Všeobecne sa predpokladá, že ďalším veľkým cieľom pilotovaných letov do vesmíru by mal byť Mars, najbližšia planéta Zeme. Je veľkým cieľom NASA, ktorá aj kvôli zvýšeniu verejnej podpory usporadúva architektonické súťaže na planetárne habity. Ale k Marsu mieria tiež ambiciózni nováčikovia, ako sú spoločnosti SpaceX či Blue Origin najbohatšieho muža planéty Jeffa Bezosa.
Všetky plány spája jedna nádej: že Mars by sa mohol časom stať trvalo obývanou planétou, ktorú by časom mohlo dokonca ľudstvo zmeniť k obrazu svojmu (k tejto predstave sa verejne hlási Elon Musk, a predbežne zvažuje využitie jadrových zbraní). Je to samozrejme stále fantaskné, ale silu jej uprieť nemožno, píše Technet.
Pritom má aj tú výhodu, že Mars je suverénne najlepšie preskúmanou planétou. O žiadne inej nevieme ani zďaleka toľko; druhá najbližšia Venuša je proti nemu prakticky neznáma (samozrejme aj preto, že je to veľmi nehostinné prostredie). Nových údajov z Marsu oproti tomu stále pribúda. A tak možno nie je prekvapujúce, že sa niektorí vedci rozhodli preveriť starú predstavu o premene Marsu v obývateľnú planétu optikou najnovších poznatkov.
Základom všetkých plánov je vytvorenie hustejšej atmosféry, bez ktorej nebude na Marse ani dýchateľno, ani bezpečno pred ultrafialovým žiarením. My vieme, že Mars kedysi atmosféru mal, ale keď pred zhruba 3,8 miliardy rokov prišiel z nie celkom jasných príčin o magnetické pole (možno v dôsledku zrážky s iným veľkým telesom?), slnečný vietor veľkú časť plynnej atmosféry postupne "odvial" do kozmického priestoru.
Základom akejkoľvek snahy o terraformovanie Marsu je zvýšenie teploty. Dnes má Mars slabučkú atmosféru, ktorá nemá ani percento hustoty zemskej atmosféry. Keby sa však podarilo dostať do atmosféry viac skleníkových plynov, teplota planéty by prirodzene začala rásť.
Modely predpokladajú, že ak by sa podarilo dosiahnuť na Marse tlak zhruba na rovnaký ako u zemskej atmosféry (tj. 100 kilopascaloch), tak by sa priemerná teplota planéty mala zvýšiť na už prijateľných 0 °C. Aj keď by nebola pre človeka dýchateľná, už by bolo možné vysadiť rastliny, ktoré by postupne vyrábali kyslík.
Najlepším kandidátom na toto prvotné oteplenie je oxid uhličitý. Vodná para je tiež vhodný skleníkový plyn (na Zemi oveľa hojnejší, a teda dôležitejší ako CO2), ale kým budú teploty na Marse hlboko pod bodom mrazu ako dnes, tak v nej vodná para nezostane. Výrobný materiál pre iné skleníkové plyny sa zatiaľ v zmysluplnom množstve zatiaľ na Marse nájsť nepodarilo (alebo si to aspoň dnes neuvedomujeme).
Tím okolo Andrewa Coatesa z University College London s kolegami v článku pre časopis Nature Astronomy sa na základe údajov sond na povrchu i obežnej dráhe pokúsil vytvoriť hrubú bilanciu možných dostupných zásob oxidu uhličitého. A povedané v skratke: zrejme ho nie je ani zďaleka dosť.
Autori odhadujú, že rozpustenie všetkých z povrchu jednoducho dostupných zásob by zvýšilo tlak atmosféry na zhruba dva kilopascaly, teda päťdesiatinu tlaku u hladiny mora na Zemi. Uvoľnenie takého množstva plynu by teplotu planéty malo zvýšiť zhruba o 10 stupňov namiesto približne 60 stupňov, ktoré sú potrebné. Zhruba tri štvrtiny plynu v tomto scenári by mali pochádzať zo zásob v polárnych ľadovcoch, ďalšie napríklad zo zásob uväznených v prachu a horninách.
V hĺbke planéty sa nepochybne budú nachádzať hojnejšie zásoby, ale my si dnes nedokážeme predstaviť spôsob, ako by sme sa k nim mohli dostať. Teoreticky by mohlo byť aj viac dostupných zásob oxidu uhličitého pri povrchu (podľa autorov napr. v hydrátoch), ale ich existencia je len teoretická - žiadne dôkazy o nich nemáme. Možno niečo objavia ďalšie misie k planéte, ako napríklad ruský ExoMars 2020 alebo americký Mars 2020 (obe samozrejme s medzinárodnou účasťou).
Je tu však tiež hypotetická možnosť, že tieto a ďalšie lety k Marsu nakoniec nájdu niečo, čo snahy o terraformovanie len ďalej skomplikujú - a tým myslíme stopy života, napríklad v podzemných slaných zásobárňach vody pod povrchom. V takejto situácii by totiž minimálne časť odborníkov požadovala, aby sa predstavy o premene Marse presunuli do ríše sci-fi natrvalo a nenávratne.