údaje však nezahŕňali všetky vlnové dĺžky svetla, ktoré sú viditeľné pre ľudské oko. Neobsahujú totiž "modré" svetlo. Tradičné žiarovky (ako sú sodíkové lampy a väčšina halogénových svetiel) vyžarujú hlavne žlté, oranžové a červené vlnové dĺžky svetla, ale veľa žiaroviek LED vyžaruje vysoké úrovne modrého svetla.
V dôsledku toho je celkový nárast svetelného znečistenia ešte vyšší ako ten, čo sa uvádza v dokumente, povedali vedci. A kým niektoré mestá môžu zrejme znižovať svoje svetelné výkony rok čo rok v údajoch, tieto mestá môžu byť len prechodom na LED diódy.
Autori poznamenali, že fotografie Zeme z Medzinárodnej vesmírnej stanice poskytujú prostriedok na videnie celého spektra svetelného znečistenia z vesmíru. Napríklad také Milano zmenilo množstvo žltých sodíkových žiaroviek na biele svetlá LED a táto zmena je viditeľná na snímkach ISS.
Zatiaľ čo LED diódy môžu v niektorých prípadoch pomôcť znížiť mieru znečistenia, zvýšené používanie LED tiež vedie k niečomu, čo sa nazýva "rebound efekt", povedal vedúci štúdie Christopher Kyba. Keďže LED diódy sa stávajú efektívnejšími a lacnejšími, ľudia ich skôr využívajú, než aby sa držali úspory energie.
Dá sa to porovnať na príklade človeka, ktorý si kúpil hybridné vozidlo, aby znížil svoju uhlíkovú stopu, ale potom v konečnom dôsledku cítil kvôli tomuto rozhodnutiu slobodu šoférovať viac a nakoniec produkoval rovnakú úroveň emisií uhlíka, ktorú by urobil jednotlivec s bežným autom.
Potreba noci
Umelé svetlo a následná strata tmy v noci je "veľmi nový stresor", ktorému sa mnohé organizmy nemali čas prispôsobiť. "Tridsať percent stavovcov a viac ako 60 percent bezstavovcov je nočných, takže umelé osvetlenie môže priamo ovplyvniť životný a spánkový cyklus týchto organizmov a mnohé štúdie dokazujú tento fenomén," uviedol vedec a spoluautor štúdie Franz Hölker
Môže to mať tiež účinok na ekosystém, napríklad nedávna štúdia ukázala, ako pouličné lampy ovplyvňujú hmyz, ktorý opeľuje rastliny v noci, čo ovplyvňuje aj rastliny.
"Svetelné znečistenie ohrozuje biodiverzitu prostredníctvom zmenených nočných návykov hmyzu, obojživelníkov, rýb, vtákov, netopierov a iných zvierat, ako sú reprodukčné alebo migračné vzory. A môže dokonca narušiť rastliny spôsobením oneskorenej straty lístia a predĺženej vegetačnej doby," doplnil Hölker.
Vysoká úroveň umelého svetla môže mať vplyv aj na zdravie ľudí tým, že znižuje produkciu melatonínu v tele, hormónu, ktorý môže ovplyvniť imunitný systém tela, duševné zdravie a plodnosť. Znižuje tiež schopnosť ľudí vidieť hviezdy a nebeské objekty. Odhaduje sa, že okolo jednej tretiny svetovej populácie nemôže v noci vidieť Mliečnu dráhu kvôli znečisteniu svetlom. To zahŕňa 80 percent ľudí žijúcich v Severnej Amerike. Vedci dúfajú, že ich výskum bude možné využiť v úsilí o iniciovanie politických zmien, ktoré bojujú proti znečisteniu svetlom.