Nikto zo siedmich členov posádky, piatich mužov a dvoch žien, nehodu neprežil. Posádka zahŕňala troch amerických vojenských dôstojníkov, jedného z mála čiernych astronautov v krajine a ženu, ktorá prisťahovala do Ameriky z Indie. Medzi nimi bol aj prvý izraelský astronaut Ilan Ramon.
Astronauti nemali šancu, ako uniknúť z raketoplánu, keď prenikal atmosférou a pri vyše 20-tisícoch kilometrov za hodinu k pristátiu na Cape Canaveral.
Astronauti sú priekopníkmi na hraniciach vesmíru a závisia od krehkej technológie a stroje ich vtedy v sobotu zradili. Bola to 113. misia raketoplánov a druhá obrovská katastrofa.
"Tento deň priniesol do našej krajiny strašné správy a veľký smútok," povedal po nehode vtedajší americký prezident George Bush. "Columbia je stratená. Nie sú žiadni preživší."
NASA považovala poškodenie za nepodstatné
Žiadna príčina nebola okamžite zjavná, ale snímače na palube Columbia hlásili náhly výboj intenzívneho tepla, čo naznačuje, že tepelný štít pravdepodobne na ľavom krídle bol pri štarte poškodený. Inžinieri NASA dospeli počas letu k záveru, že akékoľvek poškodenie krídla je nepodstatné a nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko.
Teplota bola v bode návratu raketoplánu na Zem po 16 dňoch misie 3000 stupňov. Nadmorská výška bola 6313 metrov, čo je ekvivalent 62 kilometrov nad Zemou. Raketoplán bol len 16 minút od pristávacej plochy v Kennedyho vesmírnom centre, keď s ním NASA stratila komunikáciu.
Posledné slovo z Kolumbie prišlo o 9-tej ráno od Ricka Husbanda, veliteľa raketoplánu a plukovníka letectva: "Roger." Potom už len ticho a statický zvuk.
Ľudia na Zemi hlásili, že počuli hlasný tresk. Nehoda posiala oblohu dymom a troskami. Trosky pršali cez stovky kilometrov polí a diaľnic Texasu, ktoré sa tiahli od Dallasu až po Louisianu. Obyvatelia uviedli, že našli kovové úlomky a hromady popola a niečo čo, vyzeralo ako dvere raketoplánu.
Raketoplánový program zastavili
Tragédia Columbie sa zaradila po bok dovtedy najväčšieho nešťastia v dejinách kozmických letov s ľudskou posádku. Všetkých sedem astronautov, takisto päť mužov a dve ženy, našlo smrť aj v januári 1986 na palube raketoplánu Challenger. Tomu minútu a štvrť po štarte vo výške asi 14 kilometrov vybuchla hlavná nádrž, ktorá bola poškodená chybným pomocným motorom na pevné palivo.
Katastrofa Columbie, podobne ako o 17 rokov skôr havárie Challengeru, priniesla aj dočasné zastavenie programu raketoplánov. Do vesmíru sa znovu vydali po technických úpravách (zahŕňali aj použitie kvalitnejšie izolačnej peny na prídavné nádrži) až v lete 2005, let Discovery ale preukázal niektoré pretrvávajúce nedostatky. Nasledovali ďalšie zmeny, a tak sa v júli 2006 mohli lety raketoplánov opäť rozbehnúť.
Až na výnimku, opravu Hubblovho kozmického ďalekohľadu v máji 2009, sa ale lietalo len na ISS, kde mohli astronauti v prípade poškodenia tepelnej ochrany vyčkať na pomoc. Každý z 20 zostávajúcich letov tiež zahŕňal starostlivú kontrolu povrchu raketoplánov. Ďalších dôsledkom havárie Columbie potom bolo urýchlené ukončenie programu raketoplánov, ktoré podľa pôvodných plánov mali lietať možno až do roku 2020. Poslednú, v poradí 135. výpravu, ale uskutočnil Atlantis už v júli 2011.