12. augusta začala NASA prvú misiu, ktorá sa "dotkne Slnka". Stredobodom misie je sonda Parker Solar Probe, ktorá je určená na preskúmanie veľmi horúcej oblasti slnečnej atmosféry známej ako koróna. Sonda v hodnote 1,5 miliárd dolárov bude počas svojej sedemročnej misie prechádzať korónou 24-krát.NASA/Johns Hopkins APL
StoryEditor

Misia, ktorá nemá obdoby. Sonda sa "dotkne" Slnka

03.08.2018, 00:01
Autor:
sansan
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) sa pripravuje na vypustenie kozmickej sondy k Slnku.

Solárna sonda Parker sa priblíži k najväčšej hviezde našej slnečnej sústavy ako doteraz žiadna iná v snahe pochopiť jej tajomstvá. Podľa serveru Independent sa tak stane prvou sondou, ktorá sa "dotkne" Slnka.

Do vesmíru ju vynesie raketa United Launch Alliance Delta IV Heavy z vesmírneho komplexu v Cape Canaveral Air Force Station na Floride už túto sobotu, 4. augusta.

Po uvedení do prevádzky zariadenie rozpozná pozíciu Slnka, zosúladí s ním ochranný štít a nasleduje ho na jeho ceste počas nasledujúcich troch mesiacov. V priebehu siedmich rokov plánovaného trvania misie uskutoční 24 obežných dráh hviezdy.

"Jej úlohou bude sledovať, ako sa energia a teplo pohybujú v atmosfére Slnka a preskúmať, čo urýchľuje slnečný vietor a slnečné energetické častice,“ vyhlásila vo vyjadrení NASA. Tieto procesy majú rozsiahle dopady na Zem, ale stále zostávajú prevažne záhadou.

Vedci hľadajú odpovede, ktoré by mala odovzdať solárna sonda Parker, už 60 rokov a vznik misie sa začal v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Ale až teraz prielomy v tepelnom inžinierstve umožnili, aby malá sonda prežila aj horúce žiarenie, ktorému bude vystavená, keď poletí blízko Slnka.

Štít, ktorý chráni

Sonda, ktorá má veľkosť automobilu, sa ocitne len 6,1 milióna kilometrov od povrchu Slnka. Tak ako je možné, že sa neroztaví? Pretože má vlastný tepelný štít a autonómny systém, ktorý ju pomáha chrániť pred intenzívnym vyžarovaním slnečného svetla.

Štít bol navrhnutý s použitím uhlíkovej kompozitnej peny vloženej medzi dva uhlíkové platne. Dokáže vydržať akékoľvek teplo, ktoré Slnko môže vyslať a udržiavať takmer všetky prístroje bezpečne. Takže zatiaľ čo solárna sonda bude prechádzať miestom s teplotami niekoľkých miliónov stupňov, povrch tepelného štítu sa zahreje na približne 1400 stupňov Celzia.

Senzor určený na meranie toku iónov a elektrónov a prietokových uhlov zo slnečného vetra, tzv. Faradayov pohár, však štítom chránený nebude. Vzhľadom na intenzitu slnečnej atmosféry museli byť navrhnuté unikátne technológie, aby sa zabezpečilo, že prístroj nielenže prežije, ale aj elektronika na palube môže poslať späť presné údaje.

Samotný pohár je vyrobený zo zliatiny molybdénu. Čipy, ktoré produkujú elektrické pole pre pohár, zasa z volfrámu. Ďalšou výzvou bola elektronická inštalácia, väčšina káblov by sa roztavila z vystavenia tepelnému žiareniu v takej blízkosti od Slnka. Na vyriešenie tohto problému tím vedcov vyrobil zafírové kryštálové rúrky a drôty z nióbu.

Bez zásahu človeka

Bez ochrany sa aj solárne panely, ktoré využívajú energiu zo samotnej hviezdy, môžu prehriať. Tie na sonde majú prekvapivo jednoduchý chladiaci systém: vykurovanú nádrž, ktorá zabraňuje zamrznutiu chladiacej kvapaliny počas štartu, dve radiátory, ktoré uchránia chladiacu kvapalinu pre mrazom, hliníkové plutvy na maximalizáciu chladiaceho povrchu a čerpadlá na cirkuláciu chladiacej kvapaliny. Systém je dostatočne výkonný na to, aby ochladil obývaciu izbu priemernej veľkosti.

Ďalším problémom pri akejkoľvek kozmickej lodi je to, ako s ňou komunikovať. Niekoľko senzorov o približne polovici veľkosti mobilného telefónu je pripojených k telu sondy pozdĺž okraja tieňa z tepelného štítu. Ak niektorý z týchto snímačov detekuje slnečné svetlo, upozorní centrálny počítač a sonda sama dokáže opraviť svoju pozíciu, aby udržala snímače a ostatné prístroje v bezpečí. To všetko sa musí uskutočniť bez ľubovoľného zásahu človeka, takže centrálny počítačový softvér bol naprogramovaný a rozsiahly testovaný, aby sa zabezpečilo, že všetky opravy sa dajú vykonať počas letu.

01 - Modified: 2018-03-28 13:53:04 - Feat.: 0 - Title: Nová snímka ukazuje, ako sa naše Slnko mení počas 22 rokov
01 - Modified: 2024-11-05 23:00:00 - Feat.: - Title: Najvzdialenejší ľudský objekt vo vesmíre zavolal linkou nepoužitou od roku 1981 02 - Modified: 2024-06-04 12:15:08 - Feat.: - Title: Čínska sonda ako prvá odobrala vzorky z odvrátenej strany Mesiaca, mieri domov 03 - Modified: 2024-06-02 05:10:05 - Feat.: - Title: Čínska sonda Čchang-e 6 pristála na odvrátenej strane Mesiaca 04 - Modified: 2024-05-03 12:24:16 - Feat.: - Title: Čína letí ako prvá krajina sveta odobrať vzorky z odvrátenej strany Mesiaca 05 - Modified: 2023-08-23 14:20:36 - Feat.: - Title: Obrovský úspech Indie. Je štvrtou krajinou na Mesiaci, ako prvá pristála pri južnom póle
menuLevel = 2, menuRoute = science/astronomia-a-vesmir, menuAlias = astronomia-a-vesmir, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
22. november 2024 13:46