Vedci teraz zistili, že prstence Saturnu miznú neuveriteľne rýchlo. Teda rýchlo z hľadiska planéty, píše server Science Alert. Prstence by sa mohli rozpadnúť a spadnúť do Saturnu už o 100 miliónov rokov, v procese nazvanom prsteňový dážď.
Na tento objav sa prišlo vďaka zisteniam vesmírnych sond Voyager 1 a 2, ktoré sa stretli so Saturnom na ich ceste k vonkajšej slnečnej sústave v novembri 1980 a v auguste 1981. Kombinácia týchto údajov s pozorovaniami zo sondy Cassini, ktoré analyzovali materiál padajúci z prstencov do planéty, umožnil astronómom presne vypočítať, ako rýchlo sa prstence rozpadajú. Ako sa ukázalo, je to také rýchle ako maximálna rýchlosť v rozsahu, ktorý predpovedal Voyager.
Olympijský bazén za pol hodiny
„Odhadujeme, že tento prstencový dážď odčerpáva množstvo vody, ktoré by mohlo vyplniť veľkosť olympijského bazéna zo Saturnových prstencov za pol hodiny,“ povedal James O'Donoghue z NASA Goddard Space Flight Center. „Z tohto dôvodu celý prstencový systém zmizne za 300 miliónov rokov, ale keď k tomu pridáme aj materiál prstencov, ktorý padá do rovníka Saturnu a prstence majú menej ako 100 miliónov rokov života. Je to relatívne krátky čas, v porovnaní s vekom Saturnu, ktorý je vyše 4 miliardy rokov.“
Náznaky tohto dažďa boli prvýkrát zaznamenané v niektorých zvláštnych javoch, ktoré pozorovali sondy Voyager. Tie odhalili zmeny v ionosfére Saturnu, variácie hustoty v samotných prstencoch a tri temné pásy okolo Saturnu v stredných severných šírkach. Spočiatku sa tieto veci považovali za nesúvisiace. Ale potom dokument z roku 1986 navrhol, že tieto tmavé pásy spôsobili ľadové častice zo Saturnových prstencov, nabité Slnkom alebo plazmovými poľami a ťahané líniami magnetického poľa planéty. Keď prídu do kontaktu s hornou atmosférou Saturnu, ľadové častice sa vyparujú a príval vody odstraňuje hmlovinu, ktorá sa potom objaví ako tmavé pásy.
Aké staré v skutočnosti prstence sú?
Výskum tiež poskytol dôkazy na vyriešenie ďalšieho tajomstva. Kedy a ako sa objavili Saturnove prstence. Vytvorili sa s planétou, alebo vznikli neskôr? Dôkazy, ktoré Cassini získala, poukázali na skutočne staré prstence, keď sa Slnečná sústava ešte stále formovala. Predtým sa však vedci domnievali, že prstence mali asi len 100 miliónov rokov, pravdepodobne boli spôsobené kolíziou medzi mesiacom a kométou alebo medzi Saturnovými mesiacmi.
Podľa výskumného tímu sa rýchlosť rozpadu prstenca viac zhoduje so skoršou hypotézou, teda vo veku okolo 100 miliónov rokov. Tak dlho by to totiž trvalo, keby sa prstenec C stál takým tenkým, ako je teraz, za predpokladu, že bol raz taký hustý ako prstenec B.
V Slnečnej sústave sú okrem Saturnu aj iné prstencové systémy. Jupiter, Urán a Neptún majú prstence a môžu sa udržať o niečo dlhšie. Uránové prstence majú maximálne okolo 600 miliónov rokov, čo znamená, že môžu mať veľmi odlišnú dynamiku od tých Saturnových. O Neptúne sa tiež hovorí, že má veľmi mladé prstence, ale veľký otáznik visí nad Jupiterom. „Ak sú prstence dočasné, možno sme premeškali možnosť vidieť obrovské prstencové systémy Jupitera, Uránu a Neptúna,“ povedal O'Donoghue.