Kométa 46P/Wirtanen sa po viac ako 5 rokoch vracia do blízkosti Slnka a Zeme. Patrí do tzv. Jupiterovej rodiny komét, ktoré majú najvzdialenejšie body svojich dráh vo vzdialenostiach 5 až 6 astronomických jednotiek od Slnka.
Objavil ju americký astronóm Carl A. Wirtanen 17. januára 1948 na Lickovom observatóriu v Kalifornii. Je krátkoperiodická s obežnou dobou 5,44 roka. Patrí do tzv. Jupiterovej rodiny komét, ktoré majú najvzdialenejšie body svojich dráh vo vzdialenostiach 5 až 6 astronomických jednotiek od Slnka. Rozmer jej jadra je asi 1,2 kilometra a rotuje s periódou viac než 8 hodín, aspoň na základe posledných meraní. Kométa bola pôvodným cieľom misie Rosetta. Kvôli technickým problémom so sondou si však nakoniec vybrali náhradný cieľ, kométu 67P/Churyumov-Gerasimenko.
Dostupnejšie podmienky na pozorovanie tzv. Vianočnej kométy s menšími ďalekohľadmi sa začali už v polovici septembra, keď sa jej jasnosť dostala asi na +10 magnitúd, no výška nad obzorom krátko po polnoci nepresiahla 20 stupňov. Do polovice októbra ju zvýšila na +9 magnitúd, no nad obzorom bola nízko. Zhruba od konca novembra sa začala dostávať vyššie nad obzor a jej jasnosť dosiahla podľa meraní hodnotu takmer +6 magnitúd.
Dnes, 12. decembra dosahuje najbližší bod svojej obežnej dráhy k Slnku vo vzdialenosti 158 miliónov kilometrov, ale o 4 dni neskôr aj bod, v ktorom bude najbližšie k Zemi vo vzdialenosti takmer 12 miliónov kilometrov. V tomto období bude vysoko nad obzorom. Jej maximum jasnosti bude podľa modelu na hodnote približne +3 magnitúdy. Len pribúdajúci Mesiac bude kaziť pohľad na ňu aj voľným okom. Deň pred Štedrým dňom minie hviezdu Capellu iba vo vzdialenosti 1 stupňa. Ľudia, ktorí pôjdu na polnočnú omšu ju budú môcť vidieť priamo nad hlavou za prítomnosti dva dni starého splnu Mesiaca, poskytol nám informácie Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV.
Postupne bude mierne slabnúť, ale aj na Nový rok by mohla byť viditeľná voľným okom, dokonca bez prítomnosti Mesiaca v súhvezdí Rys. Na Troch kráľov prejde do súhvezdia Veľký voz, kde už bude na hranici viditeľnosti bez ďalekohľadu. V tomto súhvezdí bude až do polovice marca, ale len v dosahu čoraz väčších ďalekohľadov. Astronómovia ju budú určite pozorovať až do polovice jari 2019. Potom sa nenávratne stratí v slnečnom svite zapadajúceho Slnka.
Kto zmešká príležitosť vidieť túto kométu na vlastné oči, ďalšiu možnosť už mať nebude. Predpovede na ďalšie nasledujúce príchody 46P už s podobnými jasnosťami ako tento rok nepočítajú. Výnimočná je aj tým, že je desiatou kométou, ktorá sa k Zemi dostane najbližšie za posledných 50 rokov.